Spoločnosť Top Zahraničné Zdravie

V súčasnosti je to nebezpečný zvyk. Prečo si tak často siahame na tvár?

Dotýkaním sa tváre si môže do tela zaniesť infekciu. Zdroj: pixabay

MÜNSTER – Krátko si poškriabať nos, pretrieť si oči a pri premýšľaní si chytať čelo. Všetky tieto pohyby sú najmä počas súčasnej pandémie koronavírusu nebezpečné. Ale otázka znie: Prečo si človek tak často siaha na tvár?

 

Človek si v priemere siahne do tváre 3,6-krát za hodinu. To, že je to tak často, si mnohí ani neuvedomujeme. A napriek tomu tieto dotyky môžu byť veľmi veľkým hygienickým problémom. Dôvodom je fakt, že ruky sa dostanú do kontaktu so sliznicami v ústach, nose a v očiach. Tento kontakt potom spôsobí, že sa vírusy a baktérie z rúk dostanú priamo do tela a môžu vyvolať chorobu.

Nevedomé konanie

I keď kvôli súčasnej pandémii sa radí nedávať si ruky k tvári, často sa to ľuďom nedarí. Mnohí sa už po krátkom čase pristihnú, že si idú po tvári rukou. Ale prečo je to také ťažké, poslúchnuť dobre mienené rady, aby sme sa takému konaniu vyhýbali? Odpoveď sa ukrýva v ľudskej psychike.

“Pri dotýkaní sa tváre ide o automatizované správanie, pri ktorom konáme nevedomky,” vysvetlil riaditeľ kliniky pre psychické zdravie v nemeckom Münsteri, Bernhard Baune. Dá sa to poznať na tom, že každý človek si počas života vybuduje vlastný spôsob dotyku.

K uvedomeniu si dotykov dôjde až vtedy, keď si opakovane za sebou siahneme na bradu alebo na vlasy. Len vtedy už je neskoro zabrániť patogénom, aby sa ďalej na tvári nerozširovali.

Aj stres hrá úlohu

Nutkanie dotknúť sa tváre je silné. Ešte predtým ako príde dieťa na svet, si v maminom brušku cmúľa palce a je mu to príjemné. Podobný uvoľňujúci pocit má človek po celý život aj pri dotyku tváre. “Výskum dokázal, že pri kontakte s tvárou dochádza k zmenám funkcií mozgu, ktoré ukazujú stav uvoľnenia,” vysvetlil Baune. Je to preto, že dotýkanie sa samého seba pôsobí na človeka upokojujúco a mozgové vlny sa spomaľujú.

Preto nie je prekvapujúce, že stres má veľký vplyv na frekvenciu dotykov. “Ľudia, ktorí sú uvoľnení, si výrazne menej často siahajú na tvár.” Ale čo môžeme urobiť, keď momentálne udalosti ovplyvňujú našu psychiku tak, že sa nachádza v strese? Najdôležitejšie urobiť z nevedomého konania vedomé. “To sa podarí najmä vtedy, keď si uvedomíme, že toto správanie vyvoláva riziko. Takýto proces uvedomovania je nutný na to, aby človek mohol svoje správanie zmeniť.”

Infekciu si môžeme do tela zaniesť aj prostredníctvom očí. Zdroj: pixabay

Dôležitý je tréning

Dôsledná zmena zmýšľania umožní opäť si odvyknúť od dlhoročných automatických procesov. I keď sa to nestane zo dňa na deň, môže sa to vďaka “habit reversal trening” veľmi rýchlo zmeniť. V tomto tréningu ide o to, aby sa prostredníctvom sebauvedomenia prerušili a ovládali vnútorne zakorenené konania. To sa nemusí udiať len na terapii, ale dosiahnuť to môžeme aj sami doma.

“Preto musíme začať sami seba kontrolovať,” hovorí Baune. Podarí sa to najmä vďaka pozorovaniu sa v zrkadle. Okrem toho musíme zamerať našu pozornosť na polohu rúk. “Môže pomôcť položiť si ruky na stôl, zložiť si ich pred telom, alebo si ich strčiť do vreciek na nohaviciach.” Môže pomôcť aj držanie predmetov v rukách. Na rýchlu kompenzáciu nutkania často postačí rýchle siahnutie po pere.

O čo poctivejšie sa zmena správania trénuje, o to viac sa zredukuje počet siahnutí na tvár. A túto redukciu je dôležité dosiahnuť, aby sme zabránili patogénom dostať sa do tela. Občasnými neúspechmi sa nesmieme nechať odradiť. Každý zabránený kontakt s tvárou poskytuje ochranu nášho zdravia.

Ako v prípade skoro každého problému, aj tu môže pomôcť internet. Stránka “Do not touch your face” vám pomocou signálu pripomenie, že sa práve idete dotknúť svojej tváre. Aby to fungovalo, musíte mať zapnutú webkameru a stránka musí byť otvorená na karte.

Mohlo by vás zaujímať