NÁZOR REDAKCIE Šatan kontra Koval. Hokejová vojna, kde sa každý vyhovára a má svoju vlastnú mediálnu hru

BRATISLAVA – Je nás spolu päť a pol, no život a hlavne ten športový, si vieme dokonale osladiť. Recept, ako na vec, majú patentovaný a odskúšaný najmä vo futbale a v hokeji.

Tam majú vždy po ruke červené tromfové eso. Na začiatku týždňa si titulky novín “predplatil” MŠK Žilina so svojou pokrovou kombinatorikou v štýle all-in, čiže všetko na jednu kartu. Od “kopačiek” pre 17 futbalistov, cez likvidáciu klubu z dôvodu jeho záchrany pre ekonomické problémy až po zvláštnu argumentačnú obhajobu žilinského majiteľa Jozefa Antošíka. No to nebol koniec komediálnych seriálov od Dunaja k Tatrám. To by tak totiž ešte bolo, aby zaostali hokejisti. Veď aj oni potrebujú “trocha mediálnej pozornosti”, nech si všetku “zábavu” neužijú iba futbalisti. Španielska srdcervúca telenovela o (ne)udelení titulu majstra pre Banskú Bystricu dostala zlatý punc po roztržke prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Miroslava Šatana s prezidentom Banskej Bystrice Jurajom Kovalom.

Dali, potvrdili, odvolali, vzali – to sú základné indície nepodarenej, smutnej a lacnej dramaturgie, ktorá iba poukázala na stav a profesionalitu “tých hore.” Hľadať víťaza, rozhodovať kto má viac plusových bodov, kto pravdu, kto klame, vymýšľa si, kto si prispôsobuje realitu – to je ako čakať v pantomíme na hovorené slovo. Každý má tú svoju pravdu, obe strany používajú argumenty ťažkého až osobného kalibru, kde invektívy proti zväzu, respektíve klubu, nemajú žiadne pravidlá.

Ak platí, že o titule mohla rozhodnúť a aj rozhodla Ligová rada, v ktorej sú dvaja členovia SZĽH (Šatan, Guryča) a zástupca Pro-Hokeja (Richard Lintner), potom všetky náreky Šatana, Slovana, Košíc atď. sú iba buchnutím do prázdna. Všetko bolo zbytočné ako voda v koši. Už vtedy mohli Guryča a Šatan pomerom 2:1 rozhodnúť, že titul nedostane nik a bol by pokoj. Už vtedy mohol hokejový zväz jasne, bez alibizmu, bez vykrúcania sa či špekulovania o tom, čo povedia kluby, média a verejnosť, urobiť všetkým problémom koniec. Šatan mal buchnúť do stola a povedať bude a je to tak či tak. Nie čakať 14 dní, nechať všetko vykvasiť a potom urobiť veľké gesto v štýle my nič, my muzikanti. Nepodarený plejbek tu vyhráva Banská Bystrica.

Na druhej strane Koval a jeho klub mohli a mali povedať, že titul nechcú, keďže sezóna nie je normálne ukončená. Odvolávať sa stále iba na verdikt Ligovej rady a tváriť sa ako Alenka v ríši divov v štýle, čo to tu na nich všetci skúšajú, je dokonalý amaterizmus sopľavého dieťaťa. Legislatívne to mohlo byť v poriadku, ale čo dobré mravy, morálka, slušnosť, pokora a rešpekt? To im naozaj stálo za tú mediálnu masáž, ohováranie, ukazovanie prstom, vypisovanie cez sociálne média aby “machrovali ” takýmto (ne)titulom? Žijeme na Slovensku, kde nás je päť a pol, kde každý pozná každého, kde sa vie o všetkom ešte skôr, ako sa to stane. To si naozaj mysleli, že im to prejde a nič sa nestane?

Preto pochybujeme, že Banská Bystrica bola úprimne presvedčená o tom, že je všetko s kostolným poriadkom. Takisto o tom, že Šatan iba účelovo nenaťahoval čas a vyjadrenia, aby si mohol kopnúť do Banskej Bystrice. Prezidentom s jasným kreditom musí byť nielen vtedy, keď sa treba pochváliť úspechmi, ale najmä vtedy, keď sú problémy a polarizuje sa hokejová spoločnosť. Vtedy treba byť transparentný, ale aj radikálny, menej alibistický a viac komunikatívny. Hokej potrebuje v súčasnosti pokoj zbraní, rozvahu a nie dvoch pyšných kohútov na malom smetisku. To platí aj pre Kovala, ktorý si ex post vylieval žlč na Šatana, robil lacné gestá o vrátení Zlatého odznaku SZĽH, strašil odchodom z hokeja a poukazoval na chyby prvého muža slovenského hokeja. Urobil totiž aj on poriadny mediálny kotrmelec. Nech si obaja uvedomia, že sa ľahko môže stať, že po dnešnej krízovej dobe nebude ani extraliga, ani kluby, ani SZĽH, ani jeho prezident.

Mohlo by vás zaujímať