BRATISLAVA – Slovenský futbal mal vždy šťastie na vynikajúcich stopérov. Či už to boli Jozef Čapkovič, Ladislav Jurkemik, Martin Škrtel, Ľudovít Zlocha, Anton Urban či Dušan Tittel. No na piedestáli najlepších z najlepších sú iní traja hráči.
Ján Popluhár, Alexander Horváth a Anton Ondruš. Nuž a práve posledný z nich, kapitán majstrov Európy 1976, oslavuje 27. marca 70 rokov. Rodák zo Solčian sa spolu s rodičmi prisťahoval do Bratislavy, keď mal šesť rokov a keďže Ondrušovci bývali na Tehelnom poli, nikoho neprekvapilo, že malý Anton začal svoje prvé futbalové kroky práve v najslávnejšom slovenskom klube. To bolo v roku 1960. O desať rokov neskôr už bol v prvoligovom tíme belasých, kde až na rok vojenskej základnej služby v B.Bystrici pôsobil až do roku 1981. Na stopérskom poste vynikal Ondruš nielen svojou postavou, ale aj futbalovou inteligenciou, prehľadom, húževnatosťou, skvelým výberom miesta, technikou a vitalitou. Po odchode Popluhára a emigrácii Horvátha sa stal pilierom obrany Slovana a jedným z najlepších defenzívnych hráčov v Európe.
Jeho úspechy v Slovane a v československej reprezentácii sú fantastické. V lige odohral 226 zápasov a dal úchvatných 38 gólov, čo je na stopéra neskutočný počet. Bol kapitánom Slovana a majstrom Československa v rokoch 1974 a 1975 a vyhral aj Československý pohár 1974. V rokoch 1974 – 1980 nastúpil 58-krát za reprezentáciu a pridal aj 8 gólov. O jeho výnimočných kvalitách svedčí aj ďalšia štatistika – tridsaťkrát nastúpil ako kapitán, čo bolo za federálnych čias niečo mimoriadne, keďže bol Slovák… Kapitánom bol aj na ME 1976 v Belehrade, kde Československo získalo zlatú medailu, o 4 roky sa z európskeho šampionátu v Taliansku vrátil s bronzom. Je zaujímavé, že stretnutie o tretie miesto proti domácim sa tiež rozhodovalo v jedenástkach.
Ondruša pre jeho hru, prehľad, charizmu a vodcovské schopnosti prirovnávali k Nemcovi Franzovi Beckenbauerovi, jednému z najlepších obrancov futbalovej histórie. Nečudo, že Ondruš bol v ankete France Footballu 1976 vyhlásený za šiesteho najlepšieho futbalistu Európy. Pred ním skončili také mená ako Johan Cruyff, Michel Platini a práve Beckenbauer, ktorý ju aj vyhral. V Československu bol v podobnej ankete v roku 1976 druhý, v rokoch 1974, 1975 a 1977 tretí.
Na sklonku kariéry Ondruš osem rokov “legionárčil” v belgickom FC Bruggy, francúzskom CS Thonon a vo švajčiarskom FC Biel, keď mal 49 rokov. O tom, že bol Ondruš futbalová kapacita, svedčí aj ďalšie ocenenie. UEFA zaradila obrancu Slovana medzi päťdesiatich najlepších hráčov histórie ME – ako jediného Slováka. Potvrdením toho, čo znamenal Anton Ondruš na futbalovom trávniku aj mimo neho, bola tiež Anketa storočia na Slovensku, kde skončil hneď za Jánom Popluhárom a Jozefom Adamcom na treťom mieste.
Aký bol Ondruš na ihrisku, taký bol a je aj v súkromí. Vždy elegantný, dokonale oblečený, decentný a komunikatívny. Má dar reči, ovláda viacero cudzích jazykov a možno aj preto zostal žiť neďaleko Lausanne vo Švajčiarsku. Ako rád hovorí iba tak, lebo sa mu tam zapáčilo. “Žil som v zahraničí a tam som aj fungoval, ale pristal som i na spojenie s domovom. V Slovane som bol medzinárodným manažérom, krátko aj prezidentom, pri slovenskej reprezentácii som bol v tíme poradcov trénera Weissa pred a počas MS 2010, naďalej som ako konzultant k dispozícii s informáciami o všetkom, v čom môžem byť Slovensku nápomocný. Slováci sú u mňa vždy na prvom mieste. Prvá polovica života vo mne prevažuje, vtedy som zbieral aj futbalové úspechy, to sa nedá zabudnúť,” povedal Ondruš.
Mohlo by vás zaujímať
- Legenda by mala 60. Ayrton Senna patril k najpopulárnejším a najlepším športovcom planéty
- NÁZOR REDAKCIE Vojna v slovenskom hokeji. Šatan sa otvorene postavil proti Lintnerovi
- ROZHOVOR Problémy s termínom aj logistikou. Olympiáda v roku 2021 nebude taká, ako ju poznáme
