Domáce Koronavírus Politika Spoločnosť Top

Druhá vlna je v plnom prúde. Podľa odborníka si za to môžeme sami, kritizuje kroky vlády

Zdroj: archív

BRATISLAVA – Situácia na Slovensku sa naďalej zhoršuje. Čísla sa nezlepšujú, ba naopak, nakazených čoraz viac pribúda a deň od dňa lámeme nové rekordy denných prírastkov. Druhú vlnu tu už máme a zrejme bude horšia, ako tá prvá. Odborníci a kompetentné inštitúcie začínajú riešiť, ako situáciu stabilizovať. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího je všetko pod kontrolou. Je to však naozaj tak? A môžeme si za zhoršenie situácie sami? 

 

Nové prípady koronavírusu na Slovensku stále pribúdajú. Za utorok 11. augusta laboratória zaregistrovali najvyšší denný počet chorých od polovice apríla, kedy na Slovensku zúrila prvá vlna. V tom čase boli prijaté viaceré prísne opatrenia, aj tzv. veľkonočný lockdown.

Za stredu to bolo o takmer polovicu menej, z toho drvivá väčšina bola na východe krajiny. No stál sme zaznamenali dvojciferné číslo. Nákaza sa už rozniesla do takmer všetkých okresov na Slovensku a problémy majú aj viaceré veľké firmy – ako napríklad výrobca známych bagiet, či firma Kovyt na Považí. Okrem toho, v obci Slatina nad Bebravou v okrese Bánovce nad Bebravou je v karanténe 40 ľudí, ktorí boli v priamom kontakte s nakazenými z regiónu.

Napriek tomu, že pri prvej vlne sa pri podobných číslach zatvárali obchody, obmedzovali služby a ľuďom sa prikazovalo nosiť so sebou rúška a dezinfekciu na každom kroku, teraz je z úst kompetentných veľmi málo informácii ku koronavírusu. Konzílium odborníkov, ktoré malo každé dva týždne prehodnocovať bezpečné krajiny v Európe, sa nestretlo už niekoľko týždňov. To isté aj krízový štáb. Vláda mala medzitým letné prázdniny a ak aj dostane otázky ohľadne aktuálnej pandemickej situácii, povinnosti a kompetencie nasmeruje na Úrad verejného zdravotníctva. Hlavný hygienik má totiž zo svojho postu zvolávať tieto stretnutia a rokovania. Tak aspoň tvrdí premiér Igor Matovič. Úrad verejného zdravotníctva nedávno vydal odporúčanie, aby ľudia zvážili cestu do zahraničia a radšej ostali doma. Rovnako odporučili, aby sa stránili veľkých rodinných osláv a svadieb.

Avšak, minister zdravotníctva nechcel nechať nič na náhodu a tento týždeň zvolal Pandemickú komisiu, kde schvaľovali nový pandemický plán. Ten hovorí o tom, že kľúčové pri boji s koronavírusom už nebudú štatistiky kĺzavého týždenného mediánu, ktorý bol indikátorom toho, či sa opatrenia sprísnia, alebo uvoľnia. Podľa pandemického plánu je situácia s koronavírusom rozdelená do štyroch fáz, v súčasnosti sme v prvej. Ak by sa situácia u nás rapídne zhoršila – vzniknú nové ohniská a obsadenosť lôžok pre COVID-pacientov presiahne 50 percent –  pristúpi sa k druhej fáze. Rezort zdravotníctva momentálne pracuje na tom, aby bolo v našich nemocniciach pripravených zhruba 3 500 lôžok pre pacientov s pozitívnym testom na COVID-19.

V tretej fáze sa vyhlási opäť núdzový stav. K nej sa pristúpi vtedy, ak budú neustále pribúdať nakazení a vyhradené nemocničné oddelenia budú obsadené na trištvrtinu kapacity. V prípade, ak sa vytvoria nové ohniská nákazy, tie sa umiestnia do karantény, aby sa spomalil prenos. V prípade, ak by sa muselo pristúpiť k poslednej – štvrtej fáze pandémie, znamenalo by to postupný návrat do medzi-pandemického obdobia. Súčasťou toho sú aj takzvané semafory pre zariadenia sociálnych služieb alebo nemocnice.

Čo na to odborník?

Člen permanentného krízového štábu, rozpusteného na začiatku leta, Peter Visolajský tvrdí, že je dobré mať v súčasnej situácii pandemický plán. “Nemyslím si, že veci, ako to, ako sa u nás situácia bude vyvíjať, sa nedajú predpovedať. Osobne by som skôr viac privítal, keby boli zabezpečené potrebné počty epidemiológov a  k dispozícii potrebné množstvo personálu, aby mohli promptne zachytávať nielen súčasné počty nakazených, ale tie v budúcnosti. Nemyslím si, že to epidemiologický úrad v súčasnosti dostatočne zabezpečuje. Rovnako sú aj obavy ohľadne diagnostiky a podobné praktické veci, ktoré by už mali fungovať oveľa lepšie, ako fungujú,” uviedol Visolajský.

Ak vláda nariadi všetkým rodičom žiakov materských a základných škôl, aby okrem čestného vyhlásenia o bezinfekčnosti na začiatok školského roka priniesli aj potvrdenie, že posledné dva týždne pred začiatkom školského roka neboli v žiadnej rizikovej krajine, či v tábore s medzinárodnou účasťou, môže podľa Visolajského nastať jedna vec. A to, že viacerí rodičia môžu túto skutočnosť ľahko zatajiť. “Vo všeobecnosti tieto formuláre komplikujú situáciu. Sám som rodič, ktorý má deti v škole či škôlke. Pamätám si to množstvo formulárov, ktoré som musel vypisovať a dávať učiteľom. Ľudia si pamätajú aj formuláre, ktoré boli vypísané na diaľniciach. Samotný papier nám negarantuje to, aby sa ľudia zodpovedne správali,” uviedol Visolajský. Ako dodal, podľa jeho názoru by sa malo vymyslieť všeobecné opatrenie, ktoré by sa týkalo všetkých detí, teda aj tých z marginalizovaných skupín. Predsa len, deti sú náchylnejšie na choroby ako dospelí a nie je adekvátne, aby sa jedna skupina detí, alebo ľudí vo všeobecnosti posudzovali inak, ako ostatní. Opatrenie navrhol na vláde minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). To, akú podobu vo finále bude mať, však zatiaľ jasné nie je. Premiér Igor Matovič, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a Krajčí sa totiž  včera nezhodli. Premiér Igor Matovič však avizoval, že problematiku rieši konzílium odborníkov, ktoré sedí v týchto chvíľach. “Navrhol som, aby sme pre istotu a ochranu detí nariadili povinnosť mať rúška aj v triede počas prvých dvoch týždňov v škole,” uviedol na sociálnej sieti.

Môžeme si za to sami

Otázkou je, čo stojí za príchodom druhej vlny. Môžeme si za ňu sami? Stratili sme príchodom leta, teplých dní a zmiernením opatrení ostražitosť? Podľa Visolajského čiastočne áno. “Naďalej tu však je veľká skupina ľudí, ktorí zostávajú zodpovední. Tých treba pochváliť, lebo vďaka nim máme stále pomerne dobré čísla. Netreba zabúdať na to, čo nás doteraz chránilo a vďaka čomu sme prvú vlnu zvládli tak dobre,” vysvetlil Visolajský. Poukázal aj na jeden paradox, ktorý vznikol na Slovensku a v Európe. Slováci začínajú byť menej zodpovední, nenosia rúška tak, ako pred pár mesiacmi v západných krajinách. A tie v súčasnosti toto opatrenie využívajú ako najúčinnejší krok v boji proti koronavírusu. “Toto je trochu na škodu, že so ľudia neuvedomujú, čo nám pomáhalo a aby sme pri tom aj naďalej ostali,” konštatoval.

Visolajský poukázal aj na to, že slovenské nemocnice sú v katastrofálnom stave a situáciu, ktorá bola pred pár mesiacmi napríklad v Španielsku či Taliansku, by sme určite nezvládli. Najhoršie sme na tom z hľadiska personálu. “Nestačí nakúpiť ventilátory. My musíme nemocnice a ambulancie zabezpečiť po personálnej stránke. Samozrejme, treba vyriešiť aj lôžka, veľmi sa tu, čo sa týka zdravotníctva, posledných desať rokov šetrilo. Musíme spraviť všetko pre to, aby sme zabránili situácii, ako bola v južných krajinách, alebo ako je v USA. Okrem toho, tým, že nefunguje domáca karanténa, tak sa koordinuje hľadanie blízkych kontaktov nakazených veľmi ťažko. Je to len na zodpovednosti ľudí. Ak niekto príde z rizikovej krajiny, nedá sa odkontrolovať, či povinnú karanténu aj dodržiava,” uviedol na záver s tým, že na Slovensku je aj naďalej množstvo vecí, ktoré sa dajú vylepšiť.

Mohlo by vás zaujímať