Domáce Koronavírus Politika Spoločnosť Top

Povinná štátna karanténa sa stala nočnou morou. Ľudia sa boja, že sa nakazia priamo v zariadení

Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

BRATISLAVA – Do štátnej karantény na začiatku vypuknutia pandémie koronavírusu u nás putovali iba tí, ktorí využili pri návrate na Slovensko pomocnú ruku od štátu. Dnes už do nej však musí každý, kto sa vráti z cudziny. Štát pristúpil k opatreniu v snahe zamedziť šíreniu vírusu a chrániť tak zdravie obyvateľov. Ľudia, ktorí sú umiestnení v karanténnych táboroch, si však často kladú otázku, kto ochráni ich.

 

Denisa pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku už viac ako šesť rokov. K staršej pani, o ktorú sa stará, vycestovala ešte v čase, keď boli opatrenia na zastavenie šírenia koronavírusu u nás iba v zárodku. „Turnus mi vyšiel práve v čase, keď sa stále viac aj u nás strašilo pred novým vírusom. Samozrejme, nejaké obavy tam boli, ale na druhej strane som vedela, že idem v podstate na samotu, do malej obce, kde budem iba so staršou paňou, o ktorú sa starám a raz do týždňa jej robím nákupy,“ uviedla Denisa. „Vôbec sme nevedeli, čo sa s nami bude diať a ako sa bude naša situácia riešiť. Politici ako keby na nás, opatrovateľky v cudzine, zabudli. Nevedeli sme ani na koho sa obrátiť. Odpovede, čo s nami bude a či sa budeme môcť vrátiť, nám dať nevedeli ani v agentúre, ktorá nám prácu sprostredkováva,“ pokračovala.

Denisa nebola v obavách sama. Ako prezradila, rovnako na tom bolo aj mnoho ďalších žien stovky kilometrov od domova. „Na sociálnych sieťach sme si vymieňali informácie. Bolo to o tom – kde, kto, čo počul, čo mu niekto zavolal. Nič oficiálne,“ uviedla. Skutočné obavy v nej však narastali až s blížiacim sa koncom turnusu. „Bola som viac ako tri týždne zatvorená v rodinnom dome v malej obci. Medzi ľudí som išla v podstate iba raz do týždňa, na nákup. Vždy som si však dala rúško. Domáci Rakúšania okrem toho dbali na odstup. Nechceli s nikým prísť do bližšieho styku. Ani v rade pri pokladni. Bola som vlastne v trojtýždňovej karanténe,“ pokračovala. Najhoršie boli pritom podľa nej posledné dni, keď sa opatrenia na Slovensku sprísňovali. „Domov som mala ísť v pondelok (30. marca, pozn. red.). Zabezpečila som si odvoz u syna panej, o ktorú sa starám. Bol ochotný ma odviezť. Kvôli iným zdravotným problémom patrí do rizikovej skupiny, sám si preto dával veľký pozor, aby sa nenakazil novým vírusom. Okrem toho by ohrozil aj svoju matku, staršiu paniu,“ pokračuje.

Na štátnej hranici bol aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Zdroj: Facebook / Ministerstvo vnútra SR

V tom čase sa však na krízovom štábe rozhodlo, že každý, kto sa vráti na Slovensko zo zahraničia, poputuje do štátnej karantény. „Tri noci som poriadne nespala. Bála som sa, že tri týždne som sa chránila a nakoniec sa nakazím po príchode na Slovensko v karanténnom tábore. Prevozy sa robili autobusmi. Kolegyňa, ktorá cestovala predo mnou, spomínala, že ich nechali čakať všetkých pokope – v podstate cudzích ľudí z rôznych kútov Slovenska. Strach som mala aj z toho, že skončím na izbe s ľuďmi, ktorí môžu byť pozitívni. Aby bolo jasné, proti karanténe ako takej nič nemám, ani tej štátnej. Pokojne by som do nej išla. Ale hromadný spôsob prepravy a následne pobyt na izbe a bunke s neznámymi ľuďmi, to sú veci, ktoré boli veľmi nedomyslené a pre nás rizikové. Ako keby nikomu nenapadlo, akému riziku nás tým vystavujú,“ uviedla.

Denisa sa nakoniec dostala na Slovensko a hranicou prešla bez toho, aby bola umiestnená do štátnej karantény. Ako uviedla, vtedy ešte „brali“ iba tých, ktorí išli v skupinách. Tým, že išla sama a mala zabezpečený odvoz, ju na hranici iba skontrolovali a upozornili, že sa musí izolovať. Patrila zrejme k posledným, ktorí mali možnosť stráviť po návrate zo zahraničiach karanténu doma.

V takýchto provizórnych stanoch ľudia čakajú na prevoz do štátneho karanténneho zariadenia. Zdroj: Facebook / Ministerstvo vnútra SR

Dlhé čakacie doby

Od tohto pondelka už do povinnej karantény putuje každý – či prišiel na hranicu individuálne alebo v skupine. Kým sa však navrátilec na Slovensko dostane z hranice do zariadenia, trvá to podľa viacerých skúseností aj niekoľko hodín. Sťažností na sociálnych sieťach od začiatku týždňa pribúda. Problémom býva už samotné umiestnenie v karanténnom tábore. Ľudia sa sťažujú, že musia čakať aj niekoľko hodín, často na zime.

Mladá žena Lucia sa sťažovala, že na hraničnom priechode Berg ich nechali čakať od včerajšieho obeda až do dnešného rána. „30 opatrovateliek a ďalších 10 ľudí spalo v stane na betónovej zemi,“ napísala. Nebola sama. Na šesťhodinové čakanie pred umiestnením do zariadenia sa sťažoval aj Štefan.

„Osoby, ktoré prekročia štátnu hranicu autom, sa do prideleného karanténneho zariadenia dostavia autom. Zariadenie je im pridelené po prekročení hranice. Osobám, ktoré prekročia štátnu hranicu peši, zabezpečuje odvoz do prideleného karanténneho zariadenia miestne príslušný okresný úrad, spravidla ide o autobus, mikrobus alebo automobil vhodný na tento účel,“ vysvetlil spôsob prepravy z hranice do zariadenia rezort vnútra. Na ministerstve dodali, že na každom otvorenom hraničnom priechode je vyhradený chránený priestor, v ktorom môžu osoby, ktoré peši prekročili štátnu hranicu, počkať na pridelenie miesta v zariadení alebo na odvoz. Na mieste majú byť tiež zabezpečené sociálne zariadenia a pitný režim.

Predseda vlády Igor Matovič. Zdroj: Úrad vlády SR

Zdraví s chorými

Viac, ako na nepohodlie pri presune či v samotnom zariadení, sa však ľudia sťažujú na to, že sú v malom priestore zhromaždení s cudzími ľuďmi, o ktorých zdravotnom stave nič nevedia a sú tak vystavení riziku nákazy. Podobnú skúsenosť má aj Patrik, ktorý je umiestnení v Lešti. Tam sa po niekoľkých dňoch v karanténe dozvedel, že muž z vedľajšej izby, s ktorým zdieľal kúpeľňu aj toaletu, bol pozitívne testovaný na COVID-19. „Viete si asi prestaviť, čo všetko mi asi prebehlo v tom momente hlavou. Zavolal som teda na call centrum, na ktoré sa máme vždy obrátiť, keď niečo potrebujeme. Pani mi oznámila, že moje výsledky boli negatívne a bude ma kontaktovať jej ďalšia kolegyňa,“ uviedol na Facebooku. Následne bol po niekoľkohodinovom čakaní umiestnený na samostatnú izbu – do izolácie. Domov totiž nemohol ísť pre kontakt s nakazenou osobou. „Nakoniec som bol premiestnený do druhej budovy a druhej izby. Keď som vošiel do bunky, čakalo ma tam prekvapenie. Vo vedľajšej izbe bol opäť niekto ubytovaný. Tak som sa ho opýtal, ako je tu dlho a čo sa vlastne stalo, že som znovu ubytovaný v jednej bunke s cudzím človekom, s ktorým budem znovu zdieľal záchod, kúpelku a spoločne priestory,” pokračoval vo svojom príbehu Patrik. Vysvitlo, že jeho “nový spolubývajúci” mal podobnú smolu ako on – bol síce negatívny, ale bunku zdieľal s pozitívne testovanou osobou. Teraz okrem toho predstavujú aj riziko jeden pred druhého, no z kapacitných dôvodov nemohli byť ubytovaní každý sám. „Prišiel som sem ako zdravý človek a jediné, čoho sa obávam, je to, že je tu väčšia pravdepodobnosť, že sa nakazím tu, ako keby som bol pustený rovno domov do domácej karantény,“ dodal Patrik.

Ľuďom ubytovaným v karanténnych zariadeniach nosí jedlo obsluha. Zároveň odnáša aj odpad. Ilustračná fotografia. Zdroj: TASR / František Iván

Podobnú skúsenosť má aj mladá žena, ktorá na sociálnej sieti zverejnila video, v ktorom opísala vlastnú, negatívnu skúsenosť, tentokrát z karanténneho tábora v budove Policajnej akadémie v bratislavskej Rači. „Neviem, kde logika stála, ale nás tu cudzích ľudí ubytovali spolu do bunky, kde máme spoločné sociálne zariadenia,“ hovorí vo videu. Na izbe je s kolegyňou a podľa jej slov boli  obe negatívne testované na COVID-19. No ľuďom, s ktorými zdieľajú spoločné priestory, vyšli testy pozitívne. Bez toho, aby to vedeli, spolu strávili šesť dní. Ubytovaní boli na jednej bunke ešte aj niekoľko hodín potom, ako už boli známe výsledky testov. „Všetci hovoria, len ako sme ochránili obyvateľov. Ale, že aj my sme obyvatelia, a že sme tu boli vystavení v podstate strašnému riziku, tak to nikoho nezaujíma,“ dodala.

Rezort vnútra vopred ľudí separovať nevie

V súvislosti s tým, ako sa eliminuje riziko nákazy v samotnom zariadení, rezort vnútra uviedol, že ľudia sú ubytovaní tak, aby nedošlo k ich vzájomnému kontaktu podľa počtu lôžok na izbe alebo obytnej bunke a podľa toho, či ide o osoby blízke, osoby rovnakého pohlavia, prípadne podľa iných obmedzení, ktoré sú pri ubytovaní rešpektované. “Osoby, ktoré sú privezené do zariadenia spoločne a v rovnakom čase sú, podľa vyššie uvedených obmedzení, ubytovávané spoločne na izbách alebo bunkách,“ uviedli pre Glob.sk. Po umiestnení na izbu sa okrem toho osobám nariadi, aby na nej ostali až do ukončenia karantény čím sa zabráni prenosu nákazy medzi ubytovanými na iných izbách. Jedlo dostávajú hygienicky zabalené pred dvere a obsluha zároveň v určených termínoch vynáša aj odpad – opäť iba položený pred dverami, aby sa zamedzilo kontaktu. Spoločné priestory sa po vynesení odpadu dezinfikujú.

Tomu, aby boli na začiatku ubytovaní potenciálne nakazení so zdravými osobami však zamedziť nevedia. „Nakoľko ochorenie na COVID-19 sa prejavuje cca po 5 dňoch, do tej doby nie je možné vedieť, či osoby, ktoré sú spoločne ubytované na izbe alebo bunke, nie sú nakazené. Ak testy preukážu, že niektorá osoba bola testovaná s pozitívnym výsledkom, je táto osoba umiestnená do osobitnej izby a osoby, ktoré boli s touto osobou na izbe sa ponechajú v karanténe, ak to priestory dovoľujú – každá osoba v samostatnej izbe až do ďalšieho testovania, aby sa preverilo, či tieto osoby sú alebo nie sú nakazené,“ uviedli.

Mohlo by vás zaujímať: