BRATISLAVA – S každým dažďom nastávajú v Bratislave problémy. Hlavné mesto vždy po intenzívnejšom lejaku pripomína krajinu “tisícich jazier”. Na viacerých miestach totiž stojí voda, ktorá neodteká, kanalizácie nestíhajú a ulice sa zaplavujú. Mesto už dávnejšie avizovalo masívne čistenie kanalizačných vpustov, ich opatrenia však žiadne výsledky nepriniesli. Dopravný analytik upozorňuje na nebezpečenstvá pre vodičov, ktoré ich pri zatopených cestách môžu postihnúť.
Určite to všetci poznáte – výstrahy pred dažďom sú pre vodičov jazdiacich v Bratislave pravidelne pohromou. Dopravu nekomplikujú iba zdĺhavé kolóny, ktoré sú pri daždi omnoho horšie, ako za normálnych okolností, ale ešte aj jeden detail – zatopené cesty. S týmto problémom sa pasuje snáď každá mestská časť. Pre množstvo dažďovej vody sa na cestách tvoria “jazierka”, ktorá pre vodičov predstavujú vážnu komplikáciu. Ak totiž do vody vbehnú príliš rýchlo, môže dôjsť k tzv. aquaplaningu.
Problém, prečo voda neodteká, môže byť v kanalizačných vpustoch. Magistrát už začiatkom septembra avizoval, že vysúťažil nového dodávateľa, ktorý bude čistiť tieto vpusty. To, čo však zistili pri kontrole, nikto neočakával. Kanalizačné vpusty, ale aj samotné kanalizačné potrubia, boli tak zanesené, že zrejme neboli čistené roky až desaťročia. “Už pri prvom čistení sa ukázalo, že problém nie sú len samotné vpusty, ale aj zberné potrubia, ktoré neboli čistené roky. Pri niektorých potrubiach preto nebude stačiť len ich prečistenie, ale bude nutná aj ich rekonštrukcia či výmena. Napríklad aj v prípade už legendárneho jazierka, ktoré sa vytvorí po každom väčšom daždi v podjazde pod Bajkalskou ulicou na Ružinovskej ulici,” napísal hovorca magistrátu Peter Bubla.
Niekoľkoročný problém
“Nemožno sa čudovať, že pri každom väčšom daždi bolo toto miesto zatápané, keďže odtokové ponory boli tak narušené, že voda do nich odtekala veľmi pomaly, ak vôbec odtekala,” povedal dopravný inžinier František Brlit. Dôvod, prečo sa magistrát rozhodol vysúťažiť nového dodávateľa, bol jednoduchý – spolupráca s pôvodným dodávateľom nemala byť dobrá, pretože nestíhal spĺňať požiadavky na čistenie vpustov. Ako Peter Bubla dodal, magistrát má vo svojej správe vyše 11-tisíc vpustov, ktoré chcú čistiť dvakrát ročne. “S ich čistením začala v septembri na najkritickejších úsekoch, ako sú podjazdy. Vyčistených bolo doteraz vyše 1000 vpustov a v prípade priaznivého počasia budeme v čistení pokračovať,” ozrejmil.
Glob.sk zaujímalo, koľko takéto plány budú mesto stáť a koľko čistenie vpustov doteraz stálo peňazí. “K dnešku evidujeme faktúry za čistenie uličných vpustov vo výške 16 200 €, vystavené sú ďalšie objednávky, na ktorých dodávateľ v súčasnosti pracuje,” vysvetlil Bubla. Ako dodal, čerpadlá s benzínovým pohonom obstaralo mesto za zhruba 4-tisíc eur s DPH ešte v auguste 2018. “Sú k dispozícii pri prívalových dažďoch prípadne iných zatopeniach objektov a komunikácií. Rozšírenie a dobudovanie jestvujúcej zmodernizovanej prečerpávacej stanice na Gagarinovej ulici v Bratislave ešte nie je doriešené. Z tohto dôvodu nevieme stanoviť finančný objem,” uzavrel Bubla.
Plány do budúcna
Magistrát ale nehodlá zaspať na vavrínoch a čistením pre nich nie je stav vyriešený. Uvedomujú si totiž, že “jazierka” na cestách sú problémom. “Okrem už uvedeného v tomto roku plánujeme vybudovať prečerpávaciu stanicu – podjazd Gagarinova/Mierová. Tiež sme nakúpili nové benzínové čerpadlá, aby sme zabezpečili odčerpávanie vody z podjazdov, podchodov v prípade prívalových dažďov. Okrem toho plánujeme rekonštrukcie kanalizačných vpustov na Kaštielskej ulici (Ružinov), Potočnej ulici (Rača), Ivanskej ceste a Krajnej ulici (Ružinov),” napísal Bubla.
Podľa magistrátu však je problémom, že ani pri stopercentnom technickom stave kanalizácie a kanalizačné vpusty množstvu vody nestačili. Dôvodom je, že prívalové dažde dokážu v priebehu pár minút priniesť extrémne množstvo vody, ktorú kanalizácia, ale ani krajina, nie je schopná absorbovať. “Adaptácia na klimatickú zmenu musí spočívať v opatreniach, ktoré vodu vedia pozdržať na mieste a postupne ju uvoľňovať do kanalizačného systému, ako sú dažďové záhrady či rôzne štruktúry povrchov. Budovanie nepriepustných povrchov musíme minimalizovať, dnes existujú aj priepustné asfaltové a dokonca betónové zmesi,” vysvetlil magistrát s tým, že do budúcna chcú počet nepriepustných plôch v meste minimalizovať.
Pozor na aquaplaning
Podľa dopravného analytika Jána Bazovského vznikajú “jazierka” na ceste v prípade, kedy je nerovná cesta, prípadne sa v nej nachádzajú výtlky. A ak je takáto diera zatopená, tak vodič nemá možnosť zistiť, ako je hlboká. “Niekedy môže prísť až k vážnemu poškodeniu vozidla. To je z pohľadu majiteľa vozidla. Z pohľadu cestnej premávky môže nastať jav, ktorý voláme aquaplaning. Totižto, bezpečnosť cestnej premávky zaručuje priľnavosť pneumatík o vozovku, a ak je súvislá vrstva vody na cestách, alebo na vyjazdených koľajách, tak pneumatiky nedokážu dostatočne vytlačiť vodu z drážok, tzv. dezénu, aby bol zabezpečený stály kontakt pneumatiky s cestou a prakticky sa odtrhne od vozovky a kĺže sa po vode,” vysvetlil Bazovský.
V takom prípade sa podľa jeho slov stáva vozidlo neovládateľné a situácia pripomína, akoby sa kĺzalo po ľade – vodič totiž auto neubrzdí, ani sa mu nepodarí zmeniť smer jazdy. Dodal, že niektoré situácie sa dajú predvídať. Napríklad pri vyjazdených koľajách, v ktorých je voda, by mali vodiči využiť inú časť cesty. Takéto koľaje zvyčajne na cestách spraví mestská hromadná doprava. “Ďalšou možnosťou, ako aquaplaningu zabrániť, je znížiť rýchlosť auta. Niekedy sa totiž môže stať, že voda z vozovky sa dostane do motora a tým ho prakticky znefunkční a vozidlo sa tým pádom stane nepojazdným,” uzavrel Bazovský.