Bratislava Domáce Politika Regióny Top

Borguľa je kritický k iným, sám kritiku nezvláda. Z internetu miznú stopy o jeho minulosti

Martin Borguľa - SITA/Gabriel Kuchta

BRATISLAVA/STARÉ MESTO- Dlhoročný člen Smeru-SD, ktorý mal údajne vystúpiť zo svojej domovskej strany v apríli, nezvláda kritiku. Vyjadrenia, články či dokonca aj blogy, ktoré tvrdia niečo iné ako je jeho vlastný mediálny obraz, sa roky snaží zastaviť, stiahnuť či zabrániť ich šíreniu. Z internetu záhadne zmizlo aj video, na ktorom ho Robert Fico v komunálnych voľbách v roku 2010 osobne podporil v politickom boji o stoličku starostu Starého Mesta. Borguľa vtedy kandidoval aj s podporou HZDS.

 

Záhadných zmiznutí na internete je v súvislosti s Borguľom viac. Kto by sa chcel dopátrať k fotografiám zo začiatku jeho politickej kariéry má dnes smolu. V roku 2000 pôsobil ako riaditeľ spoločnosti Nové slovo, s. r. o, ktorá vydávalo ľavicové periodikum SLOVO. V tom čase sa aj zúčastnil plesu tohto média. Spolu s Eduardom Chmelárom na spomínanej akcii odovzdával cenu českému politológovi Oskarovi Krejčímu. Fotografie, ktoré to zachytávali, zrazu nie sú. Na plese sa zúčastnil aj Robert Fico – už ako predseda Smeru. Na zmiznutých fotografiách bol vtedy zachytený v družnej debate s bývalým straníckym šéfom Jozefom Migašom z SDĽ.

Jedným z dôvodov, prečo si voliči nemôžu nájsť všetky pôvodne medializované informácie o kandidátovi na post starostu Starého Mesta, je určite aj Borguľova snaha o právne postihy jemu nepríjemných názorov. Trestné oznámenia používa ako metódu, ako na seba upozorniť.

Záľuba v trestných oznámeniach

V roku 2013 sa rozhodol Borguľa podať trestné oznámenie na vtedajšieho predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša, “Je to trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní,” tvrdil vtedy Borguľa. Predseda BSK to považoval za zneužitie inštitútu trestného oznámenia a “podpásovku” od Moniky Flašíkovej-Beňovej v predvolebnom boji. Borguľa bol vtedy ešte jasným členom Smeru, rovnako ako Beňová. Témou boli vtedy údajne predražené zákazky na havarijné opravy. Tie sa podľa Borguľu prideľovali vopred určeným firmám, za havárie sa vraj vydávali obyčajné rekonštrukcie a navyše sa práce mali deliť tak, aby sa náklady zmestili do sumy 200 tisíc eur. Frešo sa na prípad trestného oznámenia pozeral len ako na úsilie Moniky Flašíkovej-Beňovej sa dostať za každú cenu do čela BSK.

V roku 2014 sa Borguľa snažil prostredníctvom predžalobnej výzvy na adresu portálu Pravda.sk stiahnuť text blogera, v ktorom sa písalo o jeho kauzách a spolupráci na miestnej úrovni s vtedajšími členmi SDKÚ. Vydavateľstvo aj bloger to odmietli ako zjavne neodôvodnené a text si tak môžeme prečítať dodnes.

Rovnako sa v roku 2014 posekal s vtedajšou kandidátkou na primátora Tatianou Kratochvílovou. Borguľa mal pocit, že ho Kratochvílová ohovára na sociálnej sieti, keď uverejnila fakt, že Borguľa poslal list viac ako 2500 zamestnancom bratislavského Dopravného podniku. Kratochvílová tvrdila, že ide o predvolebnú kampaň, pri ktorej Borguľa zneužil svoje postavenie člena Dozornej rady DPB. Na Kratochvílovú Borguľa podal trestné oznámenie a požiadal okresného prokurátora, aby začal trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania. Kratochvílová pre zmenu podala v tejto súvislosti podnet na porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V roku 2015 podal ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie z ohovárania na konateľa A.R.K. technické služby Jána Ludvíka. Ten sa o ňom mal vraj nepravdivo vyjadriť v rozhovore pre Bratislavské noviny. Borguľa to automaticky považoval za očierňovanie jeho mena a činnosti v komunálnej politike na verejnosti.“Trestné oznámenie proti nám, ktoré dnes pán Borguľa komunikoval, je marketingovou aktivitou, ktorá nemá s realitou nič spoločné,” skonštatoval vtedy Ludvík.

V roku 2017 sa stal jedným z tých, ktorý sa pre údajné podplácanie bratislavských mestských poslancov pri hlasovaní o absolútnom zákaze herní v Bratislave obrátil na prokuratúru. Borguľa podal na Okresnú prokuratúru Bratislava I trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a podplácania. Borguľa pritom za absolútny zákaz hazardu v hlavnom meste nehlasoval.

Borguľovi vraj ubližujú média – SME, Glob.sk aj Hospodárske noviny

Vo svojom boji proti údajným “nepravdám” pokračuje Borguľa aj v tomto roku – už ako kandidát na starostu Starého mesta Bratislavy. Na konci leta 2018 sa posťažoval vo svojom videu na článok na SME. Tvrdí, že sa denník zapojil do volebnej kampane a to “veľmi nekalým spôsobom”. Borguľa tvrdí aj to, že SME klame. Vo videu navyše vyhlásil, že: “Ja som nikdy nič neskrýval, lebo jednoducho nemám skrývať čo. Ja som sa nikdy nepretvaroval, že som členom alebo nečlenom nejakej politickej strany. Nikdy som nemenil kabát politicky podľa toho, ako to bolo výhodnejšie.” Paradoxone však už v tom čase nemal byť členom Smeru-SD, o čom nikto ani netušil. Vystúpiť mal listom v apríli 2018, v Smere-SD o tom však dodnes netušia.

 

Po tomto Borguľovom vystúpení Glob.sk uverejnil článok, ktorého obsahom bolo práve to, že v Smere doteraz nevedia o tom, že by prestal byť členom strany.  Jeho reakcia na článok bola okamžitá a obratom prišla jeho žiadosť  o odstránenie článku a žiadosť o ospravedlnenie, inak Borguľa hrozí súdnou dohrou. Ako príloha mala byť uvedená aj “anketa”. Glob.sk ale žiadnu anketu neuverejnil. Urobilo tak SME. Z toho sa dá usudzovať, že podobná žiadosť prišla aj do SME.

Redakcia sa následne všimla, že politickú kampaň si platí Borguľa cez spriatelené firmy, podobne ako to robil prezident Andrej Kiska. Ešte v ten deň nasledovala druhá vyhrážka žalobou.

Rovnakú žiadosť mali podľa našich informácií dostať aj Hospodárske noviny. Tie zmonitorovali článok Financovanie kampane Borguľu vyvoláva otázniky, využíva spriatelenú firmu, v ktorom sa odvoláva na Glob.sk.