LOS ANGELES – Na južnom póle Marsu sa nachádza ľadová čiapka, i keď by tam za normálnych okolností nemala vôbec existovať. Vedci teraz zistili, aké tri faktory bránia jej destabilizácii.
Mars je po Zemi najlepšie preskúmanou planétou našej slnečnej sústavy. Desiatky sond sa medzičasom podrobnejšie pozreli na červenú planétu z orbitu, ale aj počas preletu okolo nej. Astronómovia ju, samozrejme, skúmajú aj zo Zeme. Sovietske, americké, európske a indické misie dokázali v minulosti odpovedať na mnohé otázky, ale tieto pozorovania priniesli aj mnohé záhady. Jedna z nich súvisí s obrovskou, asi kilometer hrubou čiapkou na južnom póle planéty zloženou zo zmrznutého oxidu uhličitého a vodného ľadu.
Presná simulácia
Jedna z najdôležitejších hypotéz pre vznik ľadovej vrstvy súvisí s naklonenou osou rotácie, ktorá sa počas roka prikláňa a odkláňa od Slnka. Toto vysvetlenie podporili aj nové simulácie. “Keď vytvárate model, za normálnych okolností neočakávate, že jeho výsledky sa tak priblížia výsledkom pozorovania,” uviedol Peter Bühler, planetológ z Jet Propulsion Laboratory NASA. “Hrúbka vrstiev predpokladaná naším modelom perfektne sedí k radarovým meraniam satelitov,” dodal.
Najzvláštnejšie na polárnej čiapke je to, že by vôbec nemala existovať. Vodný ľad je stabilnejší a tmavší ako ľad z CO2, preto by vedci očakávali, že sa vrstva z oxidu uhličitého destabilizuje, keď bude uväznená pod vodným ľadom. Ale je to práve naopak – čiapka obsahuje toľko CO2 ako celá atmosféra na Marse.
Prečo polárna ľadová čiapka existuje
Bühlerov model, ktorý zverejnil v odbornom časopise “Nature Astronomy”, uvádza tri faktory, ktoré zabránili destabilizácii ľadu z CO2: Meniaci sa sklon Marsu k Slnku, rozdiely v spôsobe, ako oba typy ľadu odrážajú slnečné svetlo a zmena atmosférického tlaku, keď ľad z CO2 sublimuje, teda mení skupenstvo na plynné.
Kolísanie osi Marsu, takzvaná precesia, ovplyvňuje podobne ako na Zemi, sezónne množstvo slnečného svetla, ktoré dosiahne na póly. V určitých mesiacoch sa ľad z CO2 tvorí, v ďalších sa mení na plyn. V priebehu času meniaca sa klíma na červenej planéte viedla k tomu, že nikdy nesublimoval všetok ľad z CO2, ale namiesto toho sa striedavo cez seba ukladajú vrstvy oboch typov ľadovej pokrývky.
Viac ako 500-tisíc rokov
Podľa vedcov sa tento proces deje už okolo 510-tisíc rokov, teda od poslednej fázy extrémneho slnečného žiarenia, pri ktorom sa celý ľad z CO2 uvoľnil do atmosféry Marsu. “Naše predpoklady o kolísaní tlaku atmosféry Marsu sú základom pre pochopenie vývoja podnebia na Marse,” uviedol Bühler. “A tým, samozrejme, aj pre minulé potenciálne priaznivé podmienky pre život na Marse,” dodal.
Na obežnej dráhe Marsu, ktorý je štvrtou planétou slnečnej sústavy, sa v súčasnosti nachádza šesť sond. To však nie je všetko. Na jej povrchu je ešte vozidlo Curiosity a pristávací modul InSight.