BRATISLAVA – Súdna rada zrejme čakala niečo lepšie. Včera nezvolila predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR). Na výber pritom mala až štyroch kandidátov. Nová voľba je zatiaľ v nedohľadne. Je ale jasné, že po skončení funkčného obdobia Daniely Švecovej, zostane jej kreslo prázdne. Môže to ohroziť chod súdu?
Po včerajšej neúspešnej voľbe musí prísť na rad nová. Tá sa musí vykonať najneskôr do 120 dní. Konkrétny termín ešte súdna rada nepovedala. ,,Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním,‘‘ uviedla pre Glob.sk hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. To znamená, že voľba je v hre až koncom októbra. Šéfke súdu Daniele Švecovej ale uplynie funkčné obdobie už 2. októbra. Súd tak zostane bez svojho šéfa.
Chod súdu by ale bez predsedu nemal byť ohrozený. Zákon hovorí jasne. ,,Podpredseda súdu zastupuje predsedu súdu v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti, alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená.‘‘ Po odchode Švecovej by sa tak dočasne mala ujať funkcie súčasná podpredsedníčka súdu Jarmila Urbancová. ,,Absencia obsadenia predsedníckej funkcie tak nemusí byť, pokiaľ by netrvala neprimerane dlho, zásadný problém,‘‘ vysvetľuje pre Glob.sk ústavný právnik Marek Domin.
Podobná situácia
Nie je to prvýkrát, čo bol súd bez predsedu. A tiež to nie je prvýkrát, kedy sa musela voľba opakovať. V roku 2014 sme boli svedkami podobného scenára. Súdna rada vyhlásila v máji 2014 voľbu, do ktorej sa prihlásili Štefan Harabin, v tom čase predseda súdnej rady, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová. V prvom kole nezvolili vtedy nikoho. Do druhého kola postúpili Harabin a Bajánková. Ani jeden z nich však nezískal potrebný počet hlasov a na rad tak prišla nová voľba. Harabin, ako končiaci predseda súdnej rady, ju stanovil na september 2014. Na jeho post nastúpil Ján Vanko. V tomto termíne súdna rada prvý raz volila výhradne predsedu NS SR. Pretože sa novelou Ústavy SR od tejto funkcie odpojil post predsedu súdnej rady. Dovtedy bol na stoličku šéfa súdu viazaný.
V septembrovej voľbe sa rozhodovalo medzi Danielou Švecovou a Danielom Hudákom. Vyhrala Švecová, ktorú prezident Andrej Kiska vymenoval. Medzitým najvyšší súd dočasne viedla podpredsedníčka Jarmila Urbancová. Nešlo však o žiadnu novinku. Od skončenia funkčného obdobia bývalého predsedu súdu Milana Karabína v roku 2008 až do neskoršieho Harabinovho zvolenia totiž súd z podpredsedníckej stoličky istý čas viedla práve Daniela Švecová.
Ich boj skončil
Včerajšia voľba nepriniesla žiadne ovocie. Napriek tomu, že mimoriadne zasadnutie súdnej rady trvalo takmer osem hodín. Zrejme sa ani jedna kandidátka neosvedčila. Uchádzačka na svoje zvolenie potreboval desať hlasov. To sa nepodarilo dosiahnuť nielen v prvom, ale ani v opakovanom kole žiadnej kandidátke. Bajánková získala deväť hlasov a Mesiarkinová sedem hlasov. Do voľby sa prihlásili celkovo štyria kandidáti – Jana Bajánková, Štefan Harabin, Ivetta Macejková a Soňa Mesiarkinová. Tí sa už novej voľby zúčastniť nemôžu. O post predsedu na Najvyššom súde SR by mohli zabojovať zase až v tretej voľbe.
Pozrite sa, ako vyzeral celý proces včerajšej voľby TU.
Macejkovej titul
Ako prvá pred členov súdnej rady predstúpila Ivetta Macejková. Zo začiatku vyzerala ako nádejná kandidátka. Vypočúvanie jej ale zrejme uškodilo. V prvom kole získala iba jeden hlas. Počas prezentácie musela vysvetľovať najmä nejasné získanie titulu LL.M. ,,Počas 12 rokov vo funkcii predsedníčky Ústavného súdu som bola neustále atakovaná dvoma denníkmi. Tieto ataky vyvrcholili k tejto poslednej pseudokauze. Ja som dala stanovisko, neuverejnili ho. Až na moju výraznú žiadosť, že by som bola rada, aby to uverejnili, tak uverejnili len to, že ho prehovorili a neuverejnili ho v celku,” povedala počas vypočúvania Macejková. Pred členmi rady sedela takmer dve hodiny.
Uchádzačka Jana Bajánková veľmi neohúrila. Jej prezentácia nebola ničím príliš zaujímavá. Rozprávala najmä o víziách na najvyššom súde. ,,Mojim cieľom je uplatňovanie zásady spájania. Iba tak je možné zabezpečiť riadny chod súdu so všetkými štyrmi kolégiami,” vysvetlila.
Tretia kandidátka Soňa Mesiarkinová sa dostala na rad až večer. Napriek tomu pôsobila veľmi uvoľnene a dokonca prekvapila svojimi názormi. Počas vystúpenia zdôraznila, že za sudcov by nemal hovoriť len hovorca. Svoje rozhodnutia by mali obhájiť sami. Pýtali sa jej aj na to, keď odvolací senát Krajského súdu v Bratislave pod jej vedením definitívne priklepol Šefanovi Harabinovi odškodné vo výške 100-tisíc eur za články v denníku Pravda. Vyjadrila sa, že vtedy nesledovala pozadie okolo Harabina a preto tak rozhodla. Priznala, že ju mrzí, že sa kvôli tomuto rozhodnutiu zabudlo na ďalšie iné.
V hre bol aj Harabin
Okrem trojice kandidátok bol stále v hre aj Štefan Harabin. Ten síce urobil pár dní pred voľbou tlačovku, kde vyhlásil, že kandidovať na lukratívny sudcovský post nebude, no písomne to súdnej rade neoznámil. Predsedníčke rady Lenke Praženkovej poslal len e-mail s priloženým videom. To sa však za oficiálne vzdanie sa kandidatúry nepovažuje. ,,Kandidát na predsedu Najvyššieho súdu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu sa môže do začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné doručením predsedovi súdnej rady.‘‘ Členovia rady tak počítali pri voľbe aj s ním. Dokonca pred samotným hlasovaním skontrolovali, či sa naozaj nedostavil.
Dôvodom, prečo nakoniec súdna rada rozhodovala len o troch kandidátkach bolo, že Harabinovi sa nepáčili výroky prezidentky Čaputovej. Tá ešte pred včerajšou prvou voľbou avizovala, že pri nominovaní bude posudzovať kandidáta podľa morálnych a odborných predpokladov. Po večernom hlasovaní uviedla, že výsledok rešpektuje, ale očakáva skoré vypísanie novej voľby. ,,Zároveň sa obracia na všetkých sudcov, aby voľbu brali ako vážnu príležitosť zvýšiť dôveryhodnosť nášho súdnictva,‘‘ uviedol jej hovorca Martin Strižinec.
