BRATISLAVA – Koaličná strana Smer-SD je čoraz bližšie k úspechu. Poslanci dnes posunuli do druhého čítania návrh tlačového zákona, ktorým verejným funkcionárom vrátia právo na odpoveď. Novinárom chcú podkúriť tým, že im vrátia tiež peňažné náhrady za neuverejnenie odpovede. Smer-SD podržali aj koaliční partneri.
V čase prvej Ficovej vlády zaviedol právo na odpoveď vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Vláda Ivety Radičovej politikom právo na odpoveď zobrala. Dnes je toto právo opäť v hre a poslanci Smeru-SD žiadajú inštitút vrátiť do pôdovného stavu. S nápadom prišiel samotný Robert Fico.
Hlasovaním dnes najviac prekvapil spomínaný teraz už nezaradený poslanec Marek Maďarič. Ten sa pri tomto návrhu zdržal. Pritom bol to práve on, kto nový tlačový zákon v pôvodnej verzii počas prvej vlády Roberta Fica tvrdo presadzoval. Urobil tak napriek protestom vydavateľstiev a OBSE. Ako sa menil tlačový zákon, portál už informoval.
Koaličnú stranu Smer-SD podržali koaličné strany SNS a Most-Híd. Ich podpora sa očakávala, keďže jednoznačné áno avizovali už od začiatku. ,,My sme už dlho hovorili, že vzhľadom na to, čo sa deje, by bolo dobré zaviesť niečo, vďaka čomu by sa človek mohol vyjadriť,‘‘ komentoval vtedy návrh šéf Most-Híd Béla Bugár. Ku koalícii sa pridala aj strana ĽS-NS a svojimi hlasmi návrh tlačového zákona posunula o krok bližšie k schváleniu.
Dankov pozmeňovák v nedohľadne
Hnutie Sme rodina sa pri hlasovaní prekvapivo zdržalo, pričom celá opozícia hlasovala proti. ,,Z tohto návrhu z dielne Smeru nevyplýva nič pozitívne pre ľudí – nezrušia sa exekúcie, nezvýšia sa dôchodky, nepomôže slovenským poľnohospodárom, ani pacientom v nemocniciach. Hnutie SME RODINA – Boris Kollár sa nemieni podieľať na vybavovaní si účtov medzi politikmi a médiami,” uviedlo tlačové oddelenie hnutia.
Voči návrhu sa počas rozpravy najviac rozhorčila opozičná poslankyňa SaS Renáta Kaščáková. ,,Človek by si za každým novým počinom tejto vlády pomyslel, že nižšie dno už sa preraziť nedá ale aj tento zákon potvrdzuje, že dá. To je na úvod taký môj pocit z tohto návrhu za ktorým cítime teda veľký strach ľudí z vládnucej koalície, ktorí vidia nepriateľa za každým rohom. Ak by politici nebývali v bytoch daňových podvodníkov, nerozkrádali eurofondy, ak by sa nenechali korumpovať, potom by sa nemuseli báť ani novinárov ani nikoho iného,” povedala Kaščáková.
Predseda parlamentu Andrej Danko avizoval k tlačovému zákonu aj ďalší návrh. ,,Navyše, tento zákon sa má rozšíriť aj o komentáre a glosy. V iných vyspelých štátoch je takýto zákon samozrejmosťou,‘‘ povedal v polovici januára Dankov hovorca Tomáš Kostelník. O tomto pozmeňujúcom návrhu sa však odvtedy nehovorilo. Zatiaľ nie je jasné, prečo návrh strana SNS nepredložila. Portál o stanovisko požiadal, správu budeme aktualizovať.
Ako to má vyzerať
Predkladatelia návrhu Dušan Jarjabek a Miroslav Číž zdôrazňujú, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. ,,Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, ktorý vychádza zo zásady „audiatur et altera pars“, teda „nech je vypočutá tiež druhá strana“, uviedli poslanci. Novela by podľa nich mala platiť od začiatku mája tohto roku.
V tlačovom zákone by sa mal objaviť text: ,,Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté.“
Budú lietať tisíce?
Poslanci novelizáciou tlačového zákona chcú vrátiť späť aj finančné náhrady. ,,Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur,‘‘ uvádzajú poslanci vo svojom návrhu.
