Domáce Politika Spoločnosť Top

Fico vedie vojnu s novinármi roky. Jeho zbraňou už zmena tlačového zákona raz bola

Fico na sneme Smeru-SD riešil aj tlačový zákon. Zdroj: SITA / TomṚ Somr

BRATISLAVA – Koaličná strana Smer-SD chce novinárom opäť podkúriť. Po tom, čo ministerstvo kultúry rokovalo o novej podobe tlačového zákona, predseda vládnej strany Robert Fico avizoval vrátenie práva na odpoveď. Či ministerku Ľubicu Laššákovú presvedčí, je otázne. Tlačový zákon zažil už niekoľko rošád.

 

Debata o novej podobe tlačového zákona podľa rezortu kultúry pod vedením Ľubice Laššákovej zaznamenala posun. Novela by mala definovať osobitné postavenie novinára z pohľadu ochrany zdroja, ale aj vymedziť postavenie online média, ktoré súčasná legislatíva nepozná. ,,Očakávanou zmenou je najmä vymedzenie pojmu novinár a všeobecne väčšia ochrana novinárov, napríklad pred nedôvodným trestným stíhaním za ohováranie alebo civilnými žalobami v súvislosti s výkonom jeho práce,‘‘ vysvetľuje rezort v tlačovej správe.

Členovia pracovnej skupiny môžu v nasledujúcich mesiacoch pripomienkovať paragrafové znenie pracovného materiálu. V roku 2019 by sa novela tlačového zákona mala dostať do legislatívneho procesu.

Právo na odpoveď je späť

Predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico na sneme Smeru-SD okrem iného zabŕdol práve aj do tlačového zákona a načrtol riešenia. „Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď. Už sme to raz zaviedli, ale potom prišla vláda Ivety Radičovej a toto právo zostalo len súkromným osobám.“ Podľa neho by sa do zákona mala zapracovať aj zodpovednosť vydavateľa za anonymné diskusie na internete. S predsedom vlády Petrom Pellegrinim majú vraj k tejto téme rovnaký názor.

Na reakciu k Ficovým návrhom sme sa pýtali aj ministerstva kultúry. Možnú inšpiráciu od predsedu koaličnej strany Smer-SD nevylúčili. O jeho návrhoch budú minimálne debatovať. ,,Ministerstvo kultúry dlhodobo vedie odbornú diskusiu o možných zmenách v legislatíve týkajúcej sa práv a povinností novinárov. Súčasťou tejto diskusie bude aj rozšírenie práva na odpoveď a zvýšenie osobnej zodpovednosti anonymných internetových diskutérov,” vyjadril sa rezort kultúry.

 

Rezort kultúry pripravuje novú podobu tlačového zákona. Zdroj: TASR / Martin Baumann

 

Takto to začalo

Smer zmenou tlačového zákona už raz verejnú debatu rozprúdil. Začiatkom novembra 2007 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič predložil na rokovanie vlády návrh nového tlačového zákona. Okrem iného, mal zabezpečiť, aby každý občan, ktorý sa cíti dotknutý obsahom tlače, dostal možnosť za presne stanovených podmienok uplatniť právo na odpoveď. Návrh zaviedol aj úplne nový pojem – právo na bezodplatné uverejnenie odpovede.

Rozhnevaná mediálna obec

Mnohé organizácie sa voči návrhu tlačového zákona ohradili. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Maďaričov návrh zásadne odmietla. Podľa nich by poškodil slobodu tlače. ,,Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií,” napísal predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti. Na výhrady OBSE v zápätí s nesúhlasom zareagoval minister Maďarič, ktorý vyhlásil, že z parlamentu návrh tlačového zákona nestiahne. Nakoniec koalícia predložila pozmeňovacie návrhy. Podľa vtedajších vyjadrení Harasztiho bolo sklamaním, že neboli implementované odporúčania týkajúce sa práva na odpoveď.

Organizácia médií juhovýchodnej Európy (SEEMO) taktiež vyjadrila znepokojenie nad tým, že návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého noviny musia do troch dní uverejniť odpoveď osoby, o ktorej písali. Podľa generálneho tajomníka SEEMO Olivera Vujoviča to ,,necháva priestor pre politikov na manipuláciu médií. Mohlo by to médiá nútiť k autocenzúre pre obavy z bankrotu a mohlo by sa to využiť ako prostriedok na sebapropagáciu politikov”. Vlna kritika sa spustila aj zo strany Slovenského syndikátu novinárov (SSN). Podľa nich mali pri príprave tlačového zákona využiť dobré skúsenosti s takýmto zákonom v susednom Česku, kde je právo na opravu a právo na odpoveď v spoločnom ustanovení.

 

Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti žiadal, aby sa Maďaričov tlačový zákon neschválil. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

 

Ani tlačový zákon neobišli protesty. V marci 2008 slovenské denníky vyšli s rovnakou prvou stranou, ktorou vyjadrili znepokojenie voči návrhu zákona. Upozornili na to, že návrh vytvára nezmyselne široký priestor pre právo na opravu a odpoveď, čím hrubo zasahuje do redakčnej práce. Text zverejnený na prvej strane denníkov obsahoval “sedem hriechov tlačového zákona” a v novinách boli ukážky, ako by denníky vyzerali, ak by platil predložený návrh tlačového zákona. V minulosti vydavatelia dvakrát upozorňovali výzorom svojich novín na protidemokratické opatrenia. Bolo to za vlády Vladimíra Mečiara, keď denníky vyšli s bielou titulnou stranou.

 

Denníky na protest vyšli s rovnakou prvou stranou. Zdroj: SITA / Nina Bednáriková

 

Ruka v ruke

Minister kultúry Marek Maďarič médiá nebránil. Slovenské denníky za titulné strany kritizoval. „Zverejnenie údajných siedmich hriechov tlačového zákona je pre mňa dôkazom kardinálneho a pretrvávajúceho hriechu našej tlače – klamať alebo nehovoriť celú pravdu a zavádzať,“ obvinil vtedy médiá Maďarič. Postoj vydavateľov k novému návrhu prirovnal ku komunistickému režimu. „Za takú kampaň a propagandu voči návrhu tlačového zákona by sa nemusel hanbiť ani bývalý režim,“ komentoval Maďarič.

Vtedajší premiér Robert Fico nevidel dôvod meniť Maďaričov tlačový zákon. Podľa neho bol dobrý a vyvážený. ,,My chceme len štandardné zákony. Nič iné. Netreba hneď za každým návrhom zákona, ktorý sa objaví, vidieť nejakého strašiaka, že chceme niekomu ublížiť,” dodal. Týždeň pred týmto napadol médiá, že sú prostitútky, pretože píšu v prospech druhého piliera za peniaze dôchodkových poisťovní. Vtedy sľúbil, že aj preto vládna koalícia príjme prísny tlačový zákon. ,,Žiadna sloboda tlače nie je ohrozená. Viete, čo je ohrozené? Pluralita názorov – si prečítajte vaše noviny, aká tam je pluralita názorov. To, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde je absolútne neakceptovateľné,” vyhlásil vtedy Fico po rokovaní vlády.

 

 

Zákon slúži politickým celebritám

Začiatkom apríla 2008 koalícia bez podpory opozície nakoniec schválila kontroverzný tlačový zákon. Vládna koalícia opozičné požiadavky neakceptovala. Opozícia chcela obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Opozícia sa pred prijatím novej podoby tlačového zákona vyhrážala aj tým, že po schválení koalícii nedá dostatočný počet hlasov na prijatie Lisabonskej zmluvy. Koalícia ich slová odignorovala.

Po roku platnosti tlačového zákona ho vydavatelia stále kritizovali. ,,Obdobie platnosti tlačového zákona potvrdilo, že platí naše negatívne hodnotenie jeho najspornejších častí,” povedal predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska Miloš Nemeček. Pripomenul, že ide najmä o právo na opravu a odpoveď, ktoré podľa združenia ,,nie je v záujme bežného občana, ako tvrdili predkladatelia zákona, ale slúži predovšetkým politickým a iným celebritám”. Tvrdil, že počet žiadostí o opravu či odpoveď výrazne narástol, ,,väčšina z nich pochádzala práve z takýchto zdrojov,” uviedol.

V septembri 2009 sa Robert Fico na tlačovej besede opäť rozhorčoval nad novinármi, ktorí sa podľa neho na ňom permanentne ,,odbavujú‘‘. Znovu avizoval sprísnenie tlačového zákona. ,,Praktiky slovenskej tlače a osobitne bulváru prekračujú hranice etiky a normálneho správania,“ rozhorčil sa vtedy Fico.

 

Maďaričov kontroverzný tlačový zákon nakoniec koalícia schválila. Zdroj: TASR / Martin Baumann

 

Radičová zmiernila

Nástupom vlády Ivety Radičovej sa situácia medzi novinármi a premiérom krajiny radikálne zmenila. Maďaričovu podobu zákona ministerstvo kultúry na čele s Danielom Krajcerom s účinnosťou od 1. septembra 2011 zmiernili. Sporné právo na odpoveď bolo hlavnou zmenou v zákone. O právo na odpoveď prišli všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán aj politické strany. Novela obmedzila právo na odpoveď pre verejných činiteľov vtedy, ak ide o tvrdenia súvisiace s výkonom ich právomocí. Ako súkromným osobám ostáva verejným činiteľom toto právo zachované, čo je v súlade s Ústavou. Právo na odpoveď mala mať po novom aj osoba, proti ktorej je vedené trestné konanie. Dôležité bolo aj to, aby sťažovateľ pri žiadosti o odpoveď najprv preukázal nepravdivý text zverejnený médiom. Rezort kultúry v novele zároveň zrušil aj sankcie.

Gašparovičove výhrady

Prezident Ivan Gašparovič mal k novele niekoľko pripomienok. Po vrátení do parlamentu ju ani druhý raz nepodpísal. Právna norma však bola platná a účinná aj bez podpisu hlavy štátu. Parlament vtedy pri opätovnom schvaľovaní neakceptoval množstvo prezidentových pripomienok k zmenám. Premiérku zarazilo, že slovné spojenie „dobré mravy‘‘ bolo dôvodom, pre ktorý prezident vrátil do parlamentu novelu. Podľa nej sa spojenie vyskytuje v niekoľkých slovenských zákonoch, ktoré aj sám prezident podpísal. „Je to skutočný dôvod vrátenia, alebo niekomu prekáža, že cieľom novely je obmedziť právo verejných funkcionárov na odpoveď?“ pýtala sa Radičová. Prax podľa premiérky ukázala, že práve politici reagovali na články a reportáže, pričom využívali túto klauzulu v tlačovom zákone.

 

Galéria
Vláda Ivety Radičovej tlačový zákon v roku 2008 zmiernila. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Gašparovič priznal rakovinu hrubého čreva. Zdroj: TASR / MTI
Fico na sneme vyhlásil, že s premiérom Pellegrinim majú na riešenia k tlačovému zákonu rovnaký názor. Zdroj: SITA / TomṚ Somr
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti tvrdil, že Maďaričov tlačový zákon potláča slobodu médií. Zdroj: SITA / Michal Burza
Maďaričov tlačový zákon za prvej vlády Roberta Fica vyvolal vtedy vlnu kritiky. Zdroj: SITA / Diana Černáková
Denníky na protest vyšli s rovnakou prvou stranou. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer Bratislava
Rezort kultúry pracuje na novej podobe tlačového zákona. Zdroj: SITA / Diana Černáková
navigate_before
navigate_next