BRATISLAVA – Posledný víkend Slovensko žilo plošným testovaním na koronavírus. Samosprávy museli v krátkom čase spolu s armádou a záchrannými zložkami vymýšľať, kde postavia odberové miesta, zháňať pomôcky ale aj ľudské zdroje. Mnoho starostov a primátorov sa okrem toho sťažovalo na nedostatok informácií. O tom, či bola komunikácia štátu naozaj taká chaotická, o druhom kole testovania ale aj refundácií nákladov sa Glob.sk rozprával so starostom seneckej obce Miloslavov MILANOM BAĎANSKÝM.
Ako hodnotíte priebeh testovania? Bolo podľa vás úspešné?
– Čo sa týka organizácie v našej obci Miloslavov, tak priebeh testovania hodnotím ako úspešný, aj vzhľadom na disciplinovanosť ľudí, ktorí sa prišli dať otestovať. Bol to základný predpoklad na to, aby táto operácia bola úspešná.
Akú veľkú vzorku ľudí sa vám v obci podarilo otestovať? Naopak – koľko ľudí reálne žije v obci? Koľkí z nich boli nakazení?
– V našej obci – či už v časti Miloslava, alebo v časti Alžbetin Dvor, sme celkovo otestovali 4570 ľudí. Či už obyvateľov našej, alebo okolitých obcí. Pre minulý víkend sme vyčlenili päť odberových miest. Dve boli v budove Kultúrneho domu a tri v budove nového zdravotného centra. Pozitívnych bolo 0,43 percenta otestovaných, čo predstavuje zhruba 20 osôb.
Už počas týždňa pred testovaním bolo zrejmé, že sa nezaobíde bez komplikácii. Problémom boli najmä nedostatočné počty zdravotníkov, ktorí mohli odber vzoriek vykonávať. Mali ste rovnaký problém aj u vás? Museli ste si zdravotníkov zháňať sami?
– My sme mali veľké šťastie v podobe nášho všeobecného lekára MUDr. Petra Lipovského. Samospráva si rozdelila úlohy medzi hospodársku správu, hasičský zbor a pána doktora a potrebný počet testovacieho personálu sa nám podarilo zohnať.
Ako hodnotíte komunikáciu štátu smerom k samosprávam? Dodržali kompetentní všetko, čo vám sľúbili, že zabezpečia na prvé kolo testovania? Mali ste dostatok informácií?
– Komunikácia štátu smerom k samosprávam bola veľmi chaotická, pretože od začiatku nebolo úplne jasné, kto má aké úlohy. Najskôr sme mali zabezpečiť len dobrovoľníkov a priestory. Na to sme sa ale nemohli spoliehať, pretože do posledných dní až hodín sme nemali finálne informácie o tom, čo si máme zabezpečiť my, a čo zabezpečí štát.
Zabezpečili sme ochranné prostriedky, návleky, dezinfekciu, štíty, priestory a ich označenie. Konali sme tak, ako sme si mysleli, že by to malo byť.
Čo bol podľa vás hlavný problém pri organizovaní prvého kola?
– Bola to práve spomínaná komunikácia zo strany štátu o tom, akú presnú úlohu máme v danej operácii. V poslednej chvíli, naozaj o päť minút dvanásť, sme boli vyzývaní, aby sme si zabezpečili a obvolávali zdravotníkov, pretože ich bol nedostatok. Avšak, obec či samospráva ako taká nemá žiadnu nariaďovaciu páku na to, aby sa musel zúčastniť takejto akcie. Môžeme ich iba požiadať o pomoc a čakať, ako zareagujú. Myslím, že by to takto nemalo fungovať.
Podcenila podľa vás vláda organizáciu testovania?
– Pozrime sa na to z pohľadu volieb – v ich prípade treba minimálne pol roka z hľadiska organizovania na to, aby to prebehlo v poriadku. Samozrejme, že nestačí jeden týždeň, aby sa dala plošne zorganizovať takáto akciu. Vďaka všetkým, ktorí sa toho zúčastnili, že sa to podarilo aj napriek časovej tiesni a že sa to zaobišlo aj bez závažnejších problémov.
Čiže to bolo zorganizované narýchlo…
– Určite áno, bolo by treba by viac času…
Za iných podmienok, ak by netlačil čas, aká doba by bolo ideálna na zorganizovanie takejto akcie?
– Myslím si, že by bolo potrebné mať k dispozícii aspoň dva či tri týždne, aby sa všetko podarilo vybaviť bez komplikácii a časovej tiesni. Bolo by však treba mať aj presné inštrukcie, aby sme vedeli, čo robiť, čo je na nás, čo na štáte, kto ma aké úlohy, a podobne.
Mali ste strach pred testovaním?
– Mali sme pred tým obrovský rešpekt, pretože sme naozaj nevedeli, do čoho ideme. Mali sme veľmi veľa neznámych, ktorým sme museli čeliť, ako to, koľko ľudí sa zúčastní, ako máme pripraviť organizáciu akcie, a podobne. Čo sa týka organizácie, my sme ju pripravili na základe zoznamov obyvateľstva v obci. Zaviedli sme abecedný zoznam, každý mal určený čas, od kedy do kedy sa môže testovania zúčastniť. Problémom ale bolo to, že sa testovania mohol zúčastniť hocikto, z akejkoľvek obce.
Pre nás to znamenalo, že sme nevedeli, s akým počtom ľudí máme počítať a kedy. A tieto naše obavy sa potvrdili v sobotu, vznikol obrovský chaos a ľudia čakali v dlhočizných radoch, pretože prišli aj ľudia zo susedných obcí. U nás v obci je zhuba 3300 obyvateľov, ktorí podliehali dobrovoľnej “povinnosti” testovania. Celkovo prišlo až 4570 ľudí. Mali sme tu obrovské množstvo ľudí z Bratislavy a okolia. Pre porovnanie, v obci podľa oficiálnych štatistík býva cca 3850 obyvateľov s trvalým pobytom.
Niektorí starostovia hovorili, že posledné dni pred testovaním doslova nespávali. Bol to aj váš prípad?
– Áno, bol to aj náš problém. My sme deň noc boli na úrade a chystali sa na tri dni testovania. Napokon, pár dní pred začatím operácie bolo komunikované, že sa bude testovanie organizovať počas dvoch dní – víkendu. Pre nás to znamenalo, že sme všetky rozpisy dobrovoľníkov a zdravotníkov, technicko-materiálneho zabezpečenia, logistiky a podobne museli prerábať, aby to fungovalo. Pre zaujímavosť – na poslednú chvíľu sme museli zháňať hodiny pre zdravotníkov, aby vedeli odčítať výsledky testu správne, podľa odporúčaného času.
Koľko dobrovoľníkov ste mali v rámci testovania vo vašej obci?
– Celkovo sme mali 55 dobrovoľníkov a zhruba 30 zdravotníkov.
Koľko vás stálo plošné testovanie?
– Zatiaľ nemáme vyčíslené úplne všetky výdavky, ale pohybujeme sa zhruba na sume 15-tisíc eur.
Minister obrany Jaroslav Naď samosprávy už v nedeľu požiadal, aby pri refundácii nákladov do toho “balíka” dali skutočne iba to, čo súviselo s testovaním. Bolo vám tiež zaslané usmernenie, ktoré hovorilo v podstate to isté. Vnímate to ako nedôveru zo strany štátu?
– Áno, vnímame to ako nedôveru. Nemali sme totiž presný zoznam toho, čo si máme nachystať sami. Do poslednej chvíle sme nevedeli, čo nám prinesie armáda. Ubezpečili nás, že zabezpečia gro výbavy, ale nakoniec sme museli použiť štíty, ktoré sme nakúpili na úrad samosprávy. Zabezpečovali sme stravu, nielen pre dobrovoľníkov a zdravotníkov, ale aj pre armádu a policajtov. Varili sme v školskej jedálni, kde sme na víkend zabezpečili kuchára a personál, ktorý sa staral o stravu. Išlo o raňajky, obedy, večere. Veľa z nich malo zabezpečenú stravu aj po skončení testovania. Akcia totiž nekončila testovaním, dobrovoľníci či armáda a policajti tam trávili celé dni. Pomocnú ruku nám podali podnikatelia, ktorí nám poskytli ovocie, miestna pizzéria poskytla pizzu pre personál. Netreba zabudnúť ani na bežných obyvateľov, ktorí nám doniesli čerstvo napečené koláče a slané pečivo. Spolupatričnosť bola naozaj na najvyššej úrovni, ale nesmieme to zneužívať.
K tým výdavkom testovania – zoberme si jeden praktický príklad. Zabezpečili sme napríklad servítky, alebo jednorazove rukavice. Teraz im máme spočítať presne koľko sme ich minuli? Veď to je nemysliteľné…
Mali ste náklady aj v súvislosti s prvou vlnou? Ak áno, aké? Viaceré samosprávy sa totiž sťažujú, že doteraz nemali takéto výdavky preplatené – je to aj váš prípad?
– Je to aj náš prípad. Náklady z prvej vlny sa v našej obci pohybujú okolo 20-tisíc eur. Zatiaľ nie je úplne jasné, ktoré náklady nám aj budú reálne uznané. Museli sme nakúpiť zariadenia na dezinfekciu vonkajších priestorov, zvlášť na interiér. Vytvorili sme aj pracovné miesto informátora, aby obyvatelia organizovane chodili na úrad počas opatrení. Tento krok nám zrejme nebude uznaný, pretože sme museli napríklad kúpiť počítač a podľa mojich informácií sa takéto veci nebudú preplácať. Nekonali sme tak, že sme to v danú chvíľu chceli, ale preto, že sme museli.
Aké odozvy máte po testovaní od občanov?
– Podľa odozvy, ktorú máme na stránke obce na sociálnej sieti Facebook, ľudia veľmi priaznivo ohodnotili organizáciu testovania zo strany našej samosprávy. Všetci sme do toho vložili veľké úsilie, aby všetko prebehlo tak, ako malo. Zásadný vplyv na to mala skutočnosť, že sa ľudia správali disciplinovane. A to napriek chaotickej situácii, ktorá vznikla nielen u nás, ale na celom Slovensku.
Je podľa vášho názoru možné zorganizovať druhé kolo plošného testovania, aj keď to vyzerá, že sa mu okres Senec spolu s Bratislavou pre nízke percento pozitívnych prípadov vyhne? Zvládnu ho samosprávy zorganizovať za tak krátky čas?
– Podľa môjho názoru je nezmyselné organizovať tak veľkú akciu po týždni. Nie som presvedčený o tom, že by sme to dokázali zorganizovať. Veď predtým sme na to mali niečo vyše týždňa. Teraz je na to päť dní. To je obrovská časová tieseň.
Čo by pre vás znamenalo, ak by ste museli organizovať druhé kolo?
– Bol by to pre nás veľký problém. V prvom kole nám poskytol svoje súkromné priestory doktor Lipovský, ktorý ich ale ešte nevyužíval. Už počas tohto týždňa sa rozbieha prevádzka nového zdravotného centra a tým pádom by sme tieto priestory nemohli využiť. Museli by sme tak hľadať alternatívu, ktorá by však závisela aj od počasia. Museli by sme tak začať úplne od začiatku. Som presvedčený, že by sme neboli schopní dať to v rámci časového limitu.
Plánujete pomôcť okolitým obciam a okresom, ktoré budú musieť organizovať aj druhé kolo – čo sa týka materiálu, či personálnej pomoci?
– Čo sa týka personálnej stránky, to je diskutabilné. Avšak, čo sa týka materiálnej pomoci, ak by bolo potrebné, sme samozrejme ochotní poskytnúť pomocnú ruku.
Mohlo by vás zaujímať
- Čo robiť v prípade straty certifikátu o testovaní na koronavírus? Existujú viaceré možnosti, ani jedna nie je pozitívna
- Krízový štáb rozhodol. Druhé kolo testovania bude, ale iba v niektorých okresoch
- Situácia na Slovensku sa naďalej zhoršuje. Všetky okresy sú červené
- Plošné testovanie definitívne bude. Ale so zmenami
- ROZHOVOR S ANALYTIKOM SMATANOM: Za lockdown si môžeme sami. Pokazili s