Domáce Politika Spoločnosť Koronavírus Top Rozhovory

ROZHOVOR S ANALYTIKOM SMATANOM: Za lockdown si môžeme sami. Pokazili sme si to

Martin Smatana. Zdroj: TASR /Jaroslav Novák

BRATISLAVA – Celoslovenský lockdown, prísnejší najmä na severe krajiny a plošné testovanie obyvateľov antigénovými testami. To je záver Ústredného krízového štábu po tom, ako sa výrazne zhoršila epidemiologická situácia na Slovensku. Nastavené pravidlá Úradom verejného zdravotníctva nestačili a ľudia hľadali chodníčky, ako sa opatreniam vyhnúť. Čo to pre nás znamená? Ide o dobrý krok? A bude plošné testovanie antigénovými testami účinné? O tom sa Glob.sk rozprával s analytikom a bývalým šéfom Inštitútu zdravotnej politiky MARTINOM SMATANOM. 

 

Posledné dni sa riešilo, či zatvoriť krajinu, alebo podrobiť obyvateľov celoplošnému testovaniu. Napokon odborníci spolu s vládou rozhodli, že pôjde o kombináciu – miernejší lockdown a testovanie. Čo hovoríte na tento krok? Pomôže nám?

– Ja by som začal práve tým lockdownom. Ako ste povedali, máme tu jeho miernejšiu formu, lebo existuje niekoľko druhov lockdownu, v závislosti od toho, aká je epidemiologická situácia v krajine. V ideálnej situácií, ak je krajina pred bránami lockdownu a zvažuje, ako ho zrealizovať, tak by sa zaviedol lokálny lockdown, či iné regionálne opatrenia, ako napríklad v Nemecku. Tam majú zavedené pravidlo, že ak niektorý z regiónov prekročí prevalenciu 250 pozitívnych ľudí na 100-tisíc obyvateľov za 7 dní, tak musí zaviesť lokálny lockdown. Koncentrujú sa tam kapacity krajiny a testujú obyvateľov pomocou antigénových testov, aby mali čo najrýchlejšie triáž pacientov a zastabilizovala sa situácia. Toto je ideálny stav, ako by to malo fungovať.

U nás to tak nebolo?

– My sme od takéhoto stavu neboli ďaleko. Mali sme tu zavedené covid-semafory, regióny sa podľa aktuálnej epidemioloickej situácie delili na zelené, oranžové a červené. Avšak, nemali sme tu zavedenú tú finálnu – čiernu farbu – ktorá by znamenala lockdown. Ak by sme to finálne štádium mali, tak by sme pre najpostihnutejšie regióny zaviedli lockdown. Avšak, v našej situácii treba zvážiť dva faktory. Prvý je ten, že ľudia nedodržiavali nariadené opatrenia zo začiatku októbra tak, ako mali a neustále hľadali bočné cestičky, ako sa im vyhnúť, či ako ich obísť. Takým príkladom je napríklad Orava – ak sa o 22. zavreli prevádzky v Tvrdošíne, tak jej obyvatelia sa presunuli do Dolného Kubína. Ak zavreli aj tam, tak išli do Žiliny a do okolia. A je vysoká pravdepodobnosť, že by sa takto správal aj zvyšok Slovenska, ak by sme mali zavedení regionálne lockdownové opatrenia. Slováci sú totiž pomerne rodinne socializovaný národ, čo by bol pri lokálnych opatreniach veľký problém.

Druhým faktorom je to, že aby ideálny stav na Slovensku fungoval, obyvatelia by museli mať veľkú dôveru v prijaté opatrenia. Ak sa pozrieme na barometre, ktoré nás dávajú na popredné miesta vo viere ľudí v dezinformácie – tak 34 percent ľudí nevníma koronavírus ako problém, tretina obyvateľstva nechce nosiť rúška, tretina pedagógov druhého stupňa základných škôl verí, že testovanie je príprava na očkovanie. Z týchto dát je zrejmé, že nejaké čiastkové regionálne opatrenia by sa minuli účinku. A preto je potrebné spraviť jasne a ľahko implementovateľný celoštátny lockdown. Treba ale povedať, že to, čo sme my zaviedli, nie je lockdown v pravom slova zmysle, pretože sme skôr lock, ako down.

Nastavené covid-semafory boli podľa Smatanu dobrým, ale nedokončeným krokom. Zdroj: pixabay.com

Existuje nejaký ukazovateľ prísnosti lockdownu?

– Áno. Je ním napríklad to, či je stále povolená denná dochádzka do materských a základných škôl prvého stupňa. Ak nie, tak rodičia musia zostávať s deťmi, čo znamená, že nemôžu ísť robiť, chýbajú v práci a má to hospodárske následky. Vtedy zvyčajne dochádza aj k zatvoreniu tovární. Z toho dôvodu my na Slovensku máme mäkší lockdown.

V piatok som sa z rádia dozvedel informáciu, ktorá na štvrtkovej tlačovej konferencii nebola povedaná, a to, že ak tí majitelia obchodov a prevádzok, kam ľudia nesmú vkročiť, dobrovoľne zatvoria, tak im bude vyplatená kompenzácia. Z môjho pohľadu ide o veľmi dobrý krok a chcem za to pochváliť vládu, že prvýkrát konečne prišli s opatrením, ktoré je vybalansované aj kompenzačným mechanizmom. Je to naozaj kľúčový a veľmi dôležitý krok. Za mňa osobne by stačil aj takýto mäkký celoštátny lockdown, bez celoplošného testovania s výnimkou Oravy a Bardejova, kde je epidemiologická situácia naozaj katastrofálna, pričom tam aj antigénové testovanie môže mať nejaký benefit.

Je dĺžka toho lockdownu na Slovensku dostačujúca? Pretože, premiér avizoval, že keď skončí tento lockdown, pravdepodobne prebehnú ešte dva, čiže tri týždne tu bude takéto opatrenie. Začnú tie čísla klesať, ako by mali?

– Osobne si myslím, že čísla pozitívne testovaných nám začnú klesať aj skôr. Podľa môjho názoru sa koncom budúceho týždňa začnú prejavovať tie opatrenia, ktoré sme tu mali ešte pred lockdownom. Mohol by to dokazovať aj fakt, že tohtotýždňové čísla síce rástli, ale boli lepšie, ako predpovedal minister zdravotníctva Marek Krajčí počas minulého piatka. Mohlo by to indikovať, že sa situácia stabilizuje. Uvidíme, či to nie je len ticho pre búrkou. Je tu však aj B – a tým sú veľké regionálne rozdiely. Ak totiž porovnáme Bratislavu, ktorá má na 100-tisíc obyvateľov zhruba 130 pozitívne testovaných za posledný týždeň, s Oravou, ktorá mala 850 pozitívne testovaných, tak je zrejmé, že je tam veľký rozdiel. Tie tri týždne, počas ktorých tu budeme mať lockdown, sú minimálny čas na to, aby opatrenie zabralo a bolo to vidieť aj na číslach. Je tam istý časový posun, kým sa nákaza prejaví a následne zdiagnostikuje.

Môže kľudne prejsť aj 14 dní a kým sa všetky potrebné úkony sprocesujú, tak prejdú aj tri týždne. Dokonca počas prvej vlny, kedy premiér ohlásil, že by chceli zaviesť lockdown, tak sme ešte v Inštitúte zdravotnej politiky urobili detailnú analýzu všetkých lockdownom v krajinách, kde zavedený bol. Záver bol, že ho treba zaviesť minimálne na tri týždne, aby sa tu situácia dostala pod kontrolu. Ak by sme chceli 100-percentnú istotu, že vírus tu už neexistuje, tak by sme potrebovali 6 až 8 týždňov zavretia krajiny, aj s hranicami. A to je nereálne, pretože by to predstavovalo výpadok 100 miliónov eur denne. A to si naša ekonomika nemôže dovoliť. Čiže, tie tri týždne boli vybrané naozaj veľmi citlivo. Osobne ten lockdown sám o sebe vnímam ako veľmi rozumné a vybalansované riešenie. Čiže, ak by som mal spraviť záver, tak za mňa radšej tvrdší lockdown a cielené antigénové testovanie ako celoplošné testovanie. Z pohľadu epidemiológa je lockdown naozaj najefektívnejšie riešenie, pretože ak sa človek nehýbe, tak táto forma vírusu sa nemá ako ďalej šíriť. Netreba zabúdať na to, že vláda môže opatrenia ešte stále pritvrdiť.

Testovanie bude prebiehať antigénovými testami. Viacerí odborníci sa ale vyjadrili, že sú nespoľahlivé. Aký je váš názor?

– Testovanie antigénovými testami zrejme zvolili kvôli stabilizácii situácie na Slovensku a najmä na Orave a v Bardejove. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a ani podľa výrobcov sa však tieto antigénové testy nemajú používať na plošné testovanie obyvateľstva. Naopak, odporúčajú ich používať ako doplnok k PCR testom pri akútnych pacientoch, v ambulanciách na zdravotníkov alebo v ohniskách nákazy. Sem môžeme zaradiť napríklad naše pilotné 4 rizikové regióny. Na získanie triáže obyvateľstva a zastablizovanie situácie sú tieto testy  veľmi vhodné. Tak ich využívajú napríklad v Madride, či niektorých amerických mestách.

Za mňa by bolo absolútne ideálne, aby sa lockdown dokončil počas doby troch týždňov, ale aby sa plošne testovalo iba v najrizikovejších regiónoch. V ostatných by som to nechal na báze dobrovoľnosti. Podľa môjho názoru by išlo o zaujímavé kompromisné riešenie.

Je testovanie antigénovými testami naozaj tak nepresné? Prečo sa neodporúča využiť ich na plošné testovanie?

– Ich spoľahlivosť sa meria dvoma faktormi. Volajú sa senzitivita a špecificita. Senzitivita ukazuje, ako presne nájde pozitívneho. Čiže, ak by sme mali 100 pozitívnych ľudí, a ak by test mal senzitivitu 90 percent, tak by odhalil 90 zo 100 ľudí. V príbalovom letáku má síce tento test napísanú senzitivitu 97 percent, ale to platí iba pre veľmi špecifickú skupinu pacientov. Existujú validačné štúdie, kde sa testuje senzibilita testov. Pri takýchto štúdiách, ak sa zoberie 100 pozitívnych pacientov, tak tých, ktorí majú príznaky, odhalí v priemere v 70-tich percentách. Tých, ktorí príznaky nemajú, odhalí ešte menej. A práve z tohto dôvodu sa antigénové testy používajú tam, kde sú ohniská nákazy a nestíhajú sa štandardne testovať a izolovať ľudia. Pretože sa predpokladá, že na týchto miestach bude veľa symptomatických pacientoch. A toto je najväčšia slabosť toho testu.

Ak sa pozrieme na štatistiky na Slovensku, tak v auguste sme mali symptomatických pozitívne testovaných 46 percent a v septembri to bolo 60 percent. Niekto by si mohol povedať, že máme veľa symptomatických pacientov a preto je toto testovanie vhodné. Problémom je, že sa nestíha testovať a z toho dôvodu sa testujú iba tí symptomatickí alebo tí, ktorí patria medzi indikované skupiny ľudí (boli v rizikovej krajine, boli v kontakte s nakazeným, majú príznaky, idú na operáciu). Ak by sme sa pozreli na veľkú štúdiu, napríklad v Británii, tak tam vedci zistili, že pri testovaní PCR testami až 84 percent pozitívne testovaných pacientov bolo asymptomatických. A v tomto je ten vírus zákerný. Teraz si predstavte, že pôjdeme na celoplošné testovanie a väčšina z nás nemá príznaky. Hrozí, že testy budú veľmi málo presné a môžu vykazovať falošné výsledky…

Čiže môžu byť falošne negatívne alebo falošne pozitívne…

– Presne tak. Falošne pozitívne sú tie testy veľmi sporadicky, horšie to je v prípade falošnej negativity.

Je to obrovský morálny hazard, pretože veľká časť, ľudí, ktorí dnes boli negatívne testovaní, hovorilo, že sú šťastní, že môžu robiť bežné aktivity, ako je práca, nákupy, prechádzka na čerstvom vzduchu. To je dôvod, prečo sa testovanie antigénovými testami neodporúča bez dodatočného PCR testovania. Teší ma ale, že si túto slabinu pán premiér a minister uvedomujú a jasne komunikujú, že negatívny antigénový test neznamená, že pacient je v bezpečí.

 

Antigénový test. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

Existuje pri tomto celoplošnom testovaní riziko, že ľudia by prišli negatívni, ale pri zlej manipulácii či veľkej fluktuácii ľudí by sa tam nakazili?

– Takéto prípady boli v prvej vlne. Zdá sa mi, že v New Yorku boli zriadené dočasné provizórne stanoviská, kde sa ľudia testovali, došlo k podobnej nákaze. Ale dá sa to ošetriť jasnými pravidlami. Je síce pravda, že naša armáda nemá najlepšie vybavenie, ale čo sa týka logistiky a procesov, tak je excelentná. Verím, že na toto riziko myslia a budú sa ho snažiť minimalizovať a že tento pilot poslúži k tomu, aby sa minimalizovali problémy pri celoplošnom testovaní, ako napríklad to, že ľudia dlho čakali, stáli vonku vo veľkých skupinách. Problémov, ktoré sa musia vyriešiť, je mnoho. Napríklad idea, aby ľudia chodili podľa abecedy, počíta s tým, že máme rovnaký počet ľudí podľa písmen, čo ale nie je pravda. Ide o drobnosti, ktoré treba doladiť.

Testovalo sa v niektorej krajine vo veľkom s týmito testami? Prečo doteraz túto iniciatívu žiadna krajina v EÚ nerobila? Naznačuje to, že nejde o dobré riešenie?

– Nie sme jedinou krajinou. Robila to aj Čína, avšak ide o krajinu, ktorú možno v boji s koronavírusom považovať za extrémistov. V prvej vlne mali lockdown, ktorý bol vynucovaný armádou, dronmi či lokalizáciou SIM kariet. Naďalej majú tvrdý lockdown na hraniciach (povinné testovanie, karanténa) a nedávno sa im objavilo malé ohnisko nákazy a dali opäť pretestovať niekoľko sto tisíc ľudí. Zoberte si, že druhým najväčším zamestnávateľom na svete je čínska armáda, čiže to je úplne iný svet, ako máme my alebo naše okolité krajiny.

Po tom, ako sme plošné testovanie ohlásili, sa táto idea zapáčila aj našich susedom. Naši kolegovia v Čechách ho tiež zvažujú spraviť. Oni však začínajú s validáciou, aby vedeli čítať výsledky alebo aby mali informácie, či a kde sa to oplatí. Doteraz sa to nerobilo z logistických dôvodov a kvôli faktu, že antigénové testy, boli zaregistrované iba v lete. Skôr neboli k dispozícii.

Je na Slovensku situácia naozaj taká zlá, že opatrenia, ktoré nariadila vláda, boli jediným riešením?

– Treba sa pozrieť na hľadisko, ktoré som spomínal. Pacienti sa v súčasnosti dostanú do nemocnice až dva či tri týždne po nakazení. Ak by sme sa pozreli na správu Úradu verejného zdravotníctva za september, tak až 6 percent všetkých nakazených skončilo v nemocnici. Ak sme za tento týždeň mali dokopy 13 147 pozitívne testovaných pacientov, tak môžeme čakať, že z nich bude 789 v nemocnici. Doteraz to za mesiac robí 32 904 pacientov, 6 percent z nich je 1 974. A keď si to vláda a ministerstvo zdravotníctva spočítali, tak im bolo zrejmé, že ak nezastavia prudký rast hospitalizovaných pacientov, tak kapacita našich nemocníc to nezvládne.

V tom prípade by nám neostalo nič iné, iba tvrdý lockdown a nejaké opatrenia, aby sa kapacity stabilizovali. A ak by skončil lockdown, aby sa nastavili také opatrenia, aby sme nemuseli siahať po tak tvrdom rozhodnutí. Treba si uvedomiť jedno – kým máme otvorené hranice, ten vírus tu vždy bude. Treba mať však flexibilne nastavený systém, aby sme vedeli čo najrýchlejšie zareagovať a dohľadať tých pozitívnych pacientov a naďalej žili normálny život. Sú krajiny, ktoré to zvládajú. Napríklad Fínsko či Dánsko má jasne komunikované opatrenia, ľudia dôverujú odborníkom, ktorí ich nastavujú, majú veľmi dobré sledovacie kapacity, digitálne aplikácie a iné veci, ktoré by sme mali dohnať za tie tri týždne lockdownu. Aby sa nám nestalo, že sa krajina bude musieť opäť zatvoriť týždeň pred Vianocami, čo nikto z nás nechce a verím, že sa to nestane.

Od júna do augusta sme tu mali veľmi mierne opatrenia, mohli sme cestovať, ísť na dovolenky, situácia pripomínala bežný život. Zrazu prišiel školský rok a situácia sa nám začala vymykať spod kontroly. Čo bolo dôvodom? Podcenili sme situáciu? Dala sa súčasná situácia predpokladať?

– Áno, určite sa táto situácia dala predpokladať a boli aj viaceré varovné hlasy, ktoré na to, čo sa deje, upozorňovali. Robila tak napríklad docentka Bražinová ešte v lete. Začiatok školského roka sme zvládli dobre. Boli nastavené covid-semafory na školách, od začiatku boli pravidlá veľmi prísne – napríklad ranné filtre, nepremiešavanie detí v skupinách a podobne. Problémom bolo, že vírus je kvôli asymptomatickosti a superšíreniu zákerný a nás to dobehlo na skupinových podujatiach ako sú svadby, oslavy. Kompetentní v Bardejove hovorili, že mali až 7 svadieb denne a potom pri testovaní sa pri celkovom počte 135 hostí zistilo, že až 105 bolo pozitívnych. A presne toto je to, kde sme si to pokazili. Konzílium odborníkov chcelo svadby už začiatok októbra sprísniť, ale nakoniec sa tak aj na žiadosť premiéra nestalo. Súčasná situácia je zrejme, bohužiaľ, obeť za to, že sme mali potrebu špekulovať a oklamať pravidlá a systém semaforov.

Poučila sa podľa vás vláda na svojich chybách?

– Verím v to, že tieto tri týždne sa využijú na to, aby sa identifikovali úzke procesy v sledovaní, diagnostike, testovaní, v kapacitách. Takisto sa tento čas využije na to, aby sa pripravil jasný harmonogram, kedy, ako a čo sa bude uvoľňovať či sprísňovať. To tu stále chýba. Viaceré iné krajiny majú jasné pravidlá, kedy sa čo zavrie, otvorí a za akých podmienok. U nás sa raz za čas zíde konzílium, Pandemická komisia a Ústredný krízový štáb. Dva dni nikto nespí a potom sú všetci prekvapení, čo z toho vyjde a nestíhajú sa zariadiť. Som už presvedčený, že po tom, čo zažili, sa ten čas využije a budú sa snažiť eliminovať chyby. Nastavia sa jasné pravidlá a každý z nás bude tie opatrenia dôraznejšie a oveľa lepšie dodržiavať.

Dá sa situácia po lockdowne udržať? Čo nám hrozí? Naozaj môžeme skončiť ako Česko alebo Taliansko v prvej vlne?

– Áno. Aj keď tu koronavírus stále bude, dá sa s ním žiť. V prvej vlne vyšiel blogbooster článok s názvom Hammer and dance, ktorý hovorí o “tancovaní” s nákazou – môžeme mať ohnisko, ale trik je v tom zachytiť ho v čas a eliminovať, aby sa ďalej šírilo. Vtedy to nemá veľké dopady a všetko záleží od toho, aby sa našiel v tejto situácii balans. To, či to bude fungovať, ultimátne bude závisieť od nás. Rúška sú ultra efektívne, vidíme, že veľká časť poslaneckého klubu strany, ktorá ich odmietala, je teraz pozitívne testovaná. To značí, že efektívne sú, a verím, že aj ostatní, ktorí im neverili, sa z tohto príkladu poučia.

 

Testy majú vysokú senzitivitu pri veľmi úzkej skupine pacientov. Zdroj: TASR / Erika Ďurčová

Čoraz viac ľudí sa ozýva s tým, že sa nepôjdu dať testovať, prípadne, ak bude vakcína, tak očkovať. Je to naozaj naša jediná možnosť, ako sa koronavírusu zbaviť?

– Koronavírus je rovnaký ako každý iný vírus či ochorenie. Pokiaľ nezmutuje a nestane sa z neho niečo, čo bude mať oveľa menšiu smrtnosť, tak tu naďalej bude obrovské riziko. Jedine, ako by sa to dalo zvládnuť, je vybudovať si imunitu – teda buď nákazu prekonáme, dáme sa zaočkovať alebo príde efektívna liečba, ktorá spôsobí, že aj keď koronavírus dostaneme, nebude to tak závažné, ako teraz. Druhá a tretia možnosť zatiaľ nie je k dispozícii a prvá je veľmi riziková. A to je dôvod, prečo sa každá krajina na svete trápi. Čiže, bohužiaľ, ak sa nenájde efektívna liečba, alebo sa nedáme očkovať, riziko nákazy tu stále bude. A spoliehať sa na to, že vírus zmutuje v náš prospech a nebude tak agresívny, je absolútne mimo našej moci. Za mňa – ak vakcína prejde všetkými testami a nebude závadová, na očkovanie určite pôjdem.

Čo možno očakávať cez vianočné sviatky?

– Všetko bude závisieť od toho, ako dopadne lockdown. Pevne verím, že zníži nárast počtu nových prípadov na maximálne desiatky denne a sviatky budeme môcť prežiť s opatreniami, ako napríklad v septembri – v kruhu blízkych, bez veľkých akcií, ale v podstate tak, ako sme zvyknutí.

V čom je druhá vlna iná ako prvá? Kde vidíte rozdiely?

– My sme reálne prvú vlnu, podľa definície, ani nemali. Mali sme tu pozitívnych a nákaza sa šírila, ale keďže sme veľmi rýchlo zaviedli opatrenia na zabránenie takéhoto trendu, tak vírus nikdy nemal príležitosť sa správať ako v iných krajinách. Bola tu minimálna mobilita, zavreté prevádzky, čiže vírus nemal šancu sa šíriť. Teraz sme skúsili ísť cestou, že sa s ním pokúsime žiť a snáď budeme stíhať, ale nevyšlo to. Mali sme veľmi slabé kapacity na Úrade verejného zdravotníctva, ktoré sa nedopĺňali, keď prestávali stíhať. To ale nebol iba náš problém, podobný mala aj Británia. Aby stíhala dohľadávať kontakty, tak si prenajala dve súkromné call centrá. A je taký štandard, že krajiny, ktoré veľmi dobre zvládli prvé vlny, majú oveľa silnejšie druhé vlny. Je to spôsobené psychologickým efektom. Čiže, ak sme v prvej vlne išli všetkým príkladom, ako sa to má robiť, tak Česko a Praha je teraz používaná ako antipríklad toho, ako sa to má robiť.

Aké odporučania by ste na záver mali pre ľudí?

– Všetkým tým, ktorí prejdú testovaním, by som odporúčal, aby boli naďalej obozretní. Aby nepodcenili situáciu. Lebo aj keď majú negatívny výsledok, neznamená to, že by koronavírus nemohli chytiť. To, či budeme, alebo nebudeme mať Vianoce, závisí od toho, ako sa budeme správať najbližší mesiac. Berme to tak zodpovedne, ako sme to robili počas prvej vlny.

Mohlo by vás zaujímať