Domáce Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Lengyel hodnotí: Nerobme závery. Parlamentné voľby môžu dopadnúť inak

Michal Truban a Marián Kotleba sa môžu pravdepodobne najviac tešiť z volebného výsledku do Európskeho parlamentu. Zdroj: Peter Korček/Glob.sk

BRATISLAVA – Je rozhodnuté. Slováci rozhodli, koho pošleme ako našich zástupcov do Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že volebné miestnosti sa zatvorili už včera, oficiálne výsledky budú známe až dnes večer, kedy dovolia všetky členské štáty EÚ. Glob.sk sa pozrel na predbežné prognózy výsledkov volieb s politickým stratégom MARTINOM LENGYELOM ešte pred zverejnením akýchkoľvek dát. Tie sa zhodujú so zatiaľ neoficiálnymi číslami Štatistického úradu, ktoré máme k dispozícii. 

 

Ako si myslíte, že na Slovensku dopadnú eurovoľby?

– Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú na Slovensku svojím spôsobom komplikované, lebo majú nižšiu volebnú účasť, nebál by som sa povedať až veľmi nízku. Tento typ volieb môže spôsobiť veľmi ľahko prekvapenia. Bez toho aby som mal k dispozícii dáta, je to ťažká predpoveď, ale vzhľadom na vývoj v posledných mesiacoch sa dá očakávať, že sa presadia strany, ktoré patria medzi nováčikov na politickej scéne. Medzi ne patrí napríklad Progresívne Slovensko v koalícii so stranou Spolu. Zároveň môžu zabodovať strany, ktoré majú silno antieurópsky postoj, napríklad Kotlebovci.

Problém Európskej únie je totiž ten, že voliči ju už považujú za samozrejmosť a tie pozitívne veci, ktoré Európska únia (EÚ) prináša, ako keby ignorujú a považujú ich za niečo, čo je súčasťou bežného života. Oveľa lepšie je kritizovať postoj k migrácii, pretože tá sa dostáva do správ pravidelne. Je vlastne oveľa ľahšie kritizovať akékoľvek prešľapy v EÚ, lebo veď aj tie sa dejú. Na vlne populizmu sa tak dajú v eurovoľbách získať preferencie a preto je namieste moja obava, že sa presadia strany, ktoré sú silno proti európske. Výsledkom volieb tak bude, že tradičné strany sa môžu umiestniť mierne v pozadí, presadia sa nováčikovia a antieurópania.

Myslíte si, že eurovoľby a výsledok jednotlivých strán v nich je pri malej účasti naozaj reprezentatívnym odrazom ich politickej sily?

– Treba to brať ako istý trend, ktorý je ale platný len momentálne. Voľby do EP treba brať ako obrovský prieskum verejnej mienky, ktorý ukáže že niektoré strany rastú a niektoré stratia. Netreba ale z toho robiť závery, že tak dopadnú aj parlamentné voľby, ktoré sa budú konať budúci rok. A to aj preto, že výsledok týchto volieb zmobilizuje iných voličov. Vždy je možné, že tá strana, ktorá rástla doteraz, o desať mesiacov nebude mať taký volebný výsledok, ako naznačia eurovoľby. Tí, ktorí získajú v týchto voľbách, budú hovoriť, že je to trend. Ale je to priveľmi predčasné a čísla sa môžu a aj budú meniť. Víťaz eurovolieb nemusí byť víťazom na jar 2020.

Bilbordy boli azda najviditeľnejším prvkom celej eurokampane. Iné prvky okrem reklamy na internete, boli takmer neviditeľné. Čo podľa vás v kampani chýbalo, aby mali voliči chuť sa zúčastniť týchto volieb aspoň v takom počte ako sa zúčastnili nedávnych prezidentských?

– Najskôr treba povedať že kampaň do EP bola nudná a velmi povrchná. Strany zrejme nedokázali tému eurovolieb poriadne uchopiť. Ako som už vravel, je to tým že EÚ predstavuje normálny prvok v našich životoch. Nech už cestujeme v rámci Schengenského priestoru, či obchodujeme v rámci celej EÚ. Ťažko sa nám hovorí o tom, čo je už bežné. Zabudlo sa na to a mnohí už si ani nepamätajú, aké to bolo predtým, než sme sa stali súčasťou EÚ. Pripomínam, že je ľahké populisticky kritizovať. Akúkoľvek tému, ktorú si vyberiete, migrantov či byrokraciu, zarezonuje lepšie, ako keď by ste povedali jednoducho že EÚ je skvelá. Preto je tá kampaň plochá a nedokázala výrazne zvýšiť účasť.

Na sociálnych sieťach a na internete bolo viditeľné najmä PS-Spolu a kotlebovci. Podarí sa im mobilizovať svojich voličov tak, aby sa vyplnila vaša prognóza?

– Majú na to všetky predpoklady. Podľa výsledkov volieb uvidíme až do akej miery sa im to podarilo. V prípade Progresívneho Slovenska vidíme úspešný výsledok v prezidentských voľbách, kedy ich kandidátka vyhrala. A to určite pomáha pri mobilizácii. S niečím podobným kalkulujú kotlebovci, ich kandidát dosiahol výsledok, o ktorom sa hovorilo, niekoľko mesiacov bol v médiách. Jeho cieľová skupina ho videla, počula, stretávali sa s ním, čo v praxi znamená, že po porážkach na úrovni regiónov a komunálu sa v ich očiach vrátil späť.

Výsledok progresívcov si bude pripisovať aj strana Spolu, s ktorou sú vo volebnej koalícii. Kto z nich ťahá v tejto koalícii za silnejší povraz?

– Povedal by som, že za silnejší povraz ťahá strana, ktorá nominovala Zuzanu Čaputovú do prezidentských volieb. To znamená Progresívne Slovensko. Pána Beblavého treba pochváliť za šikovnosť, že sa mu podarilo vyjednať účasť v takejto koalícii.

Ak staré klasické strany neuspejú v eurovoľbách, čo to v praxi pre nich znamená? 

– Znamená to pre nich prehodnotenie volebnej stratégie, stratégie komunikácie aj stratégiu kampane do ďalších volieb. No neznamená to tragédiu. Čas do ďalších volieb – tentoraz parlamentných je dostatočný pre každú stranu. V parlamentných voľbách bude voliť oveľa viac ľudí, bude sa pracovať s inými témami, s inými cieľovými skupinami. Bez ohľadu na výsledok v eurovoľbách, strany by mali pracovať ďalej, lebo nič ešte nie je pre nich stratené z pohľadu parlamentnej účasti.

Ste politický stratég. S akým heslom by ste do eurovolieb išli vy?

– Je to síce legitímna otázka, ale za normálnych okolností sa nad tým zamýšľam týždeň ak nie viac, takže teraz ho presne nepoviem. Nebudem sa ale v tomto prípade hrať na objektívneho, pretože ja si myslím že EÚ je absolútne kľúčová pre existenciu a budúcnosť našej krajiny. To hypotetické heslo by malo byť  “Chráňme ju!”, v zmysle že bojovať za EÚ sa oplatí, že EÚ za to stojí a urobme všetko preto, aby bola silná, zdravá a funkčná. Nenechajme si ju zobrať bláznami a šialencami, ktorí veria fiktívnym ideám, že by sme mohli fungovať bez nej.

 

Kto je Martin Lengyel:

Zdroj: Facebook / Rádio Aktual

Bývalý hovorca SDKÚ z čias Mikuláša Dzurindu, novinár, ktorý pôsobil v Slovenskom rozhlase a Rádiu Twist, zakladateľ prvej spravodajskej televízie TA3. Politickým kampaniam sa venuje dlhodobo. Pôsobil aj v tíme Viktora Juščenka na Ukrajine v období takzvanej “Oranžovej revolúcie”, na Slovensku bol viditeľný počas prezidentských volieb pred piatimi rokmi, kedy bol šéfom kampane Milana Kňažka.