BRATISLAVA – Pokazené mäso z Poľska sa dostalo aj na naše stoly. Hygienici už od utorka kontrolujú prevádzky po celom Slovensku aby zistili, koľko potenciálne škodlivého mäsa sa do našich prevádzok dostalo. Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní. Podľa potravinárov je jedinou cestou do budúcna kupovať naše výrobky.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vidí problém najmä u nás. “Príčiny sú v tom, že za 13 rokov sme mali okolo 14 ministrov,” povedali potravinári. Pre vládu podľa nich doteraz nebola prioritou potravinová sebestačnosť. Pokiaľ by však štát vytvoril dostatočné podmienky, sú schopní vyrobiť zdravé potraviny primeranej ceny. “Každý štát, ktorý si váži svojich obyvateľov musí v prvom rade zabezpečiť ich zdravé stravovanie,” povedal Marian Šolty z potravinovej komory. Riešenie by videli najmä v spolupráci mädzi štátom a potravinármi.
Podľa Emila Machu z potravinárskej komory je možné, že po pomoci štátu by sme boli oveľa sebestačnejší ako dnes. Už teraz by poľnohospodári dokázali takmer úplne pokryť spotrebu kuracieho a bravčového mäsa. Práve s hovädzím je však problém. Prevažná väčšina hovädzieho mäsa sa zo Slovenska vyváža. Toto mäso smeruje najmä do Turecka. Turci sú totiž podľa potravinárov ochotní zaplatiť si za kvalitu aj o niečo vyššiu cenu.
Najväčší krok k zlepšeniu situácie však môžu spraviť práve bežní ľudia. Podľa nich by sa mali rodičia v školách pýtať, odkiaľ pochádza mäso, ktoré sa u nich servíruje. Zároveň by mali prestať uprednostňovať cenu pred kvalitou.
Poľský prípad by mal Slovákom ukázať, čoho sa v budúcnosti vyvarovať. Podľa Emila Macha z potravinovej komory je však vylúčené, že by sa podobné prípady stali u nás. “Sme pod neustálym dozorom, vylučujeme, že by sa toto dialo na slovenských bitúnkoch,” povedal Macha.
Školy aj potraviny
Kompetentné úrady už od utorka kontrolujú potraviny i stravovacie zariadenia po celej republike. “Pri kontrolách a overovaní údajov sa zistilo dodanie nielen do zariadení spoločného stravovania – reštaurácií, školských, predškolských zariadení (Prešovský, Košický kraj), ale aj do maloobchodných prevádzok, ktorých kontrola nespadá do kompetencií regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Slovenskej republike,” informuje na webe Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky. Z doposiaľ poskytnutých údajov od ŠVPS SR vyplýva, že mäso bolo dodané do troch školských stravovacích zariadení v Košickom kraji, jedného školského stravovacieho zariadenia v Prešovskom kraji a dvoch reštaurácií v Košickom kraji a dvoch reštaurácií v Prešovskom kraji.
Ohrozené pritom boli najmä pohraničné oblasti. Okrem spomínaných reštaurácií a jedální sa mäso dostalo aj do maloobchodu. “Prostredníctvom systému rýchleho varovania sme dňa 31.1.2019 dostali informáciu o ďalších dodávkach hovädzieho mäsa na územie SR,” píše sa na webe Štátnej veterinárnej a potravinovej správy už od včera.
Ide o prevádzky:
Marta Ivanova, Čečejovce, ul. Košická 2 – sklad potravín
Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 – predajňa
Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 – predajňa
Eva Odreašova, Kysucké Nové Mesto, ul. Hviezdoslavova 60 – predajňa
Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín, Nám. Sv. Anny 15
Bistiak Vladimír, Varín, ul. Martinčeka 62 – predajňa
“V týchto prevádzkarniach budú vykonané úradné kontroly príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami,” píše sa na webe.
Ohrozené pritom nie sú len oficiálne vedené predajne či reštaurácie. Ako povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, podobné mäso sa zvykne predávať najmä v menších obciach prakticky “na ulici.” Odkázala preto starostom, aby podobným predajcom nedávali na pôde obce priestor.
Nevedeli stáť na nohách
Kontroly odštartovala reportáž poľských novinárov. Reportéri poľskej TVN24 sa infiltrovali do jedného z bitúnkov. Na mieste zistili, že tam bežne balia na konzumáciu mäso aj z vážne chorých kráv. Tie mali byť na tom až tak zle, že nevedeli stáť na vlastných nohách.
Bitúnky vraj počas dňa podľa reportáže vyzerajú úplne normálne. Pod rúškom tmy tam však spracovávajú mäso z chorých zvierat. “Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie,” povedal reportér Patryk Szczepaniak.
“Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené.
Video nájdete TU.
Bitúnok z reportáže poľských novinárov bol uzavretý. U našich susedov aj naďalej prebiehajú kontroly. Podľa medializovaných informácií však nie je spomínaný bitúnok jediný, podobné konanie je vraj v Poľsku bežnou praxou.
Náhodný incident?
Hlavný poľský veterinár vo štvrtok priznal, že Poľsko vyviezlo do desiatich krajín Európskej únie 2,7 tony podozrivého hovädzieho mäsa. Na Slovensko sa podľa zverejnených informácií dostalo približne 300 kg podozrivého mäsa.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski porážku chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom považuje za “náhodný incident”, ktorý kazí povesť poľských potravín.
Potenciálne škodlivé mäso skončilo vo Francúzsku, v Rumunsku, Švédsku, Maďarsku, Estónsku, Fínsku, Španielsku, Litve, Portugalsku a u nás.
Ministerka Gabriela Matečná avizovala, že sa dnes stretne s poľským veľvyslancom. Ten by jej mal objasniť situáciu. Zároveň slovenským predajcom, kupujúcim ale aj majiteľom stravovacích zariadení odkázala, aby uprednostnili mäso zo slovenského chovu. Naše bitúnky majú podľa nej iný systém kontrol, ktorý podobným situáciám dokáže zabrániť.
Nevoľnosť, teplota, hnačky
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je veľmi ťažké odhadnúť zdravotné riziká. “Riziko po konzumácii mäsa, ktoré pochádza z chorých zvierat závisí od viacerých faktorov,” napísala hovorkyňa ÚVO Daša Račková pre Glob.sk.
To, ako sa náš organizmus s potenciálnym škodcom vyrovná, záleží aj od samotného človeka, ktorý mäso skonzumuje. “V prvom rade závisí od mikrobiálneho pôvodcu, ktorý spôsobil ochorenie zvieraťa, rozsahu kontaminácie spracovaného mäsa, imunitného stavu človeka, či bolo mäso tepelne opracované pred jedením atď,” napísala Račková.
V prípade, že by šlo napríklad o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami, napíklad salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie a mäso nebolo dôkladne spracované, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému. Dôsledkom môžu byť hnačky, nevoľnosť a teplota. Netreba sa však zbytočne obávať, najväčšie riziko hrozí, pokiaľ mäso tepelne neupravíte. “Ak bolo mäso dostatočne tepelne spracované, k vyššie uvedeným zdravotným ťažkostiam dôjsť nemusí,” informuje Račková.