BRATISLAVA – Poľský škandál otriasa aj Slovenskom. Včera večer sa na verejnosti objavilo zistenie poľských reportérov, ktorí sa infiltrovali na bitúnok. Zistili, že sa tam spracováva aj mäso z vážne chorých kráv. To sa podľa ministerky Gabriely Matečnej mohlo dostať aj na Slovensko.
Ministerka tvrdí, že po prvýkrát o tom počula včera. Okamžite vraj kontaktovala kompetentných v Poľsku. “Nevieme vylúčiť, že sa mäso nedostalo aj k nám. Spotrebitelia by mali nakupovať slovenské výrobky, kde sme si istí, že to prešlo procesom kontroly,” povedala dnes. Podľa nej môže byť mäso predávané najmä v malých obciach napríklad pred obecnými úradmi. Touto cestou vyzvala aj starostov obcí, aby tejto činnosti nenapomáhali.
Škandál s pokazeným mäsom sa prevalil, keď sa reportéri poľskej TVN24 infiltrovali do jedného z bitúnkov. Na mieste zistili, že tam bežne balia na konzumáciu mäso aj z vážne chorých kráv.
Bitúnky vraj počas dňa podľa reportáže vyzerajú úplne normálne. Pod rúškom tmy tam však spracovávajú mäso z chorých zvierat.
“Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie,” povedal reportér Patryk Szczepaniak.
“Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené.
Investigatívci vypočítali, že ak by bitúnok zabíjal 20 zdravých kráv denne, mal by ročne zisk asi 349 tisíc zlotých, teda vyše 81 tisíc eur. Ak by ale zabíjali rovnaký počet chorých zvierat, zisk by už presahoval 2,5 milióna zlotých, čo je viac ako 580 tisíc eur. Dôvodom je, že takéto choré zvieratá by mohli odkupovať z iných fariem za nižšiu cenu, ako by dali za zdravé zviera. Ich vstupné náklady by tak boli výrazne menšie.
Poľsko pritom patrí medzi najväčších producentov mäsa v Európe. Len v roku 2017 vyviezli Poliaci do zahraničia hovädzie mäso za 1,5 miliardy dolárov, čo je približne 1,3 miliardy eur.
Hlavný poľský veterinár Panel Niemczuk v pondelok uviedol, že reportáž, ktorú uplynulú sobotu odvysielala poľská televízia TVN24, odhaľuje “nelegálne aktivity, aké bitúnok vykonával zámerne v noci, aby sa vyhol úradnému dohľadu”.
Zatiaľ nie je jasné, kde mäso skončilo. Poľsko pristúpilo k stiahnutiu niektorých výrobkov z ich trhu. Podľa novinárov môžu byť v Poľsku takýchto výrobkov stovky.
Rizikové pohraničie
Podľa strany Sme rodina je Matečnej postoj nedostatočný. Požadujú rázne kroky, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa pokazené mäso nedostalo na stoly ľudí. „Od nástupu Gabriely Matečnej do funkcie ministerky pôdohospodárstva sme niekoľkokrát upozorňovali na katastrofálnu situáciu Slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Na viacerých tlačových konferenciách sme ju vyzývali k predloženiu opatrení a systémových riešení na zlepšenie potravinovej sebestačnosti štátu a potravinovej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Výsledok jej pôsobenia je však iba ďalší prepad potravinárskej produkcie, zvýšenie našej závislosti na dovoze a ďalší prepad salda zahraničného obchodu s potravinami, ktorý v roku 2018 dosiahne pravdepodobne historickú hranicu 1,7 miliardy EUR, čo bude o takmer 300 mil. EUR viac ako v roku 2017,“ upozorňuje predseda hnutia Boris Kollár.
Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je situácia pod kontrolou a na jej riešení sa pracuje. V tejto súvislosti vydala pre Regionálne veterinárne a potravinové správy v SR pokyn na vykonanie „Cielenej kontroly bezchybnosti mäsa z hovädzieho dobytka pôvodom z Poľskej republiky“ so zameraním na bezpečnosť čerstvého, chladeného a zmrazeného hovädzieho mäsa.
“O takýchto praktikách u nás nemáme informácie, pričom úradní veterinárni inšpektori vykonávajú na schválených bitúnkoch permanentnú kontrolu pred zabitím jatočných zvierat a po zabití mäsa a vnútorných orgánov z nich,” informovala Glob.sk Paulína Kojnok z kancelárie riaditeľa.
“Nakoľko v uverejnenej reportáži nie sú uvedené údaje, ktoré poukazujú na konkrétnu prevádzkareň, prípadne jej úradné schvaľovacie číslo, nevieme zistiť či sa hovädzie mäso z tohto bitúnku dostalo aj na Slovensko,” hovorí Kojnok.
ŠVPS sa prípadom podrobne zaoberá a v praxi rieši vyhlásením cielených kontrol na hovädzie mäso pôvodom z Poľska. Z takéhoto mäsa sa budú odoberať vzorky na laboratórne vyšetrenia. Pokiaľ by sa potvrdilo, že mäso nie je v poriadku, budú ho sťahovať z trhu.
Dvojaká kvalita potravín je stále aktuálna
Poľskému škandálu sa ministerka Matečná venovala na brífingu, ktorý sa mal týkať najmä dvojakej kvality potravín. O tej sa intenzívne hovorí najmä posledné dva roky. K reálnym krokom sa však pristupuje až v posledných mesiacoch. “Je to naozaj dôležitá téma nielen pre spotrebiteľa,” povedala Matečná. Podľa nej nie je táto téma dôležitá len pre Slovensko, ale tiež pre Čechov, Poliakov, Bulharov a Rumunov. Práve Rumunsko 1. januára prevzalo polročné predsedníctvo Rady Európskej únie. Gabriela Matečná je v úzkom kontakte s tamojším ministrom, ktorý na jej apel opätovne otvoril tému dvojakej kvality potravín.
Podľa šéfky rezortu pôdohospodárstva má v tejto téme oporu približne v tretine členských krajín Únie. Ide najmä o krajiny strednej a východnej Európy, ale aj o niektoré severské krajiny. Podľa ministerky bola pre nich dvojaká kvalita potravín prekvapením a o jej existencií nemali ani potuchy.
Dodala, že v pondelok v Bruseli o probléme dvojakej kvality rokovala aj s eurokomisárkou pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľov Věrou Jourovou. „Slovenská národná strana nedopustí, aby sa niektorá z krajín EÚ snažila tento problém zamiesť pod koberec. Proti takýmto snahám budeme bojovať a nedovolíme ich. Vďaka komunikácii s rumunským ministrom poľnohospodárstva, ktoré je od januára predsedníckou krajinou Rady EÚ, našej iniciatíve zaradiť tento bod na včerajšie rokovanie agroministrov a úzkej komunikácii s pani eurokomisárkou Jourovou, sa nám podarilo vrátiť dvojakú kvalitu medzi nekalé obchodné praktiky,“ uviedla Matečná.
Častou argumentáciou výrobcov sú podľa Jourovej rôzne chuťové preferencie v jednotlivých štátoch EÚ. To však podľa nej môže byť veľmi abstraktný pojem. Výrobcovia by podľa nej mali predložiť výskum, ktorý dokazuje rôzne chuťové preferencie. Pokiaľ tak urobia, môžu používať odlišné recepty.
Fakt, nie mýtus
Spočiatku sa v európskych kruhoch o tomto probléme hovorilo ako o mýte. Skutočná diskusia sa otvorila až po tom, čo boli na stôl doručené laboratórne výskumy. Tie mali preukázať obrovské rozdiely medzi výrobkami rovnakej značky, ktoré sa dostávajú na stôl Slovákom a napríklad Nemcom. “Spoločne s rumunským predsedníctvom sa budeme snažiť, aby sme tento prosces doviedli do legislatívneho konca. Čaká nás doladenie metodiky a testovanie potravín,” informovala ministerka.
Prvé oficiálne výsledky budú známe do konca tohto štvrťroka.
Za pravdu dal Matečnej aj poslanec a člen zahraničného výboru parlamentu Jaroslav Paška (SNS). “Treba sa domáhať rovnoprávnosti,” tvrdí. Podľa neho nejde len o tému Slovenska, ale aj o tému otvoreného trhu krajín Európskej únie.
Podľa riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu ministerstva pôdohospodárstva Milana Lapšanského je dvojaká kvalita potravín fakt a nie mýtus. “Bojujeme s ňou už druhý rok, no mnohí ľudia dvojakú kvalitu ignorujú. Tento problém sa však bez výnimiek týka všetkých nadnárodných firiem, ktoré by si nemuseli zvyšovať zisky na úkor zavádzania spotrebiteľov. V najbližšom čase budeme postupovať podľa príkazov Európskej komisie v postihovaní firiem, ktoré zavádzajú spotrebiteľa v oblasti dvojakej kvality potravín. Komisia odporúča podporiť inštitúcie, ktoré hája záujmy spotrebiteľov a odporúča zavádzať prísne sankcie voči firmám. Maximálna pokuta pritom bude až do výšky 4 % obratu spoločnosti na danom trhu,” konštatoval Lapšanský.
Problém spred dvoch rokov
Problém s dvojakou kvalitou potravín sa otvoril už počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016. V roku 2017 vtedajší premiér Robert Fico vyhlásil, že víta, že „apelujeme na Európsku komisiu, aby celý problém riadne preštudovala a odpovedala na otázku, či súčasná legislatíva dostatočne reaguje na tieto podvody. Lebo ide o zavádzanie zákazníkov v krajinách V4, ktoré nemôžeme v žiadnom prípade akceptovať ani tolerovať”.
Ministerstvo odvtedy urobilo niekoľko kontrol, ktoré skutočne potvrdili problémy, o ktorých sa hovorilo. Niektorí výrobcovia po rozhovoroch s ministerstvom zmenili receptúru a svoje pochybenia napravili.