BRATISLAVA – Asi stovka protestujúcich sa dnes zhromaždila pred budovou ministerstva životného prostredia. Chceli tak vyjadriť svoje obavy z plánovanej výstavby obrovskej farmy na chov ošípaných. Tá by mala vyrásť v katastri obce Palárikovo. Starostka obce i starostovia okolitých obcí s jej výstavbou nesúhlasia, boja sa, že by im farma, na ktorej chce spoločnosť s dánskym investorom chovať asi 160 tisíc ošípaných, mohla poškodiť zdravie. Podporila ich aj Iniciatíva poľnohospodárov.
Smrad, špina, kontaminácia spodných vôd. Na toto všetko dnes poukazovala asi stovka protestujúcich. Pred tromi týždňami totiž Inšpekcia životného prostredia povolila výstavbu spornej farmy na chov ošípaných. Starostovia sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali a svoj postoj sa rozhodli odprezentovať aj osobne a to na protestnom zhromaždení. Zároveň vyzbierali takmer 8000 podpisov pod petíciu, ktorá žiada zrušiť povolenia pre farmu.
“Obyvatelia sú nespokojní a preto prišli vyjadriť svoj postoj a podporiť nás v tomto boji,” povedala pre Glob.sk starostka Palárikova Ľubica Karasová. Zároveň uviedla, že spolupracujú aj s obcou Svodín, kde podobná farma už funguje. Tamojší občania ju nedokázali zastaviť ako tvrdí starostka Karasová, v obci nastala devastácia spodných vôd, poškodilo sa zdravie občanov a celkovo sa zhoršila životná úroveň v obci. Okrem toho je v dedine podľa nej ťažko dýchateľný vzduch, je tam neustály smrad a množstvo múch. Priznala, že proti vzniku jednej z najväčších farmy na chov ošípaných v Európe, nebojú krátko. Už v roku 2017, kedy sa o pláne postaviť ju v obci dozvedeli, začali zbierať podpisy na petíciu. Starostka zároveň povedala, že pokiaľ s odvolaním neuspejú, pravdepodobne budú vec riešiť na súde.
“Palárikovo sa odvolalo a v súčasnosti bude kompetentný orgán – teda Inšpekcia ministerstva životného prostredia – rozhodovať,” povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Podľa neho budú všetky dopady na životné prostredie opätovne posúdené. “Ministerstvo životného prostredia nemá záujem, aby sa tieto veci dlho naťahovali,” poznamenal Ferenčák. Podľa neho však môže byť posudzovanie stavu náročné a môže trvať dlhšiu dobu. “Keď ide o komplikovaný prípad, zvykne si to vyžiadať svoj čas,” povedal.
Okrem viacerých okolitých obcí prišli protestujúcim vyjadriť podporu aj farmári z Iniciatívy poľnohospodárov. Tí počas prostestu skandovali spolu s ostatnými a podporu aktivistom vyjadrili aj na svojej stránke na sociálnej sieti. “Oprávnene sa obávame, že takáto farma bude mať veľmi negatívny vplyv a ohrozí zdravie občanov Palárikova a susedných obcí, ktorí už v súčasnosti podľa štatistík patria medzi obyvateľstvo s najvyššou mierou chorobnosti dýchacích ochorení a úmrtnosti na nádorové ochorenia v rámci celého Slovenska,” hovorí jeden z lídrov Patrik Magdoško.
Obyvatelia sú jednoznačne proti
Glob.sk už o pláne postaviť v obci farmu informoval. Postaviť obrovskú farmu na chov ošípaných v bývalom areáli družstva má asi od roku 2014 záujem spoločnosť Agrovýkrm Senica, za ktorou stoja dánski investori. V Dánsku by pritom takúto farmu nepovolili, nezodpovedá totiž tamojším normám. Na Slovensku to, zdá sa, až také ťažké s povoleniami nemajú.
Obyvatelia Palárikova a priľahlých obcí si na začiatku zrejme vôbec neuvedomili, čo takéto niečo spôsobí. Šok a zdesenie nastali až po tom, ako sa dozvedeli, že farma by mala byť zameraná na chov asi 7200 prasníc a kancov, s produkciou takmer 160-tisíc odstavčiat ročne. Tie spotrebujú 7900 ton krmív, použije sa 1,3 ton liečiv a dezinfekčných prostriedkov, pričom vyprodukujú 56 080 m3 hnojovice a 118 ton čpavku. Pri zabezpečení chodu farmy by malo prejsť obcou 1520 kamiónov ročne.
Spoločnosť sa rozhodla postaviť obriu farmu na mieste, ktoré je od Palárikova vzdialené asi tri kilometre a ošípané tu chovali do roku 1996, avšak v menšom množstve. V areáli sú v súčasnosti štyri rozbúrané a polorozpadnuté haly, ktoré plánuje spoločnosť údajne opraviť a pristaviť k nim na chov ďalších osem hál.
Obyvateľov Palárikova ako aj okolité obce netrápi len vývoz hnojovice či odvoz uhynutých malých odstavčiat, ale aj obrovský únik čpavku do ovzdušia. Toho bude pri takom veľkom množstve prasiat enormné množstvo. Prirodzene, k tomu rátajú i presakovanie hnojovice do spodných vôd, čo ešte viac zvyšuje riziko doslova devastujúceho ničenia životného prostredia.
Čpavok i v minimálnych koncentráciách irituje dýchaciu sústavu nielen človeka ale všetkých živých organizmov. Čpavkom znečistený vzduch u ľudí dokázateľne znižuje imunitu a zvýšený výskyt aj vážnych chorôb dýchacích ciest najmä u detí a starších ľudí. Čpavok sa viaže aj na oxidy síry v ovzduší a spôsobuje okyslenie vodných zrážok, eutrofizáciu vodných tokov a znižovanie ph pôdy, takže jeho vplyv na životné prostredie je nespochybniteľný.
