Nové Zámky Regióny Top

Čísla odborníkov sú alarmujúce. Takúto farmu by v Dánsku neschválili, preto to skúšajú u nás

Pri Palárikove chce dánsky investor postaviť mega ošipáreň, v ktorej by choval viac ako 160-tisíc prasiat. Zdroj: Archív

PALÁRIKOVO – Obyvatelia Palárikova v novozámockom okrese, ale i susedných obcí a miest, majú strach o svoje zdravie aj bývanie. Sú pohoršení z toho, že senická firma s dánskym kapitálom plánuje v ich tesnej blízkosti postaviť mega ošipáreň. Mať v blízkosti viac ako 160-tisíc prasiat je samé o sebe ťažko predstaviteľné. Ľudia sa boja, že vzduch v okolí ich domov bude nedýchateľný, ale aj toho, že farma zdevastuje životné prostredie v celom okolí. Čísla a slová odborníkov hovoria za všetko.

Na neplodnej močaristej pôde necelé tri kilometre juhozápadne od intravilánu Palárikova, v lokalite nazývanej Šándor, vybudovali a v r. 1980 sprevádzkovali farmu ošípaných. V jej štyroch pavilónoch chovali až do výkrmu 200 – 300 kusov prasníc s ciciakmi. Maximálne teda 4000 ks ošípaných všetkých kategórií. Toto družstvo však ukončilo prevádzku po r. 1996. Dánsky investor Ulrik Biel Hansen (konateľ alebo spoločník cca 15 firiem zameraných na chov ošípaných) si však dal za cieľ postaviť na tomto chátrajúcom družstve jednu z najväčších fariem nielen nielen na Slovensku, ale i v Európe.

Na mega farme by malo nájsť zamestnanie 54 ľudí. Zameraná by mala byť na chov 7188 prasníc s  ročným odstavom takmer 160 tisíc odstavčiat, ktoré ročne spotrebujú 7900 ton krmív. Použije sa pri tom 1,3 tony liečiv a dezinfekčných prostriedkov, vyprodukuje  56 080 m3 hnojovice a 118 ton čpavku. Uvedenú činnosť by malo v mimoareálovej doprave zabezpečovať 1520 kamiónov ročne. Práve tieto čísla tisícky ľudí nielen z Palárikova, ale aj okolitých obcí a miest doslova šokovali

Upravovali dôležité údaje

Zdesenie ľudí stúpa a výstavba mega ošipárne nedá spávať mnohým z nich. „V priebehu posudzovania boli upravované dôležité údaje uvedené v predloženom zámere, v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie, v záverečnom stanovisku EIA, v žiadosti o vydanie integrovaného povolenia. Tie sú dôvodom našich obáv, že údaje boli „prispôsobované“ tak, aby vyhoveli predpisom a zákonom. Napríklad, oproti zámeru ročného odstavu cca 160 tisíc odstavčiat vo váhe do 30 kg sa už v žiadosti o integrované povolenie odstavčatá neuvádzajú, lebo vraj boli nesprávne zahrnuté do výpočtov spotreby vody, produkcie hnojovice a čpavku. I keď na základe Žiadosti o vydanie integrovaného povolenia i v rozhodnutiach SIŽP sa správne uvádza, že produktom farmy sú odstavčatá (t.j. malé prasiatka odstavené od matky vo váhovej kategórii nad 7 kg ich hmotnosti). V dokladoch k povoleniu sa uvádza, že z farmy budú ihneď po odlúčení od prasníc expedované kamiónmi do výkrmní desiatky kilometrov vzdialených ciciaky. Odborníci na chov ošípaných však odstav a okamžitý presun ciciakov vo váhovej kategórii do cca 10 kg kvôli veľkej postresovej mortalite prasiatok neodporúčajú. Investor ale týmto „papierovým“ preklasifikovaním odstavčiat na ciciaky dosiahol zníženie ročnej spotreby vody zo 129.000 m3 na 44.000 m3, množstvo vyprodukovanej hnojovice za rok tak znížil z 56.000 m3 na 35.000 m3 a množstvo vyprodukovaného čpavku zo 118 ton na „iba“ 95 ton ročne,“ povedala nám aktivistka proti výstavbe farmy Alžbeta Husková.

Podľa aktivistov proti výstavbe mega farmy dánsky investor „papierovým“ preklasifikovaním odstavčiat na ciciaky dosiahol povolenie zriadiť chov v okolí Palárikova. Zdroj: Archív

V Dánsku by im to nikdy nepovolili

Naši odborníci len krútia hlavami nad tým, čo všetko schvália slovenskí úradmníci dánskym chovateľom ošípaných, ktorý sa tu rozhodli vytvoriť si z toho biznis. „Takáto veľká koncentrácia ošípaných je rozhodne výraznou záťažou pre životné prostredie, preto nechápem ako výstavbu takejto obrovskej ošipárne mohli na Žitnom ostrove kompetentní povoliť. Ideálne farmy sú do 1000 kusov prasníc a z tohto množstva sa dokáže bez problémov vyvážať aj hnojovica. Slovensko nikdy nebolo stavané na takúto obrovskú koncentráciu ošípaných. Vývoz hnojovice, ktorá je kvalitné dusíkaté hnojivo, je ekonomicky rentabilný len do vzdialenosti maximálne 15 km. Kde to budú vyvážať skutočne netuším, pretože na jedno miesto sa to stále jednoducho nedá,“ povedal nám František Uhliarik, člen predstavenstva Slovenského zväzu ošípaných.

Na Slovensku je v súčasnosti okolo 30-tisíc prasníc, z nich je, podľa Uhliarika, len asi tretina slovenských. Ostatné patria Dánom. „Dáni sem preniesli obrovské chovy prasníc aj preto, lebo u nich by povolenie na takéto množstvo na jednom mieste nikdy nedostali. A nielen u nich, ale ani nikde v našom okolí, či v Maďarsku alebo v Čechách,“ pridáva odborník. Argumenty, že kvalitné mäso z týchto dánskych fariem skončí na našich pultoch, stojí tiež na vratkých nohách. „Podstatná časť z tejto produkcie skončí na zahraničných pultoch a malá, menej kvalitného mäsa, u nás. Nás mrzí aj to, že Dáni dostali až 80 % projektovej podpory štátu, kým naši chovatelia ošípaných iba tú malú časť,“ skonštatoval na margo štátnej podpory Uhliarik.

Pri Palárikove chce dánsky investor postaviť mega ošipáreň, v ktorej by choval viac ako 160-tisíc prasiat. Na takéto niečo by v Dánsku povolenie nedostal! Zdroj: Archív

Prevádzkovateľ sa odmieta vyjadriť

Znečistenie vody, pôdy aj vzduchu v okolí farmy zrejme majiteľov a investora trápi pramálo. Rovnako tak, ako protesty tisíciek obyvateľov dotknutej lokality, ktorí proti jej výstavbe spísali petíciu. „K danej veci sa v súčasnosti nebudeme vyjadrovať,“ uviedla Monika Grelová, hovorkyňa spoločnosti, ktorá chce mega farmu pri Palárikove postaviť a prevádzkovať.

„Čpavok, ktorý budú produkovať prasiatka, i v minimálnych koncentráciách dráždi dýchaciu sústavu nielen ľudí, ale i všetkých živých organizmov. Čpavkom znečistený vzduch u ľudí dokázateľne znižuje imunitu a zvýšený výskyt aj vážnych chorôb dýchacích ciest najmä u detí a starších ľudí. Čpavok sa viaže aj na oxidy síry v ovzduší a spôsobuje okyslenie vodných zrážok, eutrofizáciu vodných tokov a znižovanie ph pôdy, takže jeho vplyv na životné prostredie je nespochybiteľný,“ pridáva Husková. „Podľa platných zákonov farma s chovom prasníc nad 750 kusov je kategorizovaná ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Podľa Rozhodnutia na farme bude chovaných 5145 ks prasníc a ďalších 1593 ks ošípaných (prasničiek, kancov) nad 30 kg, čo je spolu takmer desaťnásobok počtu kusov prevádzky považovanej za veľkého znečisťovateľa vzduchu,“ zhrozene dodala aktivistka.

V areáli budúcej mega ošipárne stoja v súčasnosti polorozpadnuté a schátrané budovy bývalého družstva. Zubu času ako tak odolali iba oceľové nadzemné nádrže na hnojovicu, ktorých technológia je však už 28 rokov po životnosti a stavebná časť má za sebou 4/5 životnosti. Zdroj: Glob.sk/juh

Vyjadrenie kompetentných je zarážajúce

Životné prostredie, ktoré trápi ľudí v dotknutej lokalite, ale i aktivistov, však pri udeľovaní povolenia výstavby mega farmy absolutne netrápilo úrady zodpovedné za jeho ochranu. Podľa stanoviska správnych orgánov v procese posudzovania na vplyv životného prostredia, ktoré vydali bez pripomienok, sa uvádza, že: „Výsledný dopad farmy na životné prostredie je nepatrný, záťaž je prijateľná a nebude mať významný vplyv na zložky ŽP, že v území sa nenachádzajú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia, ani žiadne kultúrne pamiatky a je zrejmé, že prinesie zvýšenie pozitívnych vplyvov v sociálnej sfére pri zanedbateľnom navýšení negatívnych výstupov do jednotlivých zložiek životného prostredia.“ Akých, to sa nikde zmysluplne neuvádza. Naopak, úradníci zo životného prostredia dali výstavbe mega ošipárne vo všetkých smeroch zelenú. „V oblasti ochrany ovzdušia udeľujeme súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení stavby „Farma ošípaných Palárikovo – Šándor“ veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia, v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd vydáva povolenie na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku nepriamo do podzemných vôd, vydáva povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „Farma ošípaných Palárikovo – Šándor, Obnova chovu“, vydáva súhlas na uskutočnenie stavby „Farmy ošípaných Palárikovo – Šandor, Obnova chovu“, na ktorú nie je potrebné povolenie podľa vodného zákona, ktorá však môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd, určuje ochranné pásmo vodárenského zdroja HGO-1 v zmysle záverečnej geologickej správy „Farma ošípaných Palárikovo – Šandor, Obnova chovu, Revízia ochranného zdroja,“ uvádza sa v časti rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia – pracovisko Nitra zo dňa 28.2. tohto roka. Práve ono vydalo integrované povolenie vykonávať činnosti v bývalej farme ošípaných Šándor spoločnosti Agrovýkrm a.s. Senica.

Starostka Palárikova Ľubica Karasová neveriacky krúti hlavou nad tým, že úradníci zo životného prostredia výstavbu mega ošipárne na takom území vôbec povolili. Zdroj: Glob.sk/juh

Bolo rozhodnutie o výstavbe nezákonné?

Proti povoleniam, ktoré dali orgány životného prostredia súhlas na prevádzku mega ošipárne, sa zdvihla v ostatnom čase veľká vlna protestov a odporu. „SIŽP ako povoľujúci orgán pre vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku „Farma ošípaných Palárikovo – Šándor“ konala v príkrom rozpore zo zásadami správneho poriadku, keď nevychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nevysporiadala sa s námietkami účastníkov konania, nevyhodnotila všetky v konaní predložené dôkazy a rozhodnutie náležite neodôvodnila, keď rozhodla v rozpore s dôkaznou situáciou.  Týmto postupom porušila aj ustanovenia zákona, keď vydala zmätočné a nevykonateľné rozhodnutie, ktoré neposkytne účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a neudrží mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto považujem namietané rozhodnutie za nezákonné a žiadam, aby ho odvolací orgán zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,” zakončila Husková.

Galéria
Okrem opravy týchto polorozpadnutých hál plánuje dánsky investor v areáli farmy postaviť ďalších osem nových. Zdroj: Glob.sk/juh
V takomto stave je v súčasnosti zariadenie bývalej ošipárne pri Palárikove. Polorozpadnuté a schátrané budovy, zhrdzavené silá na kŕmne zmesi a areál zarastený náletovými drevinami. Zdroj: Glob.sk/juh
Schátrané a polorozpadnuté budovy chce dánsky majiteľ opraviť, opäť začať využívať a pri nich navyše postaviť ďalších osem budov na chov prasiat. Zdroj: Glob.sk/juh
V mega ošipárni, ktorú chce pri Palárikove prevádzkovať dánsky investor, by sa malo choval viac ako 160-tisíc prasiat. Zdroj: Archív
V areáli budúcej mega ošipárne stoja v súčasnosti polorozpadnuté a schátrané budovy bývalého družstva. Zubu času ako tak odolali iba oceľové nadzemné nádrže na hnojovicu, ktorých technológia je však už 28 rokov po životnosti a stavebná časť má za sebou 4/5 životnosti. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next
Výstavba mega farmy ošípaných negatívne ovplyvní aj flóru a faunu v Chránenom vtáčom území Dolné Považie, ktoré sa nachádza priamo v jej okolí. Zdroj: Glob.sk/juh