Banská Bystrica Regióny Top Zvolen

Zvolenský zámok prešiel viacerými prestavbami a odolal aj Osmanom. Dnes je v ňom najbohatšia obrazáreň

Zvolenský zámok je skutočnou kultúrnou dominantou mesta a od roku 1965 je súčasťou Slovenskej národnej galérie. Stredoveký zámok je v súčasnosti aj najbohatšou obrazárňou na Slovensku. Zdroj: Archív

ZVOLEN – Asi iba málokto, kto prechádza mestom Zvolen si nevšimol v centre mesta zámok, ktorý je jeho dominantou. Stojí na vyvýšenom pahorku a štyrmi vežami je podobný hradu v našom hlavnom meste. Nie je síce ani taký populárny ako Bratislavský hrad, nachádzajú sa však v ňom exponáty, ktoré sú nielen pekné na pohľad, ale aj historicky vzácne a návštevníci mesta by ich rozhodne nemali len tak obísť, pretože tento stredoveký zámok je v súčasnosti aj najbohatšou obrazárňou na Slovensku.

Pôvodne gotický Zvolenský zámok dal postaviť uhorský kráľ Ľudovít z Anjou v poslednej tretine 14. storočia na mieste staršej kúrie. Pôvodne slúžil ako občasné sídlo dvora a od roku 1424 patril uhorským kráľovnám. Bol to preto jeden z mála gotických hradov určených predovšetkým na komfortné bývanie, ktoré malo minimálny strategický či obranný význam. V období svojho vzniku sa navyše nachádzal v bezpečnom vnútrozemí Uhorska. Stavba patrí medzi tzv. kastelové hrady, má pravidelný obdĺžnikový pôdorys a štyri dvojpodlažné krídla zoskupené okolo ústredného nádvoria. Palác bol rozčlenený dvojicou veží na západnej strane a kaplnkou, ktorá na východnej strane prevyšovala obytné krídlo. Celý komplex uzatvárala obvodová hradba. Vstup do hradu, ktorý je orientovaný k mestu, viedol cez prejazd do nádvoria. Prízemie hradu slúžilo prevažne na hospodárske a skladovacie účely. Obytné a reprezentačné priestory boli sústredené na prvom poschodí okolo objektu hradnej kaplnky.

Pravdepodobne takúto podobu mal Zvolenský zámok v roku 1686. Zdroj: Archív

Nadstavba prišla z obavy pred Turkami

Zámok bol prvýkrát prestavaný na prelome 15. a 16. storočia. Vtedy vybudovali nové vonkajšie opevnenie s vežovou vstupnou bránou a nárožnými baštami. Tiež bola vytvorená maliarska výzdoba kráľovskej dvorany. V prvej polovici 16. storočia sa v dôsledku ohrozenia z Osmanskej ríše pristúpilo k jeho renesančnej prestavbe. Od roku 1575 tu sídlila stála vojenská posádka na čele so zvolenskými županmi. Počas prestavby objektu nadstavili ďalšie dve podlažia s nárožnými vežičkami a strieľňami po celom obvode vonkajších stien a veľkou strieľňou pre delá na severnej fasáde. Turci však Zvolenský zámok ani mesto nikdy nedobyli. V prvej polovici 17. storočia sa uskutočnila baroková prestavba, počas ktorej boli reprezentačné siene 1. poschodia prebudované na viacero menších miestností. Ďalšie väčšie zmeny boli na zámku vykonané až v druhej polovici 18. storočia. Súvisela s nimi najmä prestavba dvojpodlažnej gotickej kaplnky, ktorá prekryla takmer všetky stopy jej pôvodnej stredovekej podoby.

Zvolenský zámok bol pôvodne postavený v gotickom slohu a mal prízemie a jedno poschodie. Druhé vystavali v prvej polovici 16. storočia počas renesančnej prestavby keď sa očakával príchod Turkov. Zdroj: Glob.sk/juh

Zámok postupne strácal pôvodný význam

S úpadkom ťažby drahých kovov v banských mestách a po presídlení župných úradov do Banskej Bystrice v roku 1789 zámok postupne strácal svoj pôvodný význam. V roku 1805 ho vtedajší majitelia Esterházyovci predali štátu a v jeho prázdnych miestnostiach sídlil súd, väznica ale aj sklad tabaku. Od barokovej prestavby realizovala provizórne opravy zámku až Uhorská pamiatková komisia v rokoch 1894 a 1906. V rokoch 1957 až 1969 sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia a v roku 1961 bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Od roku 1965 je Zvolenský zámok súčasťou Slovenskej národnej galérie. Metódy jeho rekonštrukcie uprednostňovali zachovanie historicky a výtvarne najhodnotnejších fáz stavby s ťažiskom na obdobia gotiky a renesancie. Vďaka obnoveniu pôvodnej gotickej ochodze získalo nádvorie pôvodnú monumentalitu. V jeho dlažbe sa vyznačením starších základov románskeho kostola uplatnili tiež archeologické nálezy.

Takto vyzerá krásny Zvolenský zámok z vtáčej perspektívy. Počas svojej existencie prešiel niekoľkými prestavbami. Zdroj. Archív

Palácová časť ukrýva rozličné expozície

K renovácii zámockej kaplnky sa pristúpilo až v 90-tych rokoch 20. storočia a jej exteriéru aj interiéru bola vrátená podoba neskorého baroka z druhej polovice 18. storočia so zachovaním fragmentov gotických prvkov vo forme tzv. analytickej prezentácie. V súčasnosti sú v hlavnej palácovej časti umiestnené expozície a depozitáre Slovenskej národnej galérie a ich ťažisko spočíva na Obrazárni, kde je zbierka európskeho maliarstva 16. až 19. storočia. V zámockej kaplnke sa pravidelne konajú bohoslužobné obrady rôznych konfesií. Priestory však majú aj rozmanité dočasné funkcie: Kráľovská sieň s kazetovým stropom a portrétmi panovníkov je zároveň koncertnou sálou, Rytierska sieň na prízemí severného krídla sa využíva na mestské občianske obrady.

Veľkým ťahákom Zvolenského zámku sú tri zreštaurované drevené kópie sôch z oltára sv. Jakuba od Majstra Pavla z Levoče. Zľava: sv. Jakub apoštol, Madona s Ježiškom na polmesiaci, a sv. Ján Evanjelista. Zdroj: Glob.sk/juh

Panovník spoznával poddaných ako sedliak

Jedna z povestí o pôvabnom Zvolenskom zámku s nárožnými vežičkami a štítkovou renesančnou atikou, ktorý stojí neďaleko sútoku Slatiny a Hrona, hovorí o tom, ako vlastne vznikol. Zámok bol vraj jedným z obľúbených sídel kráľa Mateja Korvína. Povesti vravia, že po získaní koruny sa tento panovník často a rád potuloval okolím hradu prezlečený za sedliaka, načúvajúc ponosám i žiadostiam svojich poddaných. Vďaka tomu sa naučil porozumieť potrebám jednoduchého ľudu a panovať tak múdro a spravodlivo, že ako jediný spomedzi našich kráľov vošiel sťa výrazne kladná postava i do ľudovej slovesnosti.

Na pôvodne zachovanom barokovom strope Kráľovskej siene zámku sú na drevomaľbách chronologicky znázornení všetci rímski a nemeckí cisári, od Graciana zo 4. storočia až po Karla VI. z prvej polovice 18. storočia, ktorých je spolu 78. Zdroj: Glob.sk/juh

Legenda o kráľovi Ľudovítovi a medveďovi

Ďalšia z povestí hovorí, že zvolenské lesy boli oddávna obľúbeným poľovným revírom uhorských kráľov. Bohaté na zver i krásne prírodné scenérie lákali nejedného panovníka či veľmoža na dobrodružstvá. Jedného dňa sa na takú poľovačku vybral aj kráľ Ľudovít I. (v druhej polovici 14. storočia). Ako tak blúdi lesom zbadal na čistinke zraneného medveďa. Kráľovi poskočilo srdce od radosti, lebo sa mu naskytla neobyčajná príležitosť. Na zranené a vyčerpané zviera predsa môže zaútočiť aj sám. A to budú všetci oči vyvaľovať, keď sa dozvedia, že majú kráľa, ktorý vlastnými rukami a bez pomoci zabil medveďa. Kráľ, ozbrojený len oštepom, sa vrhol na zviera. Precenil však svoje sily, lebo medveď nebol vôbec taký vysilený ako sa na prvý pohľad zdalo. Útok opätoval a možno by bol milého kráľa Ľudovíta aj zabil, keby ten nemal doslova z pekla šťastie. V poslednej chvíli mu totiž prišli na pomoc jeho verní sluhovia. Z vďačnosti za záchranu života, a možno aj ako znak pokory pred silami prírody, dal kráľ Ľudovít I. pri Zvolene postaviť poľovnícky zámok.

Galéria
Najstaršou skulptúrou na zámku je vyrezávaná drevená postava Tróniaca Madony od juhonemeckého autora z polovice 13, teda prechodu medzi románskym a gotickým obdobím. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Krásny a pomerne vzácny je aj zreštaurovaný krídlový oltár z Lomničky, ktorý je zhotovený z lipového dreva. Sú na ňom znázornené nielen sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora či sv. Margita, ale aj klaňanie troch kráľov a obriezka Krista. Vyrezaný bol v období rokov 1420 až 1440. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov určite zaujme aj nádherný drevený a pozlátený oltár Ružencovej panny Márie približne z roku 1520, ktorý patril rodine Pállfyovcov. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci Zvolenského zámku majú skutočne čo obdivovať. Zdroj: Glob.sk/juh
Veľmi zaujímavým obrazom v časti hradu s talianskymi dielami je aj Kristus v predpeklí od Francesca Morandiniho z konca 16. storočia maľovanom na dreve, na ktorom je v pravom hornom rohu znázornený diabol. Zdroj: Glob.sk/juh
Veľmi vzácnou a zaujímavou je aj ikona posledného súdu zo 17. storočia, ktorá je rozdelená na dve časti. V hornej je znázornené zostúpenie Krista z nebies na súdenie ľudí, spodná je rozdelená na nebeský a pekelný výjav. Zdroj: Glob.sk/juh
Tri najstaršie ikony na Zvolenskom zámku pochádzajú zo 16. storočia. Vľavo hore je Evanjelista Marek, vedľa neho Evanjelista Matúš a dole mandylion s legendou o kráľovi Agbarovi. Zdroj: Glob.sk/juh
Gotické nástenné maľby pochádzajú z 15. storočia boli objavené pri búraní starého rímskokatolíckeho farského úradu a neskôr prenesené na zámok. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov určite zaujme miestnosť s talianskymi barokovými maľbami a sochami zo 17. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci zámku môžu navštíviť aj kaplnku, do ktorej chodieval aj samotný kráľ. Bohoslužby v nej v mávali gréckokatolícki a rímskokatolícki veriaci. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci zámku môžu navštíviť aj kaplnku, do ktorej chodieval aj samotný kráľ. Bohoslužby v nej v mávali gréckokatolícki a rímskokatolícki veriaci. Zdroj: Glob.sk/juh
Reštaurátori na niektorých portáloch dokázali odkryť aj unikátne pôvodné maľby z 15. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Do zámku sa vchádzalo touto vstupnou bránou. Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next