Bratislava Domáce Košice Poprad Prešov Regióny Stará Ľubovňa Top

Zúfalá prosba rodiny v nemocnici zostala nevypočutá. Samko možno preto prišiel o život

Samkova mama Darina (vľavo) a aj jeho babka Darina chodia k jeho hrobu takmer každý deň a jeho zbytočnú smrť lekárom zatiaľ odpustiť nedokážu. Zdroj: Glob.sk/juh

JAKUBANY – Zostali len oči pre plač a veľký smútok na duši. Rodina malého Samka Oračka (†7) z Jakubian pri Starej Ľubovni síce s chorým chlapčekom nemala ľahký život, napriek tomu ho od narodenia doslova vypiplala. Ich žiaľ nad jeho smrťou je o to väčší, že podľa nich chlapček vôbec nemusel z tohto sveta odísť. Naopak, sú presvedčení, že za to môže zdravotnícky personál v staroľubovnianskej a popradskej nemocnici. Smutným prípadom sa už zaoberá aj polícia.

Samko trpel metabolickou poruchou už od narodenia. Podľa mamy mu lekári dlhý život nedávali. Napriek tomu sa o chlapčeka jeho najbližší starali s veľkou láskou a snahou robiť pre neho maximum. „Mal problémy nielen s prijímaním potravy, takže jedlo sme mu museli rozmixovávať, ale aj s pitím. Postupne sme ho však s istým obmedzením naučili aj normálne jesť,“ vraví chlapčekova mama Darina. Samko mal ale problémy aj s chôdzou, ktorú tiež postupne zvládol za pomoci jeho starostlivých najbližších. Tí, napriek správam lekárov, že dieťatko dlho žiť nebude, bojovali s nepriazňou osudu a spolu s ním sa tešili z každého dňa, ktorý spolu prežili.

S vážnou metabolickou poruchou bojoval Samko od narodenia. Podľa jeho najbližších však ešte stále mohol pokojne žiť. Zdroj: Archív LO

Sedem rokov bojovali za chlapcov život

Starať sa o ťažko choré dieťa nebolo pre jeho mamu ľahké, lebo s ním musela často chodiť nielen do nemocnice v Poprade, ale aj do Bratislavy. Veľkú oporu nachádzala najmä u svojho otca, ktorý jej zo svojho zárobku na chod domácnosti prispieval nemalou čiastkou. „A čo som mal robiť? Kto by jej pomohol, keď na malého bola sama?“ povzdychol si Ladislav, ktorý by bol pre svojho vnúčika zniesol i modré z neba. A práve preto bol z prístupu zdravotníkov pod Tatrami veľmi sklamaný. „Oni k nám postupne začali pristupovať, akoby sme ich otravovali a prikazovali im, čo majú robiť. Ale veď sme videli, že sa o neho poriadne nestarajú. Všetko to, čo vedel, sme ho naučili my. Sedem rokov sme s tunajšími lekármi bojovali a oni nám ho napokon takto nezmyselne zobrali,“ hnevá sa na zdravotníkov Samkov dedko. Problém videl najmä v tom, že sú Rómovia, čo im, podľa jeho slov, dali nie raz aj pocítiť. „Áno, občas sme sa domáhali starostlivosti o neho aj hlasnejšie, ale pritom sme nechceli nič iné, pretože u nás doma jej dostával maximum,“ hovorí Ladislav na obhajobu.

Chlapcovi najbližší sa o svoje milované dieťa starali s takou láskou, že ho postupne naučili aj normálne jesť, hoci mal problémy ústami prijímať stravu. Zdroj: Archív LO

Zázrakom prežil šesť dní v kóme

Prvýkrát sa chorý chlapček pozeral smrti do očí pred dvomi rokmi. Vtedy sa mu amoniak v tele zvýšil vysoko na hranicu smrti, takže vo veľmi vážnom stave ho previezli z Popradu do Košíc, kde upadol do kómy, v ktorej bol šesť dní. „Už-už sme sa s ním lúčili, lebo lekári mu dávali dve percentá na prežitie. Napokon sme mu však vybavili prevoz vrtuľníkom na špecializované pracovisko do Bratislavy, kam sme s ním chodili i predtým. Tam sa im ho podarilo za pár hodín prebrať a tým aj zachrániť. Hoci, ako sme sa tam dozvedeli, mal hodnotu amoniaku 850, čo je smrteľná hodnota. Doktorka Brennerová nám v Bratislave povedala, že chlapček žije iba našou zásluhou, lebo keby nebol prišiel k nim, tak už je mŕtvy, pričom akoby zázrakom nemal po šiestich dňoch v kóme ani žiadne poškodenie mozgu. Nechápem však, prečo ho z Popradu nepreviezli rovno do Bratislavy, ale najskôr ho dali do Košíc, kde mu vôbec nepomohli, ba mohol im tam zomrieť,“ spomína na prvé ohrozenie Samkovho života dedko Ladislav. Ako sa neskôr ukázalo, to ďalšie bolo už smrteľné.

Od malička vážne chorý Samko mal do bruška zavedenú kanylu, cez ktorú prijímal stravu. Zdroj: Archív LO

Zbytočná strata drahocenného času

Druhé Samkove ochorenie, žiaľ, dopadlo tým najsmutnejším spôsobom, pretože lekári tentokrát vraj vôbec nedbali na úpenlivé prosby Samkových príbuzných, aby ho okamžite letecky transportovali do Bratislavy, kde mu už predtým zachránili život. Všetko spustil chlapcov silný kašeľ, ktorý bol akousi zlou predzvesťou veľkého nešťastia, pretože aj malé zhoršenie zdravia Samkovi zvyšovalo v tele amoniak. „Bol prechladnutý a mal zapálené hrdlo, takže jeho lekárka mu predpísala sirup a nosné kvapky. Začal byť ale ospalý a slabý, ba na druhý deň sa jeho zdravotný stav zhoršil. S obavami sme ihneď išli do nemocnice v Starej Ľubovni, že mu opäť stúpol v krvi amoniak, čo lekári tam aj potvrdili. Keďže mal vysoké teploty dali mu infúziu, ale lekárke sme povedali, že potrebuje aj glukózu,” opisuje Darina situáciu zo staroľubovnianskej nemocnice. Samkov stav sa však nezlepšoval, no jeho prevoz do Popradu mali zamietnuť, podpísali preto reverz a na svojom aute ho tam dopravili sami. „Týmto sme stratili  drahocenný čas, pretože v jeho prípade hrali úlohu minúty. Navyše, v Poprade sme čakali ďalšiu vyše hodinu, takže spolu sme stratili viac ako tri hodiny, ktoré by mu možno zachránili život,“ hnevá sa na zdravotníkov zúfalá matka Darina. Ani to ale nebolo v ich boji o chlapčekov život všetko.

„Tu mi odpísali z polície, že vo veci začali viesť trestné stíhanie,“ ukazuje dôležitý papier Darina Oračková. Zdroj: Glob.sk

Nepomohli ani prosby na kolenách

Samkovi najbližší, vidiac, že jeho stav sa nezlepšuje, ba práve naopak, mali doslova na kolenách prosiť lekárku o jeho prevoz do Bratislavy. Tá ich ale ubezpečila, že to nie je nutné, lebo tam by vraj urobili to isté, čo oni. „My sme ale boli v kontakte s doktorkou Brennerovou, ktorá mala zhodou okolností v Bratislave službu. A aj tá nám odporúčala jeho prevoz, no nariadiť ho nemohla, lebo ona chlapca nevidela. Samka si teda nechali v Poprade, odkiaľ nám po štyroch dňoch, presnejšie v piatok 13. septembra oznámili, že zomrel,“ vraví so slzami v očiach Darina. „Aj to sme sa o tom dozvedeli iba tak, že my sme im volali, že ako sa má. Predtým nám totiž povedali, aby sme im stále netelefonovali, že oni nám dajú vedieť, keby sa niečo zmenilo. A vidíte, on im zomrel a oni nič! Dokedy chceli byť ticho? Som presvedčený, že keby ho boli previezli do Bratislavy, mohol žiť, lebo hodnotu amoniaku mal len okolo 200, pričom oni ho tam zachránili pri viac ako 800. Takže, kto je vinný?“ hnevá sa zúfalý dedko Ladislav. Zdá sa ale, že okrem zisťovania pravdy o smrti milovaného vnúčika ho čaká ďalší ťažký boj, tentokrát zo staroľubovnianskou nemocnicou.

Príbuzní mŕtveho chlapčeka majú ťažké srdce aj na personál nemocnice v Starej Ľubovni. Podľa nich mali Samka v rozhodujúcej chvíli poslať rovno do Bratislavy na špecializované pracovisko. Jej riaditeľ ale akúkoľvek vinu na chlapcovej smrti odmieta. Zdroj: Glob.sk/juh

Trestné oznámenia z oboch strán

Vedenie nemocnice odmieta niesť akýkoľvek podiel viny na Samkovej smrti. „Medzi jeho úmrtím a poskytnutím zdravotnej starostlivosti v našej nemocnici nie je žiadna príčinná súvislosť. Dieťa trpelo vrodenou, geneticky podmienenou metabolickou poruchou. Jej dôsledkom je vážne postihnutie energetického metabolizmu organizmu, čo limituje výkonnosť organizmu ako celku a tiež jednotlivých orgánov a systémov, vyjadril sa pre média riaditeľ nemocnice Peter Bizovský s dovetkom, že ochorenie nie je v súčasnosti liečiteľné a liečba je len symptomatická. Nám ale povedal aj niečo iné. „My s týmto prípadom nemáme nič spoločné, pretože chlapec nezomrel v Starej Ľubovni. Pán Oračko si zobral svojho vnuka proti vôli nášho zdravotníckeho personálu z nemocnice na vlastnú žiadosť. Pán Oračko podal trestné oznámenie na nás a my sme podali trestné oznámenie a žalobu na súd na neho. Nech rozhodne vyšetrovanie a súdy, lebo je na neho podaná žaloba v občianskoprávnej rovine, kde sa bude musieť vyviňovať a dokazovať, že sme pochybyli my. My sme si pri ňom zažili peklo, ale za čo? Za to, že sme dieťa na detskom oddelení hospitalizovali až 37-krát? A viac sa už k tomu nebudem vyjadrovať,“ zakončil pomerne podráždene riaditeľ staroľubovnianskej nemocnice. Popradská nemocnica sa vzhľadom k vedenému trestnému konaniu k danej veci nevyjadruje.

Chlapcovi najbližší síce podali na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, no podľa nich sú vinníci jasní a v najbližších dňoch sa chystajú podať sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Dodnes nevieme, čo sa s ním presne stalo. Nejde nám o peniaze, chceme len spravodlivosť , za ktorú budeme bojovať až dokonca, aby sme sa dozvedeli pravdu, prečo vlastne Samko musel zomrieť,” dodáva smutná rodina.

Galéria
Riaditeľ nemocnice v Starej Ľubovni Peter Bizovský akékoľvek pochybenie zdravotníckeho personálu odmieta a na Samkovho dedka podal trestné oznámenie a žalobu na súd. Zdroj: Archív
Samkov dedko Ladislav je nahnevaný na lekárov, že nespravili všetko pre to aby zachránili chlapcov život. Zdroj: Glob.sk/juh
Darina chodí na hrob svojho jediného dieťaťa takmer každý deň a nie raz si pri ňom aj poplače. Zdroj: Glob.sk/juh
Policajný vyšetrovateľ v Starej Ľubovni už vedie trestné stíhanie za prečin usmrtenia. Zdroj: Glob.sk/juh
Vedenie popradskej nemocnice sa vzhľadom k trestnému konaniu k smutnému prípadu nevyjadruje. Zdroj: Archív
Na detskom oddelení staroľubovnianskej nemocnice Samkovi, podľa slov jeho dedka, v rozhodujúcej chvíli pomôcť nedokázali. Zúfalí chlapcovi príbuzní ho až na podpísaný reverz sami previezli do nemocnice v Poprade. Zdroj: Glob.sk/juh
S veľmi vážnou metabolickou poruchou bojoval Samko od narodenia. Podľa jeho najbližších ale zomrel vinou lekárov. Zdroj: Archív LO
Lekári v popradskej nemocnici odmietli Samkov (†7) letecký transport do Bratislavy hoci ich o to jeho najbližší prosili doslova na kolenách. Zdroj: Archív
Samkovi (†7) najbližší sa o vážne chorého chlapčeka starali s maximálnym úsilím sedem rokov a jeho náhlu smrť nesú veľmi ťažko. Zdroj: Archív LO
Príbuzní nebohého Samka (†7), babka Darina, teta Lucia aj mama Darina (zľava) veria, že raz im niekto povie, prečo muselo veselé chlapča zomrieť. Zdroj: Glob.sk/juh
Samko bolo veselý a napriek chorobe veľmi často sa usmievajúci chlapček. Zdroj: Archív LO
Samkova mama Darina (vľavo) a aj jeho babka Darina chodia k jeho hrobu takmer každý deň a jeho zbytočnú smrť lekárom zatiaľ odpustiť nedokážu. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next