BRATISLAVA – Minulý rok sa konal na popud Európskej komisie (EK) online prieskum medzi obyvateľmi Európskej únie o tom, či si želajú ukončiť striedanie letného a zimného času. Zistilo sa, že až 84 percent ľudí je za ukončenie jeho striedania. Jean-Claude Juncker mnohých potešil termínom, ktorý navrhol – rok 2019.
Tento optimizmus sa ale dlho neudržal. Dohodlo sa, že sa dátum odloží na rok 2021. Medzičasom však nie je jasné ani to, či sa k danému termínu vôbec podarí dosiahnuť konečnú dohodu medzi členskými štátmi.
Aj preto je v súčasnosti koniec striedania času v Európskej únii (EÚ) stále v nedohľadne. Je potrebná ďalšia intenzívna diskusia v krajinách EÚ, uviedla holandská ministerka infraštruktúry Cora van Nieuwenhuizenová na okrej stretnutia európskych ministrov v Luxemburgu. “Potom uvidíme, ako sme na tom,” dodala. Európsky parlament, ktorý zrušenie striedania času odhlasoval, ostro kritizuje zdĺhavé konanie v tejto veci.
V lete minulého roka EK navrhla ukončenie striedania času na rok 2019. Potom by sa mohla každá krajina rozhodnúť, v akom časovom pásme sa chce nachádzať. Predtým občania EÚ hlasovali v celoeurópskom online prieskume. Až 84 percent sa vyslovilo za zrušenie letného a zimného času. Na prieskume sa zúčastnilo 4,6 milióna ľudí.
Rumunský minister dopravy Alexandru-Razvan Cuc tiež zdôraznil, že štáty EÚ potrebujú viac času na nájdenie pozície. V Nemecku je za túto problematiku zodpovedný minister hospodárstva Peter Altmeier (CDU). V liste určenom susedným štátom Nemecka a ďalším krajinám sa vyslovil za jednotné riešenie. Cieľom spolkovej vlády je vyhnúť sa rozličným časovým pásmam medzi bezprostredne susediacimi štátmi. Vplyv na vnútorný trh je potrebné udržať na čo najnižšej možnej miere.
V súčasnosti je v strednej Európe veľké časové pásmo, ktoré siaha z Poľska do Španielska a zahŕňa aj Nemecko a ďalších 16 ďalších krajín EÚ.
Minister Altmeier tiež požiadal EK o analýzu, aké následky bude mať odstránenie striedania času a nové časové zóny. Aj holandská ministerka van Nieuwenhuizenová požaduje dôkladné prešetrenie možných následkov. Bruselské orgány sa nestavajú k týmto požiadavkám veľmi ústretovo. “Komisia nemá v úmysle vypracovať odhady následkov,” povedal jej hovorca.
Rozhodnutie najskôr na konci roka
Zodpovední ministri dopravy sa na konci roka opäť stretnú. Najskôr vtedy by mohlo padnúť rozhodnutie. Jeden z európskych diplomatov, vyhlásil, že neverí, že štáty EÚ dospejú k nejakému spoločnému riešeniu. Téma je podľa neho veľmi komplikovaná. “Tu sa niečo skúša, čo nie je riešenie problému, ale problém vytvára.”
Zodpovedná komisárka EÚ Violeta Bulcová tieto slová odmieta. “Nikto nehovorí o tom, že sa upustí od tejto témy.” Verí, že projekt môže byť dokončený v druhej polovici tohto roka.
Poslanec za nemeckú CDU Markus Feber kritizoval nečinnosť členských štátov EÚ. “Európski občania nám dali jasný mandát a ten musíme bezodkladne naplniť. Žiaľ, dodnes nevidím žiadne pokroky v členských štátoch.”
Zmena medzi normálnym – hovorovo nazývaným zimným časom – a letným časom je už dlho kontroverznou témou. V EÚ sa hodinky prestavujú v poslednú marcovú nedeľu a v poslednú októbrovú nedeľu už od roku 1996.
Kedy Slovensko zaviedlo letný čas?
Letný čas, tak ako ho poznáme dnes, sa vo vtedajšom Československu zaviedol v roku 1979.
Hodinky sme si prestavovali v prvú aprílovú sobotu v noci a neskôr od roku 1981 v poslednú marcovú sobotu.
Pôvodne bolo cieľom zavedenia letného času ušetriť na energiách lepším využívaním denného svetla. Jeho dnešné ekonomické prínosy sú však diskutabilné. Okrem toho, mnohým ľuďom spôsobuje zmena času zdravotné problémy.
Od roku 1996 trvá letný čas o mesiac dlhšie – spolu sedem mesiacov. Jeho koniec sa presunul na posledný októbrový víkend z pôvodného posledného septembrového víkendu.
Zaujímavosti, ktoré sú spojené so zrušením stredania času
Ak by si Poľsko ponechalo zimný čas, už o 3:00 v noci by bolo na jeho území svetlo.
Ak by si Španiesko vybralo zostať v letnom čase, rozvidnilo by sa v krajine až o 10:00 hodine.
