Banská Bystrica Bratislava Košice Nitra Prešov Regióny Top Trenčín Trnava Žilina

Zohnať sa dali len na čiernom trhu. Toto boli kapely a piesne, ktoré boli za socializmu zakázané

Diskotéky za socializmu boli obmedzené hudbou, akú povoľoval vtedajší režim. Napriek tomu boli sály plné nie raz mladými ľuďmi, ktorí mali občiansky preukaz iba pár dní. Zdroj: Archív

SLOVENSKO – Nie je hudba ako hudba. O tomto tvrdení sa môžeme presviedčať nielen teraz, ale ešte vypuklejšie to bolo za čias socializmu. Dnes totiž môžete počúvať čo sa vám len zachce, hlavne aby sa to páčilo vám. Iné to však bolo pred rokom 1989, kedy boli  niektoré skladby, skupiny či interpreti buď povolení, v istej miere tolerovaní alebo úplne zakázaní. Glob.sk vám prináša prehľad toho, čo sa za „socíku“ potajomky počúvalo, respektíve čo sa hrať v éteri nesmelo.

Určitá hudba zo západných krajín bola u nás zakázaná, napriek tomu si u nás našla množstvo fanúšikov. Veď kto za železnou oponou nepočúval Led Zeppelin, Pink Floyd, Depeche Mode, Iron Maiden, Mettalicu, Rolling Stones, U2 či Kiss-ákov? Naopak, obľúbené a veľmi často hrané boli skupiny Queen, Beatles, ABBA, Bee Gees, Boney M, Status Quo, Modern Talking či Pet Shop Boys. Ku „kapitalistickým“ sólo spevákom, ktorí u nás leteli, sa zaradili jednoznačne do popredia Michael Jacskon, Tina Turner, Madonna alebo Samantha Fox. Prím v československých sólo spevákoch hrali najmä Karel Gott, Miroslav Žbirka, Naďa Urbánková, Hana Zagorová, Helena Vondráčková, Michal David, Iveta Bartošová, Marika Gombitová, Eva Pilarová, Dalibor Janda či Karol Duchoň. Medzi skupiny, ktoré „tvrdili muziku“ v Česko-Slovensku patrili najmä Elán, Olympic, Modus, Team, Tublatanka, Kabát, Katapult, Lojzo či Citron.

Anglická popová speváčka Samantha Fox bola žiadaná nielen pre svoj hlas, ale zrejme najmä pre svoju sexi postavu. Zdroj: Archív

 

Zahraničné DISCO

Súčasnej mladej generácii je to možno trochu divné, no mladí ľudia sa dokázali výborne zabaviť aj za toľko zatracovaného socializmu. Diskotéky „frčali“ najmä počas piatkov a sobôt, zábava na nich bola skutočne výborná. Mnohé hity, na ktoré sa od 70-tych do 90-tych rokov tancovalo a zabávalo, ale i staršie, prežili až do súčasnosti. Veď kto si nespomenie na najpopulárnejšiu nemeckú popovú skupinu Modern Talking, ktorú tvorili Thomas Anders a Dieter Bohlen. Parkety na diskotékach boli doslova preplnené, keď sa hralo You´re My Heart, You´re My Soul, You Can Win If You Want, Cheri, Cheri Lady, Brother Louie či Atlantis is Calling (S.O.S. for Love). Mimoriadne populárna bola aj nemecká popová speváčka Sandra, ktorej hity I´ll Never Be, Maria Magdalena, In the Heat of the Night, Everlasting Love alebo Hiroshima ešte i dnes roztancujú kohokoľvek.

Mimoriadne populárna popová a diskotéková skupina Boney M bola založená západonemeckým hudobným producentom Frankom Farianom. Pôvodnými členmi skupiny boli Liz Mitchell, Marcia Barrett, Maizie Williams a Bobby Farrell. Zdroj: Archív

Hviezdou medzi hitovkami na parkete bol Michael Jacskon so svojimi skladbami Thriller, Bad, You Are Not Alone či Black Or White. Doslova trhačom parkiet bola aj Lambada od skupiny Kaoma, Waterloo švédskeho kvarteta ABBA v zložení Agnetha Fältskogová, Björn Ulvaeus, Benny Andersson a Anni-Frid Lyngstadová, We Will Rock You od slávnej skupiny Queen s geniálnym spevákom Freddiem Mercurym alebo pieseň Summer Night od Johna Travoltu a Olivie Newton John. Skladieb, ktoré doslova ťahali na disco parket za socializmu bolo veľmi veľa a spomenúť ich všetky nie je možné, isté ale je, že veľmi veľa z nich sa hrá ešte aj dnes, pretože sú stále obľúbené a žiadané.

Švédska spevácka formácia ABBA žala úspechy vo všetkých svetových hitparádach. Výnimkou neboli ani tie československé. Zdroj: Archív

Československé DISCO

Spomenúť zahraničné skupiny a spevákov, ktorí zapĺňali diskotékové sály pred rokom 1979 a obísť domácu hudobnú scénu by bolo nespravodlivé, pretože tých piesní a skladieb, pri ktorých nedokázal sedieť azda nikto, bolo rovnako veľa. Pripomenúť v skratke možno Michala Davida s jeho „céčkami“, ale i skladbami Non stop, Šoumen či spartakiádne Poupata. Na parket však lákala aj skupina Elán so skladbami Kaskadér, Stužková či Fero. Prirodzene, „trhačov“ parkiet so svojimi hitmi bolo oveľa viac. Osobitnou kapitolou je Karel Gott, ktorého pieseň Lady Carneval sa stala hitom diskoték na oboch stranách spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Tí starší si určite spomenú na skupinu Olympic s ich hitom Já, ale aj Jedeme dál, ktorý naspievali s Petrou Janů. Mládeži sa pred revolúciou dobre zabávalo na Reklame na ticho od skupiny Team či na „hitovke“ Holky z naší školky od Petra Kotvalda a Standu Hložeka, ale aj piesni Úsmev od kapely Modus. Roztancovať sálu však dokázala aj country pieseň Michala Tučného Báječná ženská, Diskohrátky od Hany Zagorovej alebo pieseň Jahodový kokteil od Dalibora Jandu s jeho nenapodobiteľným chrapľavým hlasom.

Stálicou medzi populárnymi kapelami v Čechách aj na Slovensku je už niekoľko desaťročí aj Olympic s frontmanom Petrom Jandom (druhý zľava). Zdroj: Archív

„Tvrdá“ muzika zo zahraničia

Hovoriť a písať o „hard music“ vo svete v období pred rokom 1989 by sa dalo veľmi veľa a dlho. Mnohé zo skupín, ktoré za éry hlbokého socializmu nielen u nás, ale i vo východnej Európe žali úspechy prakticky v celom svete, hrajú ešte i dnes. Ich platne však boli u nás doslova úzkym profilom, a tak si ich priaznivci nahrávali na magnetofónové pásky a prehrávali „do zblbnutia“. Veď kto nepoznal skupiny s pomaľovanými muzikantmi a spevákmi akými boli Kiss či AC/DC? Alebo kto si nepamätá na vlasáčov zo skupiny Black Sabath a Led Zeppelin? Nezmazateľnú stopu zanechala aj skupiny Rolling Stones so svojím spevákom Mickom Jaggerom spolu s bradáčmi so ZZ Top.

„Kissáci“ boli so svojimi pomaľovanými tvárami jednoducho nezameniteľní. Zdroj: Archív

Vyznávači tvrdej muziky si určite spomenú na kapely The Doors, Scorpions, Deep Purple aj Van Halen, ale i na už nebohého speváka Curta Cobaina. Vymenovávať a spomínať kapely či spevákov, ktorí sa venovali tvrdej muzike pred tridsiatimi rokmi, respektíve sa držia na hudobnej scéne tohto žánru ešte aj v súčasnosti by sme mohli aj ďalej, no spomenúť všetkých, ktorí ovplyvnili niekoľko generácií svojich poslucháčov sa jednoducho nedá. Pokúsili sme sa však aspoň trochu nahliadnuť medzi tých, ktorých hudba sa nehrá nielen na diskotékach, ale zväčša sa neponúka ani v éteri.

Každý, kto mal rád americkú rockovú skupinu ZZ Top z Houstonu v Texase, si ich zapamätal najmä pre mohutnú a dlhú bradu jej dvoch gitaristov. Zdroj: Archív

„Tvrdá“ muzika u nás

S prvými prejavmi hudobnej novej vlny v Čechách a na Slovensku sme sa stretávali v závere 70. rokov, ale doslova boom štýlu nastal v období rokov 1982-83. Medzi kapely s „tvrdým“ štýlom hudby môžeme zaradiť Pražský výber, Garáž, Jasná páka alebo Precedens. V 60. rokoch mali všetky kapely napospol anglicky znejúce mená, ako napríklad Blue Effect, The Primitives Group či Yearning Lorry. S nástupom normalizácie sa začali používať mená kapiel ako Orient, Benefit aj Katapult. V roku 1982 sa v rockovom zákulisí nehovorilo o ničom inom, ako o kapelách Pražský výber, Jasná páka, Lietadlo, Dvojročná fáma, Abraxas, Garáž i Zikkurat. Tieto kapely zasiali semeno novej vlny a punku, dokázali ho pomocou štýlovej muziky prezentovať ako generačnú výpoveď.

Medzi kapely s „tvrdým“ štýlom sa v socialistickom Československu zaradil aj Pražský výber so spevákom Michaelom Kocábom (druhý zprava). Zdroj: Archív

V tomto ohľade ešte prevýšili ortodoxných punkáčov Energia G, Kečup a Suchý mozgy. V roku 1982 bol Pražský výber asi najpopulárnejšou českou rockovou skupinou. Rovnako vysokú pozíciu malo najmä v Prahe amatérske zoskupenie, ktoré si hovorilo Jasná páka. Vedľa Pražského výberu existoval ešte jeden profesionálny novovlnový súbor – pražský Abraxas. Po článku Jána Krýzla „Nová vlna so starým obsahom“ v boľševickom týždenníku Tribúna došlo 23. 3. 1983 k zákazu skupín Jasná páka, Pražský výber a Lietadlo. V „temných rokoch“ 1983-85 sa skvele adaptovali kapela z Mostu, ktorá hrala akúsi kombináciu rock’n’rollu, funku a novej vlny a volala sa Laura a její tigři, druhá pochádzala z Českých Budějovíc, kombinovala syntetizátorový sound nového romantizmu a mala názov Oceán.

Kapelu Laura a její tygři založil v roku 1985 Karel Šůcha. Od začiatku hrávali v pre nich typických bielych košeliach, čiernych okuliaroch, kravatách a nohaviciach. Zdroj: Archív

Za socializmu sa nesmeli hrať

Mnohí naši speváci, hudobníci a kapely sa riadili heslom „Je lepšie nehrať vôbec, ako hrať to, čo si želá establišment.” Tento postoj si osvojila najmä skupina hudobníkov okolo kapiel Plastic People of the Universe a DG 307. Títo muzikanti odmietli akékoľvek kompromisy so štátnou mocou, čo viedlo k ich neustálemu policajnému dohľadu a k zákazu verejného vystupovania. „Plastici“ a ich kamaráti preto hrávali na súkromných akciách, v obľube boli najmä svadby priateľov. Tie sa ale zvyčajne končili policajným zásahom, zadržaním a v niektorých prípadoch odsúdením a uväznením vystupujúcich i časti obecenstva. V roku 1976 boli členovia Plastikov spolu s Lídrom DG 307 Pavlom Zajíčkom, Magorom Jirousom a Sváťom Karáskom odsúdení za „výtržníctvo” na tresty od 8 do 18 mesiacov.

Medzi skupiny, ktoré boli za socializmu v Československu zakázané bola aj pražská undegroundová skupina Plastic People of the Universe. Zdroj: Archív

Práve tento „proces s undergroundom” viedol k vzniku Charty 77. Medzi nežiadúcich sa dostala aj Marta Kubišová, superhviezda československej popmusic šesťdesiatych rokov, ktorá odmietla žiť uprostred socpopových kompromisov. Nová vlna socialistických kádrov, avšak so starým obsahom, postavila mimo zákon aj fenomenálnu českú „novú vlnu”,  akou boli Pražský výběr, Abraxas, Babalet, Garáž, Jasná páka a iné kapely. Symbolom vzdoru proti socializmu bol pesničkár Karel Kryl so svojou platňou Bratříčku, zavírej vrátka, ale napríklad aj rockeri Vladimír Mišík a Marián Varga.

Za socializmu nemohol verejne vystupovať ani pesničkár Karel Kryl, ktorý v jednej zo svojich piesní Bratříčku zavírej vrátka odsúdil vpád sovietskych vojsk na naše územie v roku 1968. Zdroj: Archív