BRATISLAVA – Zmena pravidiel kreovania Ústavného súdu SR je podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej pre stranu Most-Híd priorita. Ako v dnešnej relácii O 5 minút 12 na RTVS povedala, nech už zmena pravidiel budú akákoľvek, ide o to, aby sme mali na konci dňa čo najdôveryhodnejší ústavný súd. V časti diskusie o zmene pravidiel kreovania ÚS šéfka rezortu spravodlivosti povedala, že „ide o to, či eliminujeme spory alebo precizujeme model, ktorý predpokladá akúsi spoluprácu zložiek moci“. Žitňanská si nemyslí, že väčšia dôveryhodnosť sudov a ÚS ako takého by sa dosiahla tým, že jednoducho zakážu kandidovať aktívnym politikom. „Zakázať ani nie, záleží na tom, ako sa v tej politike presadzujú,“ povedala na margo kandidátov – politikov s tým, že osobne je presvedčená, že pri veľa kandidátoch – politikoch je to skôr na škodu.
S tým, že nejde iba o to zakázať politikom kandidovať na tento vrcholový post, s ňou súhlasili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR – koaličný poslanec za SNS Tibor Bernaťák a opozičný poslanec Ondrej Dostál (OKS, v parlamente za SaS). „Nemalo by to byť vylučujúce kritérium, ale zase Ústavný súd by nemal byť iba z čisto politikov,“ povedal Dostál. Myslí si, že hlavné výhrady k novovymenovaným sudcom Jane Laššákovej a Mojmírovi Mamojkovi, ktorí boli pred tým poslancami za Smer, neboli výhrady k tomu, že boli politici, ale že ako politici hlasovali za protiústavné zákony, pri ktorých bolo jasné, že sú protiústavné.
Politici sa v relácii venovali možnostiam, ako zmeniť pravidlá. Jedna z nich je tá, s ktorou prišiel Most-Híd ešte pred voľbami, a to, že päť sudcov vymenuje prezident, päť parlament a päť súdna rada. Námietky proti tomuto modelu ale mali Dostál aj Bernaťák. „Teraz, keď je pri moci pán Kiska, tak by opozícia tlieskala. Ale keby takú možnosť mal Ivan Gašparovič, boli by prví na barikádach,“ povedal Bernaťák. Podobné výhrady mal aj Dostál. „Keď si predstavím, že v parlamente má väčšinu Smer, prezidentom je Gašparovič a na čele súdnej rady Štefan Harabin, tak ma tento model nenapĺňa optimizmom,“ povedal. Ďalšou možnosťou je zvýšenie kvóra pri voľbe, teda, že by nestačilo, aby za kandidáta na ústavného sudcu zahlasovala jednoduchá väčšina, ale potreboval by 90 hlasov.
S tým má Bernaťák takisto problém. Podľa neho je to nemožné, nereálne, takýto kandidát by musel vyhovovať všetkým, a to tiež nie je dobré. Dostál pripomenul, že keď renomovaná Benátska komisia, ktorá má iba odporúčacie kompetencie, vytkne niečo prezidentovi, pre koalíciu je to takmer „sväté písmo“, ale keď navrhuje zvýšiť kvórum, je to zrazu nereálne. Dostál pripomenul, že vo svete existujú aj iné modely – napríklad, že sudcov navrhuje prezident a parlament ich schvaľuje.
Najvšeobecnejšia definícia toho, aký by mal byť ústavný sudca, je podľa Žitňanskej to, že by to mal byť všeobecne uznávaný odborník v oblasti práva, pričom nemusí byť apriori iba odborník na ústavné právo. „To sa však nedá presne vyjadriť iba titulmi pred a za menom a tým, čo je napísané v životopise,“ dodala.