BRATISLAVA – Štefan Harabin je späť. Po prehre v prezidentských voľbách chce o dôveru ľudí bojovať v parlamentných voľbách. Povedie stranu Vlasť, zrejme však nie ako predseda strany, ale ako volebný líder. Práve vďaka jeho vstupu do politiky môže byť predvolebný boj ešte zaujímavejší. Hlasy bude brať najmä SNS a ĽS NS. Otáznym bude, nielen s kým by bol ochotný spolupracovať on, ale najmä, kto by bol ochotný spolupracovať s ním.
Po mesiacoch špekulácií oznámil sudca Najvyššieho súdu svoju ambíciu kandidovať v parlamentných voľbách. Ako líder chce viesť stranu Vlasť. Tú však nezakladá v pravom slova zmysle, nezbieral na ňu poctivo podpisy na ulici, ale prebral už existujúcu Stranu občianskej ľavice. Či bude súčasťou strany, ako sa k nej dostal, kto mu stranu daroval, alebo predal, ostáva nateraz záhadou. Štefan Harabin si podrobnosti zatiaľ necháva pre seba. Nejde pritom o hráča, ktorý bude v politickom súboji nepodstatný.
Aj podľa politického analytika z agentúry Polis Jána Baránka má Harabin veľkú šancu dostať sa do parlamentu. “Musíme si počkať, ja predpokladám, že má potenciál nad 5%. Uvidíme však až vo voľbách,” hovorí. “Jeho voliči budú pronárodne cítiaci, konzervatívni aj kresťanskí voliči,” hovorí Baránek. Podľa neho tak môže pripraviť o časť voličskej základne KDH, SNS, ĽS NS, ale aj Sme rodina.
Harabin na čele strany Vlasť zrejme staví na emócie. Nikdy nepatril k ľuďom, ktorí presadzovali systémové opatrenia. Jeho pôsobenie na scéne je vždy spájané s kritikou a vyhraňovaním sa. “Voliči program ako celok nečítajú, ale nejaké tézy budú určite zaujímavé,” hovorí. “Na jeho osobu sú viazané témy ako negatívne sa vymedzenie voči LGBTI, či voči imigrantom, pribudne protikorupčný postoj, za ktorý včera kritizoval aj Smer,” hovorí Baránek. Na to, na čo sa napokon Harabin rozhodne staviť, si však ešte budeme musieť počkať.
Podobný názor má aj šéf agentúry MVK Pavel Haulík. Podľa neho sa nedá “od stola” odhadnúť Harabinov potenciál, vodítkom môže byť len výsledok prezidentských volieb. Harabinovi sa v tohtoročnom boji o prezidentský palác podarilo osloviť 14,35% voličov (307 823). Nejde teda o zanedbateľné číslo.
“Ide o dva rôzne typy volieb, niečo iné sú prezidentské voľby a iné parlamentné,” konštatuje Haulík. “Okrem tých úplne viditeľných vecí, rozdiel spočíva najmä v spôsobe hlasovania, prezidenta volíme väčšinovo a v parlamentných voľbách volíme pomerným systémom,” vysvetľuje.
Aj Haulík sa domnieva, že k Harabinovi môžu prejsť najmä voliči ĽS NS, SNS, Smeru, ale aj KDH. Podstatné však bude aj to, aké tváre strana Vlasť ešte predstaví a akým témam sa budú chcieť venovať. “Napríklad ĽS NS je na scéne dlhodobo a má vybudované nejaké zázemie, má nejaké voličské jadro, to všetko musí ešte Harabin dobehnúť,” hovorí. Hoci podľa analytika existuje šanca, že Harabin sa do parlamentu dostane, nie je možné to dnes tvrdiť s istotou.
Vysoký potenciál
Štefan Harabin prekvapil už v prezidentských voľbách, kedy sa umiestnil na treťom mieste. Za jeho prehru môže najmä fakt, že sa nedohodol s Marianom Kotlebom, ktorý kandidoval tiež. Keby sa bol Kotleba vzdal, Harabin by zrejme pohodlne prešiel do druhého kola. Sudca Najvyššieho súdu to neskôr Kotlebovi vyčítal, podľa neho “zradil” národné sily. Nedávno zase vyčítal kotlebovcom, že pred ich vstupom do politického života, nikto nenazýval národniarov fašisti.
Na to, či by mala potenciálna strana na čele so Štefanom Harabinom šance, sa už v máji pýtala agentúra Focus. V prieskume verejnej mienky mu namerali volebný potenciál až 19,7%. Prieskum realizovala agentúra pre TV Markíza v dňoch 16.5. až 23.5. na vzorke 1 020 respondentov. Volebný potenciál však nezobrazuje skutočný počet ľudí, ktorí by stranu volili. Je to len hypotetický odhad percent ľudí, ktorí by uvažovali o tom, dať strane hlas. Podľa tohto prieskumu by to zvažovali najmä voliči ĽS NS a SNS.
V prieskume dôveryhodnosti zo septembra tohto roku však Harabin výrazne pohorel. V rebríčku skončil na úplne poslednom mieste, verí mu iba 17 percent opýtaných, no nedôveruje mu až 79 percent respondentov. Agentúra Focus merala dôveru a nedôveru k vybraným politikom v období od 11. do 17. septembra na vzorke 1027 opýtaných.
Hoci Harabin láka podobných voličov ako Kotleba, sudcu Najvyššieho súdu nemožno nazvať extrémistom. Hoci sa o ňom hovorilo ako o antisystémovom kandidátovi, odborníci ho označujú skôr ako reprezentanta nespokojných voličov, ktorí sú často o niečo umiernenejší ako zástancovia Kotlebu. Keďže sudca Najvyššieho súdu bol ministrom spravodlivosti, ešte ako nominant Vladimíra Mečiara, prischlo mu aj označenie “mečiarovec”. Exkandidát sa nikdy náklonnosťou k Mečiarovi netajil. V predvolebných debatách ho označil za “najlepšieho premiéra”, akého Slovensko kedy malo. V zákulisí sa dokonca šepká, že v parlamentnej politike by mal spolupracovať práve s expredsedom vlády.
Lex Harabin
Harabin sa podaním kandidátky do volieb bude musieť vyzliecť z talára. Malo by sa tak stať až prvého decembra.
Podľa vládnej novely, označovanej aj ako “Lex Harabin”, má najnovšie sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu sudcu. Tento pozmeňujúci návrh predniesol opozičný poslanec Alojz Baránik, poslanci ho podporili. Keď sa Harabin objaví na kandidátke, príde o funkciu sudcu.