BRATISLAVA – Koronavírus opäť marí plány všetkým umelcom. Len pred niekoľkými týždňami sa tešili, že veľké podujatia konečne dostali zelenú, no pred pár dňami ich radosť zo minúty na minútu zhasla. Od septembra totiž opäť začínajú platiť prísne obmedzenia a keďže povolená kapacita do 500 ľudí vo vnútorných priestoroch pre mnohé plánované akcie nie je dostačujúca, termíny podujatí sa musia opäť presúvať. A inak to nie je ani v prípade muzikálu Voda a krv nad vodou z pera Jána Ďurovčíka. Lenže jedno predstavenie z celého turné sa predsa len podarilo zachrániť!
Voda a krv nad vodou je po ikonickom Ôsmom svetadiele už druhým elánovským muzikálom z Ďurovčíkovej tvorby. Dych berúce predstavenie, v ktorom zaznejú hity ako Voda čo ma drží nad vodou, Kde si, Sestrička z Kramárov či Amnestia na neveru sa svojej premiéry mal dočkať už pred niekoľkými mesiacmi a nasledovať malo aj jeho turné po celom Slovensku.
Lenže koronavírus to zariadil inak a všetko sa muselo presunúť na jeseň. A hoci sa premiéry naozaj dočkáme už v septembri v divadle Nová scéna, zmieňované turné sa opäť muselo preložiť na jar. Haly, v ktorých sa Ďurovčíkova úderka mala predstaviť, totiž prekračovali kapacitu 500 ľudí, čo znamená, že kvôli nariadeniu hlavného hygienika dostali STOP-ku.
Až na jedinú – obmedzenia sa netýkajú Žiliny, keďže počet miest je tam nižší, než v ostatných mestách. Režisérov tým na čele s hviezdami ako Patrik Vyskočil či Ján Slezák, ale aj nováčikmi ako napríklad Viktor Vincze, si tak bude môcť vychutnať len obmedzené množstvo najrýchlejších záujemcov.
„Skomplikovalo sa to. Ale z jedného mesta sa stane výnimočné mesto. Žilina bude okrem Bratislavy v tomto roku jediná, kde Vodu privítajú, pretože zvyšok turné sme museli kvôli korone už druhýkrát presunúť, keďže sály, kde hráme, sú väčšie ako pre 500 divákov. V Žiline teda zahráme predpremiéru aj prvú reprízu a bude teda jediným mestom okrem Bratislavy, ktoré Vodu uvidí,” povedal nám režisér o predstavení, ktoré doteraz videlo iba publikum v Česku, kde zožalo obrovský úspech.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa netají názorom, že tieto opatrenia môžu byť pre kultúru napokon likvidačné, opätovné vypnutie všetkých podujatí si nedokáže ani predstaviť. „To je ako surrealistický sen, ktorý nemôže nastať. V marci sme boli na turné so Slovenským divadlom tanca v Kremnici, už sme mali rozloženú scénu a zrazu nám povedali, že nemôžeme zahrať. Povedali sme si dobre, tak dva týždne, niečo sa udeje… A potom nám zrušili kompletne svetové turné, kde sme mali hrať v New Yorku, Kanade, Šanghaji, Španielsku… Tak sme si znova povedali, že dobre, všetko sme presunuli na jeseň. Ja si neviem predstaviť, čo by to znova bolo,” zamyslel sa Ďurovčík.
Ako vysvetlil, okrem hlavných “hviezd” predstavení v tejto pyramíde najviac trpia tí za nimi. „Tí podstatní pešiaci umenia. Technici, kostymérky, štáb stovky ľudí, ktorých zamestnávame. Nemajú príjem, sú na tieto produkcie naviazaní. Verím, že to prežijeme. Pretože je veľký rozdiel pracovať pre štátne divadlo, ktoré je dotované, a pracovať pre veľké či malé súkromné produkcie,” uviedol.
