Domáce Regióny Top

Zdravotníci v Nitre sa zrejme opäť predviedli. Dvakrát mali prepustiť muža v ťažkých depresiách

Na nitriansku nemocnicu sa chystá ďalší podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opäť v nej mali zlyhať zdravotníci. Zdroj: Glob.sk/juh

NITRA – Toto vôbec nečakala. V obrovskom šoku zostala Jana z Nitry po tom, čo mali z nitrianskej nemocnice prepustiť domov jej chorého manžela. Do zariadenia musel ísť ešte pred Vianocami, pretože dostal mozgovú príhodu. Čo sa ale dialo pred jeho prepustením, no najmä po ňom, si zúfalá žena nepredstavovala ani v tom najhoršom sne. Po všetkom, čo musela prežiť, sa napokon rozhodla, že celý prípad dá preveriť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Doslova nočná mora Jany sa začala v noci 22. decembra minulého roka, keď jej manžel dostal doma mozgovú príhodu. Záchranka ho previezla do nitrianskej nemocnice, kde ho umiestnili na JIS neurologického oddelenia. „V podstate bol dezorientovaný, nič o sebe nevedel a nekomunikoval ani so zdravotníckym personálom. Už prvú noc tam však začal byť dosť agresívny, ba bol prakticky nezvládnuteľný,“ opísala Jana začiatok celého príbehu. Jej manžela Jaroslava si mali na JIS-ke ponechať do 27. decembrara, kedy sa ho vraj rozhodli preložiť na normálnu izbu. On ale veľmi túžil ísť domov.

Jana si s chorým Jaroslavom užila na prelome rokov svoje.  Zdroj: Glob.sk / Jozef Uhlárik

Hrôza prišla po príchode domov

Snaha Jaroslava ísť domov bola taká veľká, že presvedčiť ho, aby zostal v nemocnici, nedokázala ani jeho manželka. „S ošetrujúcou lekárkou sme boli síce dohodnuté, že si ho tam nechajú asi do 3. januára, lenže po jeho výstupe som ju musela zavolať. Tá mi ohlásila primára, s ktorým som to chcela prekonzultovať. Aj on ho prehováral, aby tam zostal, že ešte ho musia pozorovať, no manžel sa veľmi bral domov,“ pokračuje v rozprávaní Jana. Jaroslav ale mal byť agresívny aj na primára, ktorý mal napokon rozhodnúť, že teda nech ide domov. „Zostala som v šoku a spýtala som sa ho, že čo budem s ním doma robiť. V priebehu 30 minút som mala v ruke prepúšťaciu správu,“ dodáva nešťastná žena, ktorá šípila, že doma ju nečaká nič ľahké. Ako sa po príchode do bytu ukázalo, vôbec sa nemýlila. Po chvíli totiž začal Jaroslav rozkopávať niektoré veci, vrátane tašiek, ktoré mala na zemi, a v nich aj jeho dýchací prístroj.

Jaroslav mal po prepustení z neurológie doma v zúrivom amoku rozkopať tašku s kyslíkovým prístrojom  na dýchanie. Zdroj: Archív / JK

Po vyčíňaní pobyt na psychiatrii

V Janinom manželovi po mozgovej príhode všetko vyvolávalo zlosť. „V priebehu pol hodiny som musela volať nielen rýchlu záchrannú službu, ale i policajtov. To, čo sa dialo u nás, bolo čosi, čo by som už v živote nechcela zažiť a nikomu to neprajem,“ priznáva smutne Jaroslavova manželka. Záchranka bola pri ňom asi dve hodiny, pretože odviesť sa im ho dlho nedarilo. Dezorientovaný muž totiž do nich sácal a odmietal ísť s nimi preč. „Keď si lekár pozrel jeho lekárske správy z predchádzajúcich dní, iba neveriacky poznamenal, že čo ten človek vlastne doma robí. Ešte povedal aj to, že takto sa v nemocnici zbavili zodpovednosti, lebo manžel domov jednoducho ísť v takom stave nemal. Navyše, keď mi odmietal užívať i lieky,“ pridáva Jana. Jaroslava napokon záchranári odviezli do nemocnice, kde ho hospitalizovali na psychiatrii. Tam podľa slov manželky mal byť minimálne 14 dní, aby odsledovali jeho správanie, a že požiadajú súd o pozbavenie jeho svojprávnosti na zdravotné úkony.

„Manžel mi pri svojom amoku rozbil aj dvierka na tejto skrini,“ ukazuje Jana výsledok Jaroslavovho zúrivého správania po prepustení z nemocnice. Zdroj: Glob.sk / Jozef Uhlárik

Naozaj zdravotníci o ničom nevedeli?

Na vyjadrenie súdu však Jana čakala dodnes márne, pretože v tejto veci sa vôbec nekonalo. „Na Okresnom súde v Nitre nebolo nájdené konanie, v ktorom by vo veci pozbavenia svojprávnosti na zdravotné úkony vystupoval vami označený účastník,“ uviedla hovorkyňa nitrianskeho súdu Lena Kiradžiev na našu otázku, či súd riešil pozbavenie Jaroslava svojprávnosti na zdravotné úkony. „Nechápem prečo, ale nemocnica to asi od súdu doteraz nežiadala,“ myslí si Jana. Jej manžel ležal na psychiatrickom oddelení namiesto 14 dní iba šesť, pretože ho opäť prepustili domov. „Vraj sa veľmi pýtal domov, tak mi ho dali s tým, že je stabilizovaný a nastavený na lieky, čo si však ja absolútne nemyslím. Ošetrujúca lekárka mi tam tvrdila, že je síce taký samotár, ale je pokojný a nič nerobí. Keď som sa jej ale spýtala, či vie o tom, že tam nejakému pánovi roztrhal pyžamo a narobil si z toho vreckovky, do ktorých sa vysmrkal, tak mi povedala, že o ničom nevie. To isté mi odvetila, keď som jej povedala, že vulgárne nadáva ošetrovateľovi, ktorý prejde vedľa neho a ukazuje nám, že mu vykrúti krk. Ako to, že oni takéto základné veci o ich pacientovi nevedia? Veď on je tam práve kvôli tomu,“ krúti nechápajúc hlavou nešťastná žena, ktorú predstava, že si odvezie domov manžela v takom hroznom stave, doslova desila.

Správanie Jaroslava sa veľmi zmenilo po mozgovej príhode, ktorú utrpel tesne pred vianočnými sviatkami. Zdroj: Glob.sk / Jozef Uhlárik

Nepochopiteľné kroky zdravotníkov

Zaujímavé na celej veci bolo, že podľa Jany o správaní jej manžela nevedel dokonca ani prednosta psychiatrického oddelenia. Jaroslav sa teda ocitol opäť doma, kde jeho pobyt Jana zatiaľ zvláda. „Hoci s ťažkosťami, ale ide to,“ vraví s povzdychom. Nezodpovedanou otázkou podľa nej je najmä tá, prečo Jaroslava neposlali na psychiatriu hneď z neurológie, ale obaja si museli prejsť doslova peklom. „Už to, že mi manžela poslali po cievnej príhode na štvrtý deň domov, bolo niečo neuveriteľné. Ale to, v akom stave ho prepustili z neurológie domov, bolo doslova nepredstaviteľné. On mal ísť jednoznačne na psychiatriu. Ak mi lekárka z neurológie povie, že čo mali robiť, keď im od rána napádal pacientov, tak čo si mám o tom myslieť? A ja som s ním čo mala doma robiť? Veď oni sú lekári, ktorí majú vedieť čo robiť, nie ja. On mal ísť odtiaľ jednoznačne hneď na psychiatriu, nie domov,“ hnevá sa na postup nitrianskych zdravotníkov Jana, ktorá sa, podľa svojich slov, od 3. januára pri svojom manželovi ešte poriadne nevyspala. Za to všetko, čo sa jej na oboch oddeleniach stalo, podáva podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Takto skončil sušiak na bielizeň aj niektoré veci po tom, ako sa Jaroslav po príchode z nemocnice zúrivosťou doslova rozbesnil. Zdroj: Archív / JK

Prístup k manželovi nechá preveriť

Snažili sme sa získať aj stanovisko nitrianskej nemocnice, ktoré bolo napokon veľmi stručné. „Vzhľadom na to, že sa nejedná o oficiálnu sťažnosť, kde by sa vami menovaná pani sťažovala na postup zdravotníkov našej nemocnice, sa momentálne nemáme k čomu vyjadriť. V rámci ochrany osobných údajov, GDPR, nie som oprávnená komentovať zdravotný stav pacienta,“ uviedla v odpovedi hovorkyňa nemocnice Tatiana Timková. Zúfalá Jana sa síce chcela sťažovať na postup zdravotníkov, lenže ako tvrdí, u primára psychiatrie nepochodila, a ísť vyššie sa jej po tejto skúsenosti už ani nechcelo. „A načo? Aj tak by si iba obhajovali svoju pravdu a svoje kroky. Takto nech sa na to pozrú nezávislí odborníci, potom sa uvidí,“ skonštatovala na margo celej smutnej záležitosti sklamaná žena.

Agresívnemu vyčíňaniu chorého Jaroslava neušli ani okuliare, ktoré po príchode domov rozhádzal. Zdroj: Archív / JK

Mohlo by vás zaujímať: