BRATISLAVA – Premiér Pellegrini namiesto ústretového gesta voči zdravotným sestrám a opatrovateľkám v zahraničí, aby im umožnil návrat na Slovensko radšej volí štrajkokazovú stratégiu a rozpráva o riadenej migrácii.
Výpadok zdravotníčok v našich nemocniciach by tak mohli nahradiť sestry z Bulharska či Rumunska. O tejto možnosti hovoril premiér Pellegrini, už keď spolu s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nom. Smeru) predstavili priority v rezorte v máji.
„Pravdepodobne aj v našich nemocničných zariadeniach, ak nebude dostatok slovenských zdravotných sestier, budú prichádzať sestry z iných krajín. Chcem deklarovať a všetkých uistiť, že pôjde len o zdravotné sestry, ktoré budú mať primerané vzdelanie, kvalifikáciu,“ povedal vtedy Pellegrini.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že ministerstvo si vybralo tú zložitejšiu cestu, ako doplniť personálne stavy. „Namiesto toho, aby štát skúsil opatrenia na návrat našich sestier zo zahraničia, napríklad z Rakúska, ideme otvárať možnosť pracovať sestrám z Bulharska, Rumunska, možno aj z Kuby. V tomto prípade je pre nás zarážajúce, že ideme tou ťažšou cestou,“ reagoval riaditeľ kancelárie komory Milan Laurinc. Pre neho je pochopiteľné, že sestry napríklad z Bulharska budú mať nižšie nároky na mzdu. Informovala Pravda 27. mája 2018.
Odvtedy ubehlo viac ako dva týždne a situácia sa nijak neposunula. Naopak dospela do štádia, že dnes o 14 hod. bude na Hodžovom námestí protest proti politike riadenej migrácie profesiách zdravotných sestier a opatrovateliek, ktoré organizuje občianske združenie Idem domov.
Slovenská vláda si volí radšej jednoduchšiu cestu. Dovoz lacnej pracovnej sily do nášho zdravotníctva zo zahraničia, ba dokonca z tretích krajín je živým svedectvom akú úctu ma dnešná vláda k profesii zdravotnej sestry a opatrovateľky. Je to ale aj vizitka aký má dnešná vláda vzťah k rodinnej politike a k slovenskej rodine všeobecne.
Slovenská vláda nepomáha ale rozdeľuje. Naše matky, ženy, sestry a dcéry sú vytrhnuté z našich rodín a podstata ich rodinného života spočíva iba v posielaní peňazí a v kyvadlovej doprave v časových slučkách.
Hovoriť o riadenej migrácii v tomto prípade dvoch profesií je ako hovoriť, že nestojíme o šťastné a celistvé rodiny na Slovensku.
Podľa ekonomického analytika a člena Správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Dušana Doliaka je “problém nedostatku sestričiek má riešenie len a len v zdvíhaní platov sestričiek a v návrate k vážnosti strednej zdravotnej školy.”, tvrdí Doliak. Podľa neho “dovážanie sestričiek zo zahraničia vyzerá na prvý aj druhý pohľad ako vozenie štrajkokazov. A my v prvom rade potrebujeme sestričky, ktoré sa môžu oddane venovať tejto profesii bez starostí o svoju životnú úroveň. Čo sa týka stredných zdravotných škôl, niekedy to bola vážená inštitúcia vychovávajúca stopercentné profesionálky, na ktoré sa dalo spoľahnúť. Pokus s magisterským štúdiom nevyšiel. Mali by sme sa vrátiť späť k výberovej strednej škole a v kombinácii s dobrým platom máme do štyroch rokov po problémoch s nedostatočným počtom sestričiek.”
Návrat našich zdravotných sestier a opatrovateliek zo zahraničia domov ma 3 úrovne riešenia tohoto problému.
Prvá úroveň je urgentná – okamžité vytvorenie podmienok na návrat. To znamená okamžitý nárast miezd o 25%.
Druhá úroveň je reforma zdravotného a sociálneho poistenia a jeho správa. Je čas sa prestať hrať na poistenie a začať hovoriť o garantovanom zabezpečení zo solidárneho balíka. Dôvod je jednoduchý naša populácia starne a bude už len starnúť. To znamená inštitucionálnu a odvodovú reformu. Inak povedané, zrušenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zrušenie Sociálnej poisťovne a vytvorenie Slovenskej správy sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Okrem iného aj preto, že najmä opatrovateľky v sebe spájajú sociálnu aj zdravotnícku prácu. A takýto solidárny balík s definovaním aj ich výkonov by bol sprehľadnil finančné toky do týchto služieb.
Tretia úroveň je nominálne zdravotné poistenie a definovanie komerčného individuálneho zdravotného poistenia. Bez riešenia všetkých troch úrovni nebude možné ani priniesť nové zdroje, zaručiť ich zmysluplné využívanie a rozvinúť skutočný trh s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálno-zdravotných služieb. Tu sa dostávame k normatívu u poskytovateľov. K tomu ešte jedna pripomienka: bude potrebné vyňať z VÚC kompetencie v tejto oblasti a preniesť ich na štátnu správu.
Tieto všetky možné opatrenia sú technického a ekonomické rázu. Je tu však aj iný rozmer a to akú vážnosť a spoločenský status prikladáme profesii zdravotných sestier a opatrovateliek.
Rečami o riadenej migrácii v ich profesii vysielame do vnútra slovenskej spoločnosti signál, že 25 000 zdravotných sestier a opatrovateliek v zahraničí sú občania druhej kategórie a nahraditeľní.
Tak si to preložte do slovenčiny: Naozaj si myslíte, že naše matky, sestry, ženy a dcéry sú tu doma nahraditeľné? Možno pre emocionálnych chudákov, ktorí vyrastali bez matky, alebo v nejakom deformovanom prostredí a nevyvinula sa im v dostatočnej miere citová stránka osobnosti. Ale takíto ľudia nesmú rozhodovať o osudoch iných. Nesmú morálne hazardovať s celou spoločnosťou.
Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky