BRATISLAVA – Americkí vedci došli k zaujímavému zisteniu. To, že má naša planéta z pohľadu z vesmíru modrú farbu sa vie už dávno. Experti však objavili, že jej farebný odtieň sa mení. Prečo je tomu tak?
V roku 1972 americký astronaut Harrison Schmitt, člen posádky Apollo 17 smerujúcej k Mesiacu, nasnímal fotoaparátom Zem zo vzdialenosti 45-tisíc kilometrov. Stalo sa tak päť hodín po štarte. Fotografia sa do dejín zapísala označením “Blue Marble” (“modrý mramor”). To, že naša planéta má z pohľadu z vesmíru akoby bielo-modro mramorový vzhľad, ukázali už predošlé zábery z Mesiaca z misií Apollo.
Zmena v zložení morského planktónu ukazuje, že ľudstvo vplýva na to. ako Zem pomaly mení svoj vzhľad z pohľadu z vesmíru. Stúpajúce teploty pravdepodobne spôsobujú, že naša planéta je čoraz modrejšia. Vedci sa domnievajú, že tento proces bude aj v nasledujúcich desaťročiach pokračovať.
Tím vedení Stephanie Dutkiewicz z Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Cambridge určil, že príčinou tohto javu je zmena zloženia planktónu v oceánoch na celom svete.
Riasy, mikroorganizmy a sinice premenia slnečné svetlo na chemickú energiu, pričom spotrebujú oxid uhličitý a živiny. Preto sa nachádzajú na najspodnejšom konci potravinového reťazca. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako oceány vnímame. Čím viac fytoplanktónu sa v mori pohybuje, o to viac pôsobí modrejšie a zelenšie.
Už aj predošlé štúdie odhalili, že zmeny v podnebí spôsobené zmenami v morskom prúdení v oceánoch a nimi spojené prerozdelenie živín, vedú k strate fytoplanktónu. Dutkiewicz a jej kolegovia sa na dôsledky tohto vývoja pozreli podrobnejšie. Výsledky zverejnené v časopise “Nature Communications” ukazujú na to, že v budúcnosti dôjde k rozsiahlej zmene farby.
“Boli sme schopní jasne dokázať, že farba oceánov sa bude naďalej meniť,” uviedla Dutkiewicz. “Spočiatku to nemusí byť viditeľné voľným okom, ale senzory budú istotne tieto zmeny schopné rozoznať.” Výskum je založený na satelitných meraniach množstva svetla, ktoré odráža fytoplanktón. Modely vedcov naznačujú, že v niektorých častiach sveta sa pravdepodobne vyskytnú výrazné zmeny farieb. To bude najskôr viditeľné v Severnom ľadovom oceáne a neskôr aj v Južnom oceáne.
Varovný signál
Vedci zdôrazňujú, že tento jav je dôležitým varovným signálom. Aj keby sa podarilo otepľovanie Zeme o tri stupne Celsia pribrzdiť, čo sa blíži k hodnote vo schválenej Parížskej dohode, je pravdepodobné, že do konca 21. storočia sa zmení odtieň povrchu morí o 50 percent.