Prešov Regióny

Zastavenie prác v mestských lesoch spôsobilo v Prešove patový stav

Zdroj: TASR / Milan Kapusta

PREŠOV – Technické služby mesta Prešov (TSmP) počas uplynulého roka intenzívne pracovali na budovaní lesoparku, aby využili potenciál prímestskej rekreačnej oblasti pre obyvateľov mesta. Po tom, čo využili ponuku Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a lesné cesty začali po dohode s nimi spevňovať materiálom zo stavby, čelili negatívnej kritike zo strany verejnosti. Práce museli následne zastaviť.

 

 “Je nám ľúto, že stále na nás niekto útočí a rozbehnuté práce v mestských lesoch vlani v decembri stopol prokurátor. Zrealizovali sme asi tri štvrtiny prác. Nebyť tohto zásahu, mohli sme už realizovať dokončovacie práce, vysádzať stromčeky a pripravovať sa na letnú sezónu,” uviedol vedúci prevádzky mestských lesov a ekoparku Juraj Hurný.

Pripomenul, že mestská spoločnosť napĺňa svoj zámer vytvorenia atraktívneho prostredia na jednodňovú rekreáciu, sprístupnenia lesa a zabezpečenia bezproblémového pohybu pre turistov. “Naším cieľom je, aby sa návštevníci z každého nástupného bodu dostali po spevnenej komunikácii až do centra k rozhľadni na Malkovskú Hôrku,” vysvetlil Hurný. Rozhľadňa vysoká takmer 20 metrov sa má stať novou dominantou a bodom záujmu pre návštevníkov. Stavba má už právoplatné stavebné povolenie a zabezpečené je aj financovanie. Polovicu zaplatí mesto Prešov ako investor a druhú polovicu rozpočtu je z dotácie Prešovského samosprávneho kraja. TSmP už mestu odovzdali projektovú dokumentáciu a čakajú, kto bude stavbu realizovať.

Žiadne spätné postupy

Mesto Prešov podľa Hurného poverilo TSmP úpravou lesných ciest s cieľom zabezpečiť dostupnosť, protipožiarnu ochranu a bezpečný pohyb pre návštevníkov. Ako ďalej povedal, terénne úpravy realizovali TSmP na základe právoplatného územného rozhodnutia. Prokurátor vlani však spochybnil jedno z vyjadrení dotknutých strán a ministerstvo životného prostredia následne zrušilo jedno čiastkové rozhodnutie. TSmP museli práce v decembri zastaviť, čo však podľa nich spôsobilo patový stav. “Zákon o odpadoch totiž nepozná spätné postupy. Aby sme celý proces dostali do právneho súladu, snažíme sa využiť legislatívne možnosti, ktoré nám ponúka stavebný zákon. Možným riešením je zmena územného rozhodnutia,” vysvetlil Hurný.

Podľa jeho slov sú lesné komunikácie v súčasnosti v lepšom stave ako v minulosti a hoci sú zatiaľ bez povrchovej úpravy, dá sa po nich chodiť. Ako povedal, negatívne útoky na prebiehajúcu úpravu lesných ciest v prešovských mestských lesoch sa rozšírili po tom, čo TSmP využili ponuku a lesné cesty začali do dohode s NDS spevňovať materiálom zo stavby. Problémy spôsobila odborná terminológia. “Akonáhle rúbanina opustí stavbu, je definovaná ako stavebný odpad. Je to však len vyťažená hornina, žiadny špinavý odpad alebo kusy betónu. Paradoxne je rúbanina s väčšími kusmi pre nás vhodnejšia, lebo väčšie kusy sa zakliesnia a lepšie spevnia cestu. V prípade, že by sme rúbaninu mechanicky upravili na menšiu frakciu, už by to nebol odpad, ale stavebný materiál,” vysvetlil Hurný s tým, že tieto úpravy umožnia mestu ušetriť asi milión eur.