PARÍŽ – Ruský zásah do krízy v Bielorusku po spochybňovaných prezidentských voľbách by bol to najhoršie, čo by sa mohlo stať. V piatok to vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron po tom, čo ruský líder Vladimir Putin oznámil, že Kremeľ môže zasiahnuť, ak sa situácia v Bielorusku zhorší. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
“Všetky vonkajšie zásahy v Bielorusku spôsobia, že táto záležitosť sa stane medzinárodnou,” povedal Macron novinárom a dodal, že “najhorší by bol práve ruský zásah”. Prezident Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko vytvorilo záložnú policajnú jednotku, ktorá pomôže bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ak sa tamojšia povolebná situácia zhorší. Putin dodal, že jednotku zriadili na žiadosť Lukašenka.
Macron doplnil, že s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa zhodli, že “to, čo sa stalo na Ukrajine, sa už nesmie opakovať”. Po povstaní v roku 2014 totiž Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym a promoskovské sily vyhlásili samozvané republiky na východe Ukrajiny.
“Naším želaním je zapojiť Rusko do dialógu o Bielorusku, aby nám pomohlo presvedčiť prezidenta Lukašenka, že je z jeho strany nutné prijať sprostredkovateľskú úlohu” Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), dodal Macron.
Podľa Macrona by mal Lukašenka ovplyvniť práve Putin, ktorý sa s ním opakovane v posledných dňoch rozprával. “Prezident Putin povedal kancelárke Merkelovej a mne, že je zástancom sprostredkovateľskej úlohy OBSE, ale prezident Lukašenko nie je. Takže (Putin) sa musí snažiť pomôcť nám v tomto smere,” vysvetlil francúzsky líder.
Demonštrácie proti Lukašenkovi vypukli v Bielorusku bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých oficiálne zvíťazil Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie v tomto úrade. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,12 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli. Neuznáva ich ani Európska únia.
Macron sa v piatok pred novinármi vyjadril aj k Libanonu a nutnosti pomôcť mu. Varoval, že Libanonu hrozí návrat k občianskej vojne, ak krajina zostane osamotená a sama bude riešiť krízu, ktorá nasledovala po smrtiacom výbuchu z tohto mesiaca v prístave v metropole Bejrút.
“Ak necháme Libanon v tom regióne osamotený a ak ho necháme v rukách mravnej skazenosti regionálnych veľmocí, vypukne tam občianska vojna. A zároveň bude porazená tá pravá identita Libanonu,” uviedol šéf Elyzejského paláca.
Macron sa pripravuje na návštevu Libanonu, kam pricestuje v pondelok 31. augusta. Bude to jeho nový pokus prinútiť tamojších lídrov, aby spustili radikálnu reformu. Tú žiadajú Libanončania po explózii v Bejrúte, ktorá zabila 181 ľudí a ktorú pripisujú neschopnosti vedenia krajiny.