KOŠICE – (Veronika Kováčová/TASR) Zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka nie je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd (ÚS). Zákon, ktorý prijala Národná rada s účinnosťou od 1. januára 2018, napadol na ÚS vtedajší prezident Andrej Kiska.
Podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana vykonali “rozsiahlu analýzu – historickú, komparatívnu, týkajúcu sa pojmu štátnych vyznamenaní a štátnych cien, jednak z hľadiska ich spoločenskej hodnoty, určitých formálnych a materiálnych znakov, ktoré sa zohľadňujú pri ich udeľovaní, a dospel k záveru, že štátne ceny udeľované podľa tohto zákona nemožno považovať za štátne vyznamenania. Rozhodujúcou skutočnosťou najmä je, že štátne ceny sa neudeľujú v mene Slovenskej republiky, na rozdiel od štátnych vyznamenaní udeľovaných prezidentom SR.” Parlament tak podľa neho prijatím zákona nezasiahol do ústavou vymedzených právomocí hlavy štátu udeľovať štátne vyznamenania.
Rozhodnutie súdu rešpektuje aj prezidentka Zuzana Čaputová. “Z toho, čo bolo vyhlásené, bolo vidieť, že si plénum dalo záležať na kvalitnom odôvodnení. S písomným odôvodnením som ešte nemal čas sa oboznámiť, lebo to je podstatne dlhšie ako to vyhlásené,” uviedol právny zástupca prezidentky Peter Kubina.
Vymysleli si vlastné ocenenia
Problém udelovania štátnych cien predsedom parlamentu a vládou siaha do roku 2017. Ústava SR totiž stanovuje, že prezident zo svojej funkcie ako jediný ústavný činiteľ udeľuje štátne vyznamenania, a to podľa vlastného výberu. Návrhy mu však môžu predkladať aj Národná rada a vláda. Hlava štátu má zároveň právomoc poveriť iný orgán, aby štátne vyznamenanie udelil. Najmä počas prezidentovania Andreja Kisku však často dochádzalo k nesúhlasu časti politického spektra s tým, komu vtedajšia hlava štátu toto ocenenie udelila.
- Námestie SNP má na deň výročia vraždy SaS. A pripúšťa, že záujem oň má kvôli voľbám
- Nekonečný príbeh z Istanbulu. Ochrana žien “aj na papieri” rozdeľuje politikov a spoločnosť
V lete 2017 tak poslanci koaličného Smeru-SD Dušan Jarjabek, Dušan Čaplovič, Ľubomír Petrák a Miroslav Číž prišli s návrhom, aby mali možnosť udelovať podobné ocenenia aj predstavitelia parlamentu a vlády. Predstavili preto návrh zákona, podľa ktorého mal predseda Národnej rady každoročne vždy 1. septembra udelovať cenu Jozefa Miloslava Hurbana a vláda 1. mája cenu Alexandra Dubčeka. S ocenením mala byť navyše spojená aj finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej mzdy. Prezidentom udelované štátne vyznamenania pritom podobný finančný benefit obsiahnutý nemajú.
Vtedajší prezident Andrej Kiska vyjadril s takýmto zákonom nesúhlas. Odôvodnil to tým, že “v Ústave Slovenskej republiky sa píše, že prezident ako jediný ústavný orgán udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán. Z tohto výlučného oprávnenia hlavy štátu vyplýva, že bez splnomocnenia prezidenta nie je možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania, alebo im formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.” Nakoľko Kiska žiaden orgán na udelovanie tohto typu ocenení neoprávnil, podľa prezidentského paláca bol zákon v rozpore s Ústavou SR. Kiska sa preto obrátil na Ústavný súd do Košíc.
Fico s Dankom kritizovali a čakali
Zatiaľ čo sa ústavnosťou zákona zaoberal súd, štátne ceny predseda parlamentu ani vláda udelovať nemohli. V čase, keď sa však Kiska obracal na Ústavný súd, vyjadril sa k danej veci predeseda parlamentu Andrej Danko aj vtedajší premiér Robert Fico. „Rešpektujem konanie každého ústavného činiteľa v rámci ústavy. Po oboznámení sa s argumentmi prezidenta sa následne rozhodne. Udeľovanie ceny J. M. Hurbana prichádza do úvahy najskôr 1. septembra. Verím, že dovtedy Ústavný súd rozhodne, a to bude pre každého zaväzujúce,“ povedal Danko.
Robert Fico sa nevyhol kritike vtedajšieho prezidneta, keď povedal, že Kiska si vždy rád “rypne do mňa a mojej vlády a urobil to aj teraz.” Dodal však, že prezident má právo podať návrh na Ústavný súd a jeho rozhodnutie budú rešpektovať.