MOSKVA – Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v pondelok rozhodný protest v súvislosti s “hrubým porušovaním pravidiel slobodnej plavby v Čiernom mori”, ktorého sa cez víkend podľa Moskvy dopustili lode ukrajinských námorných síl. Uvádza sa to vo vyhlásení zverejnenom na webe ruského rezortu diplomacie, o ktorom informovala agentúra RIA Novosti.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení vyjadruje rozhodný protest v súvislosti s hrubým porušením svojho práva na slobodný pohyb lodí v pobrežných vodách Ruskej federácie v oblasti Čierneho mora.
V dokumente tiež informuje, že Rusko požiadalo o mimoriadne zvolania zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, aby prerokovala súčasnú situáciu.
Ruská federálna bezpečnostná služba (FSB) v noci na pondelok informovala, že plavidlá ukrajinských námorných síl Berďansk, Nikopol a Jany Kapu v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej flotily a dopustili sa nebezpečného menévrovania. Posádky i lode boli zadržané.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na otázku, či zadržaní ukrajinskí námorníci sú vojnovými zajatcami Ruska, uviedol, že na ňu nevie odpovedať, ale upozornil, že narušitelia štátnej hranice budú stíhaní podľa zákona.
Dodal, že o osude posádok ukrajinských lodí nemá informácie. Zdôraznil, že ruskí pohraničníci konali v súlade s príslušným akčným plánom vypracovaným pre prípady nutnosti ochrany štátnych hraníc.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok vyzval Rusko, aby okamžite vydalo ukrajinských námorníkov i lode. Túto jeho žiadosť podporili aj viacerí západní štátnici.
Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany.
Francúzsko vyzvalo Rusko na prepustenie námorníkov
“Nezdá sa, že by niečo oprávnilo použitie sily” zo strany Ruska voči ukrajinským lodiam neďaleko pobrežia Krymu, vyhlásilo v pondelok francúzske ministerstvo zahraničných vecí.
“Vyzývame Rusko, aby čo najskôr prepustilo zadržaných ukrajinských námorníkov a vrátilo zadržané lode,” uviedlo ministerstvo vo vyhlásení podľa agentúry AFP.
Táto situácia je podľa francúzskeho rezortu diplomacie priamym dôsledkom anektovania Krymu Ruskom z marca 2014, keď porušilo medzinárodné právo.
“Vyzývame Rusko, aby uplatnilo čo najväčšiu zdržanlivosť a zabránilo akejkoľvek vojenskej eskalácii,” dodal hovorca a zdôraznil francúzsku podporu ukrajinskej územnej integrite v rámci medzinárodne uznaných hraníc.
Mnohé štáty sveta vyjadrili v pondelok veľké znepokojenie a vyzvali na deeskaláciu v súvislosti s nedeľným incidentom v Azovskom mori, kde ruské hliadkovacie lode s použitím streľby zadržali tri ukrajinské lode a ich posádky.
Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany.
Británia hovorí o agresii Ruska
Británia v pondelok odsúdila “akt agresie” Ruska voči ukrajinským lodiam v Kerčskom prielive, pri pobreží Krymského polostrova anektovaného Kremľom. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
“Odsudzujeme akt agresie Ruska, ktoré zadržalo tri ukrajinské plavidlá a ich posádky,” uviedol hovorca Downing Street 10, oficiálneho londýnskeho sídla britskej premiérky. Hovorca dodal, že “incident je ďalším dôkazom destabilizujúceho správania Ruska v danom regióne”.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019.
Mnohé štáty sveta už vyjadrili veľké znepokojenie a vyzvali na deeskaláciu v súvislosti s nedeľným incidentom v Kerčskom prielive. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za tento incident, ktorý zhodne označujú za provokáciu druhej strany.
Agentúra AP pripomína, že na Moskvu boli uvalené medzinárodné sankcie po tom, ako v roku 2014 anektovalo od Ukrajiny Krym.
USA varujú Rusko
Spojené štáty v pondelok varovali Rusko, že “nezákonné akcie”, ako napríklad nedeľné zajatie ukrajinských lodí v Azovskom mori, bránia rozvíjaniu normálnych vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Zároveň vyzvali Kremeľ, aby “okamžite prestal s takýmto konaním”.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová povedala na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), že “Spojené štáty vítajú normálne vzťahy s Ruskom, ale podobné nezákonné akcie budú takéto vzťahy znemožňovať”.
Podľa informácií agentúry TASS vyjadrenia Haleyovej v BR OSN podporujú taktiež predstavitelia Francúzska, Holandska, Poľska, Švédska a Británie.
Varovanie prišlo aj z NATO
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval v pondelok Rusko pred následkami nedeľného incidentu, keď ruská pobrežná stráž strieľala na ukrajinské lode v oblasti Krymského polostrova a potom ich zajala aj s posádkami. Pri streľbe utrpelo zranenia niekoľko ukrajinských námorníkov a prípad spôsobil aj zvýšenie napätia v regióne, uviedla tlačová agentúra AP.
Stoltenberg po mimoriadnom zasadnutí veľvyslancov NATO a Ukrajiny vyhlásil, že “Rusko musí pochopiť, že jeho akcie budú mať následky”.
Nespresnil, aké následky môžu prísť, ale pripomenul, že NATO v posledných rokoch zhromaždilo vo východnej Európe svoje sily, ktoré sú najväčšie od skončenia studenej vojny – aliancia tak urobila v reakcii na anektovanie Krymu Ruskom v roku 2014.
Stoltenberg uviedol, že konanie Ruska “vyhrocuje situáciu v regióne”. Hoci šéf NATO poznamenal, že incident z nedele “je vážny”, takisto zdôraznil, že je dôležité “pracovať na deeskalácii, na pokoji a umiernenosti”.