Domáce Politika Top

Za troje voľby vysolili Slováci desiatky miliónov. Stačila by jediná vec a štát by výrazne ušetril

BRATISLAVA – Až troje voľby za posledných osem mesiacov zhltli nemali balík peňazí. Komunálne, prezidnetské a európske voľby, ktoré sa na Slovensku konali v poslednom období, vyšli štátny rozpočet na vyše 23 miliónov eur. Práve finančná náročnosť volieb bola v minulosti jedným z argumentov, ktorý mal podporiť spájanie volieb tak, aby sa v jeden deň volilo do viacerých inštitúcií. 

 

Najviac finančných prostriedkov bolo vynaložených na prezidentské voľby. Výber hlavy štátu, ktorý sa odohral v dvoch kolách – 16. a 30. marca – vyšiel viac ako deväť miliónov eur. Táto suma sa ešte môže meniť. “Čerpanie za voľby prezidenta SR je k dnešnému dňu uvedené v SAPe vo výške 9 273 316 eur, ale táto suma je len orientačná, nakoľko stále prebieha vyúčtovanie a nemáme ešte zaúčtované všetky vrátené finančné prostriedky od obcí,” vysvetlilo ministerstvo vnútra.

Do dnešného dňa zatiaľ nie je známa ani finálna cena nedávno konaných eurovolieb. “Čerpanie za voľby do Európskeho parlamentu bude známe po vyúčtovaní výdavkov na voľby po ich vykonaní,” uviedol rezort vnútra.  V rozpočte bolo na tento účel rezervovaných  8 687 175 eur.

Výdavky v miliónoch eur boli vynaložené aj na komunálne voľby konané na jeseň minulého roka. Ako uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra, čerpanie za ne v roku 2018 bolo vo výške 5 384 809 eur.

Dokopy tak výdavky na voľby v priebehu niekoľkých mesiacov môžu predstavovať viac ako 23 miliónov eur.

Platí sa za obálky aj jedlo pre komisiu

To, ktoré výdavky sú zahrnuté v nákladoch na voľby, upravuje Vyhláška MV SR č. 308/2015 o výdavkoch spojených s voľbami. V rámci nej je definované, že ide predovšetkým o mzdy, platy a služobné platy štátnych zamestnancov, vrátane príslušníkov policajného zboru. Suma zahŕňa aj prislúchajúce poistenia a odvody. Platené sú z nej tiež výdavky, ktoré sú vynaložené na tlačoviny, obálky, ako aj kartónové produkty, z ktorých sú vyrobené urny či zásteny.

Obciam tiež prislúchajú transfery, z ktorých je vyplácaná odmena členom okrskových komisií a stravné.

Obce majú zároveň zaplatené aj všetky výdavky, ktoré s organizovaním volieb súvisia, ako je nájom miestností, vlajky či školenia, ktoré musia absolvovať členovia volebných komisií.

Zdroj: TASR / Pavol Ďurčo

Neúspešné pokusy o spájanie

Zníženie výdavkov súviasiacich s voľbami by mophlo priniesť ich spájanie. Zároveň by sa takto mohla zvýšiť aj voličská účasť, ktorá býva v prípade eurovolieb či župných volieb stále relatívne nízka.

Táto myšlienka sa na Slovensku objavila už niekoľkokrát. Pred supervolebným rokom 2009 mali voliči vyberať prezidenta, europoslancov aj županov. Z radov vtedajšej koalície – Smer, SNS a HZDS – vtedy zaznel návrh spojiť niektoré z týchto volieb. Nápad však narazil na praktické problémy, ako bola potreba zmeny Ústavy.

V roku 2011 za vlády Ivety Radičovej sa zasa uvažovalo o tom, že by sa mohli spojiť komunálne voľby zo župnými. Zjednotenie niektorých volieb mal upravovať v tom čase pripravovaný volebný kódex. Uvažovalo sa dokonca aj o spojení eurovolieb s prezidentkými voľbami.

Zo zámeru však nakoniec opäť vzišlo. Dôvodom bola opäť potreba zmeny Ústavy, ktorá si vyžadovala širokú politickú podporu. Ako vtedy skonštatovalo Združenie miest a obcí Slovenska, “v Európe je spájanie volieb pre vyššiu účasť i úspory bežné.” Zároveň však priznali existenciu praktických problémov, ako je rozdielna dĺžka volebného obdobia. Predpokladali totiž, že kvôli spojeniu so župnými voľbami by pre primátorov, starostov a miestnych poslancov muselo byť volebné obdobie skrátené zo štyroch iba na tri roky.

Nápady tu boli aj v tomto volebnom období. Strana SaS prišla napríklad s myšlienkou, že by sa tohtoročné voľby do europarlamentu mohli spojiť s prezidentskými. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák však nápad zavrhol. Ako vysvetľoval, termín eurovolieb je fixne daný pre celú Úniu a teda nemenný. V prípade prezidentkých volieb bolo zasa prekážkou skracovanie, respektíve predlžovanie mandátu prezidneta.

Zdroj: TASR / Jana Vodnáková

Komunálne aj župné voľby naraz

Napriek predchádzajúcim neúspešným návrhom poslanci predsa v tomto volebnom období jedno spojenie volieb odhlasovali. Vo februári 2017 prešiel v parlamente ústavný zákon, podľa ktorého sa v roku 2022 majú spoločne v jeden deň konať voľby županov a komunálne voľby. Problém s rozdielnou dĺžkou mandátu teraz vyriešili tak, že v prípade VÚC sa volebné obdobie predĺži o rok. “Tým sa vytvorí možnosť, aby voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v roku 2022 sa mohli konať v jeden deň. Súčasne so zmenou Ústavy bude potrebné upraviť volebné pravidlá, ktoré zabezpečia vykonanie uvedených volieb v roku 2022 pre obidva druhy orgánov v rovnakom čase,” uviedli predkladatelia. Ako dnes tvrdí ministerstvo vnútra, “spojenie volie do orgánov územnej samosprávy snáď prinesie vyššiu účasť vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.”

Otázka prípadného spájania ďalších volieb podľa nich nateraz aktuálne nie je.