BRATISLAVA – Vznik Československa pred sto rokmi je pre predsedu Most-Híd Bélu Bugára história, ktorá má pripomínať, že sloboda a práva každého občana vrátane príslušníkov národnostných menšín musia byť inštitucionálne garantované a dodržiavané.
Ako povedal, formálne ubezpečovanie nestačí. „Prv, či neskôr sa to vypomstí,“ konštatoval s tým, že narodil sa v Československu. „Pre mňa bolo prirodzeným prostredím. Počas dospievania som postupne precital a som rád, že v roku 1989 som mohol byť aktívnym účastníkom zmien v našej krajine,“ dodal Bugár.
Vybrali sme sa vlastnou cestou, vraví Podmanický
Podľa poslanca NR SR za Smer-SD Jána Podmanického sa dá predpokladať, že keby nebolo pred sto rokmi vzniklo Československo, neboli by sme dnes ani v samostatnom Slovensku. „Československo bolo prvým krokom k tomu, aby si Slováci uvedomili svoju svojbytnosť a začali sa chápať ako štátotvorný národ,“ povedal Podmanický, podľa ktorého ČSR bolo nevyhnutným predstupňom vzniku samostatnej Slovenskej republiky. „Vnímam preto toto výročie pozitívne. Treba našim bratom Čechom poďakovať za všetko dobré, čo sme vďaka ním získali. Ale na druhej strane, za to, že sme sa včas rozišli, zostali medzi nami dobré vzťahy,“ konštatoval Podmanický.
Spory medzi Slovákmi a Čechmi podľa Podmanického narastali, či už na politickej, ekonomickej, alebo športovej rovine. „Naďalej by sme riešili vnútorné spory vo federácii. Hádali by sme sa o kompetencie a peniaze. Takto sme sa každý vybrali vlastnou cestou, podali sme si ruky ako dva rovnocenné národy, pričom každý sme sami za seba prevzali zodpovednosť. Bolo to najlepšie rozhodnutie,“ dodal.
Vyjadril sa aj Hrnko
Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka treba privítať, že po sto rokoch si Slovensko pripomína to, čo pre neho a pre dnešok bolo na konci prvej svetovej vojny rozhodujúce. „To je fakt, že sa Slováci zo svojej slobodnej vôle rozhodli uplatniť svoje samourčovacie právo vo forme Deklarácie slovenského národa, ktorá bola prijatá 30. októbra 1918 v Martine,“ povedal Hrnko. Podľa neho môže niekto povedať, že netreba oslavovať štát, ktorý zanikol a nesplnil požiadavky Slovákov o skutočnej domovine. „Tak dobre, neoslavujme. Ale Deklarácia slovenského národa hovorí aj o tom, že Slováci si uplatňujú svoje samourčovacie právo a Uhorsko už nepovažujú za svoju vlasť. Záverečná pasáž je zaväzujúca aj pre dnešok. Podľa nej deklaranti verili, že slovenský národ si nájde svoje miesto v rade slobodných národov Európy a sveta,“ povedal Hrnko s tým, že aj dnešná SR určitým spôsobom súvisí s naplnením tejto deklarácie.
„Napriek všetkým peripetiám, ktoré Slováci zažili v Československu, tento úsek dejín bol pre nás významný. Skúsili sme s Čechmi tvoriť štát. Nevyšlo to, ale je dobré, že sme sa nerozišli tak ako Srbi s Chorvátmi. Preto môžeme toto výročie sláviť spolu s Čechmi, ktorí 28. október považujú za začiatok svojej modernej štátnosti a my 30. október, ktorý je dôležitý krok k našej úplnej samostatnosti,“ dodal Hrnko.