BRATISLAVA – Vyvlastnenie pozemku alebo stavby bude možné len pri súčasnom splnení štyroch podmienok. Musí to byť v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Počíta s tým návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním, ktorý v stredu schválila s pripomienkami vláda. “Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Tie sa preukazujú územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní,” vyplýva z navrhovaného zákona. Ten na rokovanie vlády predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, vyvlastňovací zákon by po schválení v parlamente mal byť účinný od 1. júla 2016.
Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu a nebude možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, keď postačí jeho obmedzenie. Za vyvlastnenie sa bude poskytovať primeraná náhrada v peniazoch. “Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch,” uvádza sa v návrhu vyvlastňovacieho zákona. Tento spôsob vyrovnania sa však nebude vzťahovať na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.
Pri vyvlastnení pozemku alebo stavby bude možná náhrada nákladov, napríklad na presťahovanie hnuteľného majetku či poľnohospodárskych kultúr, pri zmene trvalého bydliska, sídla alebo miesta podnikania. Náhrada bude vyplatená jednorazovo do tridsať dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Náhradu za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou poskytne vyvlastniteľ do dvoch rokov. Nadobúdateľ vykúpenej nehnuteľnosti uhradí osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo rodinného domu, najviac počas dvoch rokov. Konanie o vyvlastňovaní bude viesť príslušný okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo dopravy bude odvolacím orgánom.
Ministerstvo dostalo k návrhu vyvlastňovacieho zákona 368 pripomienok, z toho 78 zásadných. Akceptovalo z nich 224, vrátane 33 zásadných. Návrh zákona predložilo s rozpormi, ktoré sa neodstránili v rozporovom konaní so zástupcami iniciátorov hromadnej pripomienky. Tí napríklad žiadali vypustiť spomedzi účelov vyvlastnenia uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Navrhovali tiež vypustiť spomedzi osobitných zákonov, na ktoré bude zákon o vyvlastňovaní odkazovať, zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Trvali aj na zachovaní príslušnosti stavebných úradov ako vyvlastňovacích úradov.