Regióny Poprad

Výstavba kontroverznej vyhliadkovej veže za milióny eur napreduje. Dokončená je na 70 percent

Zdroj: TASR / Oliver Ondráš

POPRAD – Náučno-vyhliadková veža, ktorú začal za milióny eur budovať v júni na Štrbskom Plese súkromný investor, je už na 70 percent hotová. Skolaudovať ju plánujú na budúci rok v júni, informoval o tom dnes médiá zástupca spoločnosti Roman Antal. Súčasťou vyhliadkovej veže bude aj jedno z múzeí, ktoré po celom svete plánuje zriadiť a otvoriť najväčšia svetová horolezecká legenda Reinhold Messner, zameriavať sa budú na históriu lokálneho horolezectva. Múzeum na Štrbskom Plese bude lastovičkou, Vysoké Tatry budú v tomto smere zastupovať pohorie Karpaty a mapovať históriu horolezectva na Slovensku, v Česku a Poľsku. Jeho vybudovanie finančne zabezpečí investor, Messner mu prepožičia meno, značku a artefakty.

 

Reinhold Messner je vôbec prvým horolezcom, ktorý zdolal všetkých 14 osemtisícoviek na svete. Ako prvý zdolal Mount Everest bez použitia kyslíkového prístroja, takisto ho zdolal ako prvý v sólovom výstupe. Múzeum v Tatrách chce Messner navštevovať každoročne, plánuje tam organizovať prednášky aj s lokálnymi horolezcami, ktoré sa budú zameriavať nielen na minulosť, ale aj budúcnosť horolezectva. Ďalšie z múzeí z celosvetovej siete Messner Mountain Heritage by malo byť otvorené napríklad aj na Kaukaze.

Proti výstavbe 53 metrovej vyhliadkovej veže sa začiatkom septembra spustila aj petícia, podpísalo ju viac ako 8 tisíc ľudí. Aktivisti žiadali prehodnotenie projektu, autorka petície označila za nelogické stavať vyhliadkovú vežu na mieste, kde sú nimi vrcholy a štíty. Súkromná spoločnosť však dostala k projektu súhlasné stanoviská všetkých dotknutých orgánov a mala všetky potrebné povolenia. „Veža nie je postavená v prírode, nenarušuje ju, ale je pri vstupe do hôr. Nie som proti turizmu, aj v Alpách máme 16 miliónov turistov. Je potrebné iba zvážiť, kde otvoríme dvere turizmu. Vysoké Tatry majú toto vybudované lepšie, v Alpách je to až príliš agresívne, je tam veľmi veľa zubačkových lanoviek, tu je to spravené s rozumom,“ poznamenal Messner na margo umiestnenia stavby. Tá podľa neho nezasahuje do živej prírody, ale umožňuje ju pozorovať z daného miesta a prináša na Štrbské Pleso aj zaujímavú architektúru. „Veľmi by sa malo zvážiť, či z tejto oblasti nie je možné odstrániť autá, pretože ja som si tu v noci užil veľký pokoj,“ doplnil.

Proti výstavbe 53 metrovej vyhliadkovej veže sa začiatkom septembra spustila aj petícia, podpísalo ju viac ako 8 tisíc ľudí. Zdroj: TASR / Oliver Ondráš

Spoločnosť v rámci reakcie na petíciu uviedla, že stavba je umiestnená v zastavanom území Areálu snov v Mlynickej doline, nezasahuje do pôvodného prírodného prostredia a je realizovaná na už urbanizovanej ploche v zastavanom území obce. „Snažíme sa to objasniť, bolo to v zastavanom území obce, nemám s tým problém, vyjadriť sa má právo každý. Myslím si, že tento projekt v spolupráci s pánom Messnerom ocení až budúcnosť,“ poznamenal zástupca popradskej spoločnosti High Tatras Tower, s. r. o., Roman Antal. Stavbu prirovnal k parížskej Eiffelovke, s výstavbou ktorej ľudia zo začiatku nesúhlasili a dnes je pýchou Francúzska.

Vyhliadková veža bude postavená hlavne z dreva a ocele, jej kapacita bude 500 osôb. Súčasťou stavby má byť okrem spomínaného múzea aj kaviareň, obchod so suvenírmi a ponúkať bude aj sezónny program. Výstup na ňu bude bezbariérový. Ambíciou projektu je sprístupniť a priblížiť výhľady aj pre tých, ktorým sú výhľady z tatranských štítov nedostupné. Má byť aj novou príležitosťou pre už existujúcich návštevníkov tejto lokality, ktorých cieľom z rôznych dôvodov nie je vysokohorská turistika. Prostredníctvom zážitkovej prehliadky tiež predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, jedinečnú faunu a flóru Vysokých Tatier a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy. Súčasťou veže budú atrakcie vysunuté do voľného priestoru, najväčšia a najvyššie umiestnená adrenalínová sieť a takzvaný skywalk vo výške takmer 50 metrov, ponúkne aj niekoľko atrakcií pre deti. Investor financuje výstavbu z vlastných a úverových zdrojov, pričom presnú sumu Antal uviesť odmietol, ide podľa neho o internú záležitosť spoločnosti.