BRATISLAVA – Vyše štvrtina Slovákov, ktorí v posledných 12 mesiacov používali internet, sa stretla s nejakou formou bezpečnostnej hrozby. Na údaje Európskeho štatistického úradu Eurostat upozornila vo svojom komentári analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Najčastejšie to boli tzv. phishingové správy. Ide o pokus neoprávnene od používateľa internetu vymámiť citlivé informácie. Útočník, ktorý sa takto snaží získať údaje, sa spolieha na nepozornosť „obete“. Snaží sa ju presvedčiť, že e-mail, SMS správa alebo telefonát je z jeho banky a žiada o overenie, aktualizáciu totožnosti alebo zadanie ďalších údajov, napríklad čísla kreditnej karty či prístupových kódov. Správa pritom obsahuje odkaz na falošnú stránku.
„Najviac tzv. phishingových správ dostávajú obyvatelia severských krajín, nakoľko tam je aj najvyšší podiel používateľov internetu. V Nórsku dostali za posledný rok podvodnú správu až dve tretiny ľudí. V rámci 28 krajín Európskej únie je v priemere 26 % ľudí, ktorí majú skúsenosť s phishingom,“ uviedla Buchláková. Najviac ohrozujúci phishing môže byť aj súčasťou aplikácie, ktorú si nainštalujeme do mobilného zariadenia. Skrytý vírus, ktorý sa bez vedomia používateľa nainštaluje do počítača, poškodí programy, mení nastavenia a môže odosielať citlivé údaje aj bez vedomia používateľa.
Viac ako 40 % občanov únie vo veku od 16 do 74 rokov uviedlo, že v poslednom čase obmedzili svoje súkromné internetové aktivity pre bezpečnostné obavy. V najväčšej miere sa preto vyhýbali poskytovaniu osobných údajov (25 % populácie). Približne pätina ľudí sa prestala pripájať na verejné siete Wi-Fi, 17 % obmedzilo sťahovanie softvéru, aplikácií, hudby, video súborov, hier alebo iných súborov, zatiaľ čo 16 % ľudí uviedlo, že sa vyhli online nakupovaniu a 13 % Európanov internet bankingu.
Pred phishingom sa dá chrániť tak, že budeme k službám elektronického bankovníctva pristupovať len cez overené pripojenia. Dôležité je tiež byť opatrný pri nevyžiadanej pošte a neklikať v správach na odkazy pre prístup do služieb elektronického bankovníctva. Vhodné je si vždy overiť indikátory bezpečnosti počas pripojenia do internetového bankovníctva. K ďalším zásadám patrí aj ochrana identity a bankových účtov, teda nikdy nezverejňovať svoje osobné údaje, nikomu neposkytovať osobné identifikačné údaje do systémov, aplikácií, elektronických služieb, či ku kartám, nikdy neprezrádzať iným osobám bankové informácie o účte, prihlasovacie údaje, kódy pre služby elektronického bankovníctva alebo pre platobné karty, ale aj pravidelná zmena hesla pre služby elektronického bankovníctva.