BRUSEL – Viac ako stovka Slovákov žijúcich v Belgicku sa vo štvrtok večer na diaľku pridala k zhromaždeniam, ktoré sa presne rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej konali vo viacerých slovenských mestách v rámci iniciatívy Za slušné Slovensko.
Organizátori zhromaždenia boli tí istí, ktorí stáli aj za sériou vlaňajších protestných podujatí, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej – Helena Blahová, Veronika Jankovičová, Adam Šebesta a Erik Zolcer. Podľa ich vyjadrenia pre TASR malo štvrtkové podujatie na Schumanovom námestí v Bruseli aj osobný a občiansky charakter, lebo bolo vyjadrením nespokojnosti so súčasnou situáciou na Slovensku.
“My ako súčasť spoločnosti máme úlohu sa zapájať do vecí, ktoré treba meniť,” uviedla Helena Blahová. Veronika Jankovičová spresnila, že ide o “morálnu a psiu povinnosť” vyjadriť solidaritu s rodinami zavraždených a dať najavo, že to, čo sa deje v rodnej krajine, nie je v poriadku, aj preto stále platí výzva za slušné Slovensko.
“Je to jasný odkaz domov, že aj Slováci v zahraničí pozorne sledujú situáciu na Slovensku a aj priebeh vyšetrovania a zároveň dávame pozor na vyšetrovanie vrážd aj zo zahraničia,” dodal Šebesta.
Pozvánka na účasť na protestnom zhromaždení bola cez sociálne médiá odoslaná širšej slovenskej komunite v Bruseli a v Belgicku. Počas podujatia deti slovenských rodičov prečítali úryvky listov zaslaných rodinami zavraždeného Kuciaka a Kušnírovej.
Bývalý novinár so slovenskými koreňmi Rick Zednik zdôraznil, že za slobodu médií musia bojovať všetci ľudia, predovšetkým podporou nezávislých a investigatívnych novinárov, ktorí “bojujú aj za ich záujmy”.
Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Vladimír Šucha sa prítomným poďakoval za ich občiansku statočnosť a zdôraznil, že len “blázni” si myslia, že aktivisti musia ísť do politiky.
“My sme demokracia, my sme Slovensko a my máme kedykoľvek ústavné právo vyjadriť náš nesúhlas s tým, ako je krajina spravovaná,” vyhlásil. Dodal, že smrť Kuciaka a Kušnírovej sa nesmie stať “smutným pamätníkom našej histórie, ale výkričníkom, ktorý si nesieme so sebou každý jeden deň” a ktorý má ľudí posilniť v boji proti zlu.
Organizátori na záver prečítali úryvok z knihy Umlčaní, kde novinár Kuciak odpovedá na otázky, či je investigatívna žurnalistika nebezpečná a či sa nebojí. A kde Kuciak uviedol, že “na Slovensku by si nikto nedovolil len tak napadnúť novinára”.