Zahraničné Politika

Vyliečiť sa musia všetky krajiny, inak budú trpieť aj ostatní, tvrdí Lagardeová

Vyliečiť sa musia všetky krajiny, inak budú trpieť aj ostatní, tvrdí Lagardeová. Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Ochorenie COVID-19 je novým druhom hospodárskeho šoku, ktorý nie je možné riešiť postupmi z minulosti. Potrebujeme politiky zamerané na tých, ktorí sú tejto kríze vystavení najviac. Plné zosúladenie rozpočtovej a menovej politiky predstavuje najlepší spôsob, ako chrániť výrobné kapacity a zamestnanosť. Konštatuje to prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová vo svojom komentári, ktorý vyšiel vo štvrtok vo vybraných médiách vo všetkých krajinách eurozóny, vrátane slovenských Hospodárskych novín.

 

“Dnes sú to podniky a rodiny, ktoré čelia prudkému poklesu príjmov a rastúcim obavám o budúcnosť. Opatrenia ECB sú určené práve im. V rámci svojho mandátu sme naše opatrenia postavili tak, aby sa likvidita dostala k občanom a sektorom, ktorí podporu potrebujú najviac,” uviedla prezidentka ECB.

Uviedla, že príčiny súčasnej krízy sú iné ako v prípade finančnej krízy, alebo klasickej recesie. “Prudký pokles hospodárskej aktivity je dôsledkom nevyhnutného rozhodnutia požiadať ľudí, aby zostali doma. Je preto nevyhnutné zabrániť zatváraniu životaschopných podnikov a strate zamestnania v dôsledku dočasnej krízy, za ktorú podniky ani ich zamestnanci nemôžu,” myslí si Lagardeová.

Pracovné miesta sú podľa jej slov v súčasnosti ohrozené viac než kedykoľvek od 30. rokov minulého storočia. Štátne úverové záruky bankám znižujú kreditné riziko. V eurozóne už boli na takéto programy vyčlenené prostriedky vo výške približne 16 % HDP. “ECB zároveň prostredníctvom dostatočnej likviditnej podpory banky zbavuje rizika nedostatku likvidity, pričom zabezpečuje naďalej priaznivé podmienky financovania pre širšiu ekonomiku,” hovorí Lagardeová.

ECB na dosiahnutie týchto cieľov zaviedla dva druhy opatrení. Prostredníctvom nových cielených úverových operácií v objeme až do približne troch biliónov eur môžu banky získať likviditu so zápornou sadzbou až 0,75 %, čo je najnižšia úroková sadzba v histórii. “Z minulosti vieme, že takéto opatrenia môžu byť vysoko účinné. Dve predchádzajúce kolá takýchto cielených operácií podľa našich odhadov banky motivovali požičať o približne 125 miliárd eur viac, než by boli ochotné poskytnúť, ak tieto operácie neboli k dispozícii,” vyčíslila Lagardeová.

Okrem toho sa zaviedli cielené opatrenia na uvoľnenie požiadaviek na zábezpeku, predovšetkým v prípade úverov menším podnikom, živnostníkom a súkromným osobám. Národné centrálne banky Eurosystému môžu ako zábezpeku v úverových operáciách akceptovať úverové pohľadávky voči podnikom a živnostníkom, ktoré sú kryté programami záruk zavedenými v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19, vrátane menších úverov. “Tieto opatrenia budú banky motivovať poskytovať úvery mikropodnikom a živnostníkom a refinancovať ich pomocou prostriedkov, ktoré môžu za záporný úrok získať od nás na obdobie až do troch rokov,” doplnila šéfka ECB s tým, že v eurozóne pracuje až 22 miliónov samostatne zárobkovo činných osôb, čo predstavuje 14 % všetkých zamestnaných ľudí. Na Slovensku je to 13,3 %.

ECB vo veľkom rozsahu nakupuje dlhopisy verejného i súkromného sektora, aby z výhodných podmienok financovania mohli ťažiť všetky sektory hospodárstva. “V rámci nášho núdzového pandemického programu a ďalších programov nákupu aktív môžeme do konca tohto roka nakúpiť dlhopisy v hodnote viac ako jeden bilión eur. V rámci tohto núdzového programu sa zároveň pri nákupoch môžeme podľa potreby zameriavať na rôzne triedy aktív a jurisdikcie. Nákupy aktív sme okrem toho rozšírili o komerčné cenné papiere, ktoré pre podniky predstavujú dôležitý zdroj likvidity. Toto opatrenie má podnikom pomôcť pri riadení každodenných peňažných tokov a zabrániť nepotrebnému prepúšťaniu,” vysvetlila Lagardeová.

Podľa prezidentky ECB je ale nevyhnutné aj to, aby boli v reakcii na túto krízu vo všetkých častiach eurozóny prijaté dostatočne rázne rozpočtové opatrenia. “Vlády jednotlivých krajín sa musia navzájom podporovať, aby mohli proti tomuto spoločnému šoku, za ktorý nie je nikto zodpovedný, spoločne zakročiť optimálnymi politickými opatreniami,” uviedla Lagardeová. Plné zosúladenie rozpočtovej a menovej politiky podľa nej predstavuje najlepší spôsob, ako chrániť výrobné kapacity a zamestnanosť, vďaka čomu sa po prekonaní epidémie nového koronavírusu dokážu krajiny vrátiť k udržateľnej úrovni rastu a inflácie. “Vyliečiť sa musia všetky krajiny, inak budú trpieť aj ostatní. Solidarita je teraz v našom vlastnom záujme. ECB bude aj naďalej plniť svoju úlohu tým, že bude udržiavať cenovú stabilitu a slúžiť občanom Európy,” dodala Lagardeová.