KOŠICE – Kým väčšinu Slovenska trápia suchá, metropola východu má skôr problém s vyčíňaním živlov. Od začiatku prázdnin sa v Košiciach vyskytli viaceré prípady silného krupobitia, ktoré po sebe zanechali výrazné škody na majetkoch. Okrem východu sa však podobné extrémne prejavy počasia nevyskytli nikde na Slovensku. Podľa klimatológa sa treba na podobné prípady ešte pripraviť.
Prvé silné krupobitie na východe Slovenska zaznamenali ešte koncom júna. Vtedy z neba padali aj vyše osemcentimetrové kusy ľadu, ktoré spôsobili aj rozsiahle škody na autách, či iných majetkoch ľudí. Avšak, krupobitie bolo spozorované iba v niektorých úsekoch, inde sa sťažovali na intenzívne prívalové dažde. Následne o pár dní sa rovnaká búrka opäť prehnala metropolou východu, kde vydal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) výstrahu 2. stupňa pred silnými búrkami.
Predpovede meteorológov sa naplnili a nad Košicami sa vytvorila supercela, z ktorej padali kusy ľadu o veľkosti vyše 5 centimetrov. Posledný príprad krupobitia na východe sa stal uplynulú nedeľu. Rovnako boli v ten deň vydané výstrahy pred búrkami, ktoré podľa predpovedí mohli sprevádzať aj intenzívne lejaky s úhrnom zrážok až do 40 milimetrov. Krupobitie a intenzívne dažde spôsobili zaplavenie časti diaľnice z Prešova do Košíc. Avšak, krúpy sa opäť vyskytli iba v niektorých častiach Košíc. S búrkami následne prišlo ochladenie.
Môžu za to popoludňajšie búrky
Podľa klimatológa Pavla Faška je už v búrkových mrakoch predpoklad, že sa krúpy vytvoria. “A to tým, že oblak je tvorený ľadovými aj kvapalnými čiastočkami. Z toho dôvodu existuje predpoklad, že v nich budú práve ľadové čiastočky rásť rýchlejšie ako kvapalné. Môžu za to ich fyzikálne vlastnosti. A v prípade, ak ľadové častice v búrkovom mraku ostanú dlho, tak môžu narásť do obrovských rozmerov,” vysvetľuje.
To, že sa krupobitie vyskytlo v poslednom čase najmä na východe Slovenska, by však nepripisoval systémovej príčine. A to z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa búrky na východe vyskytli v popoludňajších hodinách. “Vieme, že prejavy v studených frontoch sú výraznejšie práve v popoludňajších hodinách. Búrka, ktorá sa prehnala Košicami na konci júna, kedy padali tie obrovské krúpy, prechádzala územím tesne po poludní. Pri búrkach, ktoré sa nachádzali v danom období v okolí Spiša, sa však nič výrazné neudialo,” uviedol Faško.
Treba počítať s podobným vývojom
Búrky však ovplyvňuje ešte niekoľko faktorov. Podľa klimatológa je jedným z nich aj to, že sa na východe Slovenska v tomto období vyskytuje viac búrok, ako na Podunajskej nížine. “Za určitých okolností, keď sa zosúladí viacero faktorov, sa môžu nad územím vytvárať aj osobitné typy búrok, ktoré poznáme pod názvom supercely. Tieto majú omnoho dlhšiu životnosť ako štandardné búrky. Z toho dôvodu sú vytvorené lepšie podmienky pre udržanie ľadových čiastočiek, v dôsledku čoho môžu následne narásť do veľkých rozmerov,” povedal Faško. Tieto supercely boli podľa jeho slov spozorované pri búrke na konci júna, aj na začiatku júla. Avšak, jeho prognózy obyvateľov východného Slovenska nepotešia.
Leto totiž len nedávno začalo, momentálne sa nachádza vo svojej prvej polovici. Ide o ročné obdobie, v ktorom sa bežne búrky vyskytujú a preto je potrebné s búrkami počítať aj v najbližších týždňoch. “Minimálne do konca prázdnin je šanca, že sa v niektorých častiach východného Slovenska môžu takéto silné búrky vyskytnúť. Bežné búrky sa vyskytovať určite budú, otázkou je, ktoré územie môže byť postihnuté nepriaznivým nebezpečnými poveternostnými javmi, ktoré búrky sprevádzajú. Ich potenciál však stále exsituje, pretože leto sa ešte nekončí,” vysvetlil.
Výnimočný jav na našom území
Dodal, že v prípade krupobitia na konci júna sa hovorilo, že meteorologické stanice ešte nezaznamenali krúpy s priemerom cez osem centimetrov. Preto podľa slov Pavla Faška nemožno hovoriť, že ich veľkosť je bežným nebezpečným poveternostným javom. Ide skôr o výnimočnú udalosť na území našej krajiny. “K danému krupobitiu treba pristupovať ako k javu, ktorý sa nevyskytuje bežne. Z toho dôvodu nemožno hovoriť, že ide o jav, ktorý je súčasťou našich klimatických pomerov. Nemusí to teda znamenať, že sa pri podobných búrkach budeme potýkať s krúpami takých rozmerov,” konštatoval.
Podľa klimatológa je však potrebné si uvedomiť, že krúpy sú nebezpečné, pretože ide o kusy ľadu veľkých rozmerov. Majú tak určitú váhu a na zem dopadajú určitou rýchlosťou, ktorá dokáže aj zraniť. “Keď sa človek dostane do situácie, že ho postihne krupobitie, tak by si mal nájsť útočisko, kde by nemal byť krúpami ohrozený,” radí. V prípade majetku sa však podľa jeho slov veľká ochrana nedá robiť. Ide najmä o autá, či strechy, ktoré môžu byť dopadom ľadu veľkých rozmerov poškodené. Na záver dodal, že krupobitie, našťastie, nezasahuje veľké územie, ale iba lokálne miesta.
