BRATISLAVA – Milan Lučanský sa zrejme stane novým policajným prezidentom. Hoci s kandidatúrou váhal doslova do poslednej chvíle, nakoniec sa rozhodol zabojovať o kreslo policajného šéfa. Po včerajšom vypočúvaní na výbore má posledné slovo ministerka vnútra Denisa Saková. Tá je podľa informácii Glob.sk už rozhodnutá dlhšiu dobu.
Ministerka môže nového policajného šéfa vybrať už len z tých kandidátov, ktorých nadpolovičnou väčšinou odobril brannobezpečnostný výbor. Kandidátov pritom ešte predtým vypočúvala odborná komisia. Po včerajšku si môže vybrať už len z dvoch mien – z dočasného policajného prezidenta Milana Lučanského a policajného pridelenca v Prahe Ivana Ševčíka.
Podľa informácií Glob.sk je Saková naklonená práve Milanovi Lučanskému. Dočasný policajný šéf je pritom priechodný nielen pre koalíciu, ale aj pre opozíciu. Svedčí o tom aj včerajšie hlasovanie brannobezpečnostného výboru. Za Lučanského hlasovalo sedem členov, dvaja sa zdržali a jeden nehlasoval. Z hlasovania vyplýva, že ani opozícia nemá ohľadom Lučanského natoľko závažné výhrady, aby hlasovali proti. Dokonca Milan Krajniak zo Sme rodina, ktorý počas ministrovania Daniela Lipšica pracoval na ministerstve vnútra, ho pri hlasovaní podporil.
Saková by však nemala problém ani vtedy, keby opozícia niečo proti Lučanskému mala. Zákon je totiž nastavený tak, že na odobrenie kandidáta na policajného šéfa stačí schválenie nadpolovičnou väčšinou výboru. V brannobezpečnostnom výbore je pritom z 11 poslancov až 7 poslancov koalície. Pokiaľ by sa teda v koalícii na policajnom šéfovi dohodli, opozícia by im v jeho zvolení nedokázala touto cestou zabrániť.
Kedy ministerka oznámi svoje rozhodnutie zatiaľ nie je známe. “Ministerka vnútra si v prípade výberu policajného prezidenta podrobne preštuduje koncepcie úspešných uchádzačov a v dohľadnom čase jedného z nich vyberie,” informoval Glob.sk hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov. Doplnil tiež, že včerajšieho branno-bezpečnostného výboru sa nezúčastnila “nakoľko nechcela aby vzniklo podozrenie z ovplyvňovania celého procesu výberu.”
Samotný Lučanský včera na otázku, či si myslí že poslancov presvedčil, priamo neodpovedal. S úsmevom sa spýtal: “Presvedčil som vás?” Dodal len, že podľa neho má vypočúvanie kandidátov zmysel a proces je po novom transparentnejší.
Sakovej boj
Je to pritom po prvýkrát, čo sa nový policajný prezident vyberá tak zložitým spôsobom. Novela zákona sa riešila dlhé mesiace, vláda sa nevedela zhodnúť na podmienkach. Dlho sa hovorilo najmä o funkčnom období šéfa policajných zložiek. Do úvahy vtedy pripadal aj variant, že funkčné obdobie bude v dĺžke 7 rokov. Vláda sa však nakoniec dohodla, že pôjde len o 4 roky, pričom však bude možné opätovné zvolenie.
Na ustanovenie do funkcie je po novom potrebná zhoda až troch inštitúcií – výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra.
Podľa zákona môže byť do funkcie vymenovaný len príslušník Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere minimálne desať rokov. Podľa novely ho môže minister odvolať pre závažné dôvody, ktoré však bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina členov branno-bezpečnostného parlamentného výboru.
Doteraz mal zmeny na čele policajného zboru v rukách len minister vnútra. “Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister,” písalo sa v pôvodnom zákone.
Ten nový by mal byť transparentnejší a mal by odpolitizovať voľbu policajného prezidenta. Prezident Andrej Kiska však novelu zákona vetoval a keď ju poslanci opätovne schválili, nepodpísal ju. Návrh označil za nesystémový, pričom podľa neho neriešil aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru ani nezaručoval nezávislosť policajnej inšpekcie, keďže zostáva osobitnou súčasťou Policajného zboru.
Neobľúbená funkcia
Funkcia policajného prezidenta pritom nie je obzvlášť obľúbená. Naposledy to zistila práve ministerka Saková, ktorá po svojom nástupe na čelo rezortu musela hľadať náhradu za Tibora Gašpara. Ten odišiel veľmi neslávne – Robert Kaliňák ho odvolať nechcel, Tomáš Drucker to nedokázal. Nakoniec sa dohodol až s Petrom Pellegrinim, ktorý chcel vraj takto “upokojiť situáciu” po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky.
Sakovej tak zostali dve dôležité úlohy. Nájsť dočasného šéfa polície a prichystať novelu zákona a policajnom zbore. S oboma musela dosť dlho bojovať, šéfom zboru sa v tak náročných časoch nechcel stať nikto, o novele sa zas viedli dlhé diskusie v samotnej koalícii.
Po niekoľkých odmietnutiach sa však policajný šéf predsa len našiel. Stal sa nim Milan Lučanský, ktorý sa v minulosti venoval aj vyšetrovaniu mafiánov. Vo funkcii čelil niekoľkým náročným momentom. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo dolapenie a obvinenie páchateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Práve úspechy tohto vyšetrovacieho tímu môžu byť dôvodom, prečo opozícia nemá voči Lučanskému vážnejšie výhrady.
