BRATISLAVA – Deň, ktorý zmenil Slovensko a s ním aj každého z nás. 21. februára 2018 došlo v rodinnom dome v obci Veľká Mača k ohavnej a úkladnej vražde dvoch mladých ľudí – investigatívneho novinára Jána Kuciaka (†27 )a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (†27 ). Ich smrť mala dosah nielen na životy ich rodín, ale na celú našu spoločnosť. Rozsah zmien, ktoré nastali, sa v ére samostatnosti dá len ťažko k niečomu prirovnať.
Uplynulých 12 mesiacov patrí k najturbulentnejším v našej stále relatívne krátkej histórii. Zmenili sa ľudia na klúčových postoch v štáte ale aj postoj verejnosti k závažným celospoločenským problémom.
Naučili sme sa chodiť do ulíc
Napriek tomu, že Slovensko si počas svojej krátkej histórie pamätá niekoľko protestných pochodov či zhromaždení, žiaden z nich nemal taký rozsah a silu ako pochody Za slušné Slovensko. Slováci prvýkrát vyšli do ulíc iba pár dní po vražde. Vtedy ešte najmä na znak úcty k dvom mŕtvym mladým ľuďom. Už vtedy malo však zhromaždenie aj silný politický podtón. V prípade pochodov, ktoré nasledovali neskôr už bol zámer jasný – zmeny vo vrcholných funkciách štátu. Čo je však ešte podstatnejšie je, že silneli aj samotné pochody. Napriek tomu, že za uplynulých 12 mesiacov ich bolo viac ako tucet, záujem ľudí o ne neklesal a ich témy už nesúviseli iba priamo s vraždou. Požiadavky organizátorov ako aj ich účastnikov sa posúvali ďalej. Zatiaľ posledný pochod sa konal 16. novembra 2018 v predvečer výročia Nežnej revolúcie. Záujem o ne jasne naznačuje, že Slováci sa za posedný rok naučili vyjadriť svoju nespokojnosť priamo v uliciach.
Padali hlavy
Výrazný tlak časti verejnosti a médií mal svoje dôsledky. Na Slovensku došlo k zmenám nielen vo vláde ale aj na iných kľúčových postoch. Vo funkcii skončil premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák ako aj niektorí ďalší členovia vlády. Hlavy padali aj inde – porúčal sa policajný prezident Tibor Gašpar a nedávno napríklad aj námestník generálneho prokurátora pre netrestný úsek René Vanek.
Vyšetrovanie pod drobnohľadom
Rovnako ako rástol tlak na vyvodenie politickej zodpovednosti rástol aj tlak na vyšetrenie prípadu. Média ale aj výrazná časť verejnosti sa zaujímali o prácu vyšetrovacieho tímu či posuny v prípade. Citeľný bol aj záujem na tom, aby sa vražda vyšetrila čo možno najskôr a najmä, aby za mrežami skončili skutoční vinníci. V našej histórii by sme len ťažko našli prípad, ktorý sa ocitol pod tak veľkým drobnohľadom. Ruka v ruke s tým išla aj snaha médií prinášať informácie priamo z prostredia vyšetrovania. Výnimkou nebolo ani zverejňovanie tak citlivých informácií, ako boli časti výpovedí svedkov. Situáciu ohľadne úniku informácií sa niekoľkokrát snažil eliminovať aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Médiá však podrobné informácie prinášali ďalej. A ľudia ich čítali.
Hlavná politická téma – pri všetkom
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa stala tiež predmetom politického boja. Zatiaľ čo na začiatku väčšina politických vyhlásení priamo súvisela s týmto ohavným činom a apelom na jeho objasnenie, neskôr sa skutok začal spájať aj s kauzami, s ktorými bezprostredne nesúvisel. Politici tému opätovne otvárali a vracali sa k nej – stala sa takpovediac synonymom pre zlyhanie a nefunkčnosť systému.
Zároveň sa vyostrili vzťahy nielen medzi koalíciou a opozíciou, ktoré boli aj dovtedy na ostrí noža, ale napätie sa vystupňovalo aj medzi koaličnými stranami Smer-SD, SNS a Most-Híd. Vzrástlo tiež napätie medzi prezidentom a vládou, ktoré zmena na jej čele zmiernila len veľmi mierne. Silná polarizácia na politickej scéne išla zároveň ruka v ruke s polarizáciou celej spoločnosti.
