Bol utorok. Deň ústavy. Pod hradom Devín sa do silnej žiary slnka zamiešal oheň a kúdol táboráku. Jasný mužský hlas spustil a s ním aj ostatní prítomní:
„Kto za pravdu horí v svätej obeti,
kto za ľudstva právo život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.“
Boli to ľudia od Koreňov, spoločnosti slovenskej inteligencie. Kedysi Mečiarovi prívrženci, vrátane hviezd kalibru Húska, Hofbauer, Zelenayová, čo dupali po novej ústave nového štátu ako po porceláne. Ale to je už minulosť. Ale zas nie taká stará a bezvýznamná, aby sme zabudli.
Slovenská ústavnosť to nikdy nemala ľahké, pretože pokušení mať viac moci ako mi ústavou prislúcha, a ako je zdravé, bolo habadej. V tom zrejme nijako nevynikáme. Svojím ústavným tŕním si prešla každá demokratická krajina, pretože kým sa ujasnia pravidlá, ktoré sa stanú súčasťou politického bontónu, to nejaký čas trvá. My ním stále prechádzame. Dá sa to povedať aj tak, že slovenská ústavnosť je stále v pohybe; je stále predmetom tvrdých zápasov. Naposledy toho, či môže prezident nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora, ktorého mu ponúkol parlament. Výsledok je známy – nemusí. Ale len za určitých okolností, ktoré sú opäť len vecou subjektívneho výkladu. A sme pri ďalšom aspekte slovenskej ústavnosti – zásadné spory o charakter štátu nevznikajú len za múrmi ústavného súdu, ale aj medzi ústavnými sudcami.
Ak to zhrniem, naša ústavnosť je jeden nepretržitý boj. A práve pre túto vlastnosť si myslím, a nie som v tom sám, že štátny sviatok Deň Ústavy SR je už za čiarou. Schválenie demokratickej ústavy, a slovenská ústava demokratickou určite je, bol z historického hľadiska významný počin. To áno, ale ocenenie na úrovni štátneho sviatku si zaslúžia predsa len hodnoty, preverené časom, ktoré sú ušetrené každodennej politickej mäsiarčiny, protichodných výkladov a zmien.
Preto my v SaS chceme z tohto štátneho sviatku urobiť pamätný deň, a naopak vznik ČSR oslavovať ako štátny sviatok. Toto je podľa nás historicky pevný bod našej národnej i štátnej identity, ktorá sa sformovala na troskách Rakúska-Uhorska. Školákom by sme zároveň vrátili 1. september, štart nového školského roka, ktorý bol už tradíciou. V tomto duchu ide aj môj návrh na zmenu zákona na septembrovú schôdzu, ktorý by za účasť na voľbách ľuďom dal jeden deň riadnej dovolenky a zároveň by vymazal 1. september ako štátny sviatok.
Aby som nezabudol aj na ľudí z Koreňov: Spievať okolo horiacich polien svoje ´Kto za pravdu horí´ môžu aj počas pamätného dňa, nepotrebujú na to štátny sviatok.
Autor: Juraj Droba, poslanec strany SaS