BRATISLAVA – Bývalá nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová zasadne 1. novembra do kresla šéfky Európskej komisie (EK). Poslanci Európskeho parlamentu (EP) ju do funkcie zvolili 16. júla. Vo svojom prejave tesne pred hlasovaním načrtla svoje priority. Čo však znamená jej zvolenie z pohľadu Slovenska?
Ursula von der Leyenová nemala pred hlasovaním vôbec isté, že dopadne v jej prospech. Už po tom, ako ju do funkcie na základe kompromisu navrha Rada EÚ sa ozývali hlasy, ktoré neboli veľmi nadšené jej nomináciou.
Politické frakcie v EP dali najavo, že dohoda v rámci Rady EÚ sa im nepáči. Ignorovala totiž princípy systému tzv. špicenkandidátov – nominantov celoeurópskych politických strán pre najvyššie funkcie v EÚ.
Pôvodne sa za favorita na funkciu šéfa EK považoval Frans Timmermans. Toho však počas rokovania Rady EÚ odmietli predstavitelia Vyšehradskej skupiny (V4) a Taliansko.
Europoslanci napokon 16. júla zvolili von der Leyenovú za šéfku eurokomisie len tesnou väčšinou deviatich hlasov.
Priority von der Leyenovej
Von der Leyenová v prejave tesne pred hlasovaním v EP naznačila, že jej prioritami bude aj ochrana pred klimatickými zmenami. Dôkazom je, že počas minulotýždňovej návštevy Poľska ohlásila vytvorenie tzv. klimatického fondu. Má zmierniť dosah realizácie cieľov klimatickej politiky EÚ na najviac zraniteľné regióny.
V prejave ďalej uviedla, že chce navrhnúť novú zmluvu o migrácii a reformovať európsky azylový systém. Prisľúbila tiež, že vymenuje rodovo vyváženú radu eurokomisárov a podnikne kroky proti násiliu páchanému na ženách.
Čo znamená jej zvolenie z pohľadu Slovenska?
Glob.sk oslovil Ministerstvo zahraničných vecí SR s otázkou, čo znamená zvolenie Usruly von der Leyenovej z pohľadu Slovenska. Riaditeľ tlačového oddelenia rezortu – Juraj Tomaga v stavnovisku uviedol, že Slovensko na zasadnutí Európskej rady 2. júla 2019 podporilo Ursulu von der Leyenovú na post predsedníčky Európskej komisie.
Ako vysvetlil, z programového prejavu novej predsedníčky predneseného v Európskom parlamente 16. júla 2019 vyplýva, že jej európske a zahranično-politické názory sú veľmi blízke názorom, aké dlhodobo prezentuje Slovenská republika.
“Potrebujeme dobudovať Jednotný vnútorný trh a eurozónu, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi našej prosperity. Adekvátne musíme reagovať na klimatickú zmenu a nájsť vhodné a najmä vyvážené riešenia pri prechode na nízko uhlíkové hospodárstvo,” zdôraznil Tomaga.
Slovensko podľa neho jednoznačne podporuje aj cieľ ochrany vonkajších hraníc pred ilegálnou migráciou, ale rovnako akceptuje, že sa pri tom musíme riadiť zásadami ľudskosti a zákonnosti.
Vysvetlil, že “musíme plne obnoviť Schengen ako hlavný viditeľný výdobytok európskej integrácie a posilniť Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Taktiež uznávame, že Európa nemôže byť izolovaným ostrovom. EÚ musí byť aktívna v medzinárodnej politike a bezpečnostných otázkach.”
Zhoda aj v otázke bezpečnosti
Podľa Tomagu musíme v každom prípade vnímať EÚ aj ako obranné spoločenstvo a posilňovať európsku obranu v úzkej koordinácii s našimi transatlantickými partnermi – USA a Kanadou.
Slovenský rezort zahraničia tiež súhlasí s názorom von der Leyenovej, ktorá tvrdí, že základom našej bezpečnosti je stále Severoatlantická aliancia.
“Môžeme konštatovať, že doteraz prezentované zámery novej predsedníčky Komisie adekvátne reagujú na aktuálne výzvy v zahranično-politickej a bezpečnostnej oblasti. Podľa nášho predbežného odhadu napĺňajú aj slovenské očakávania. Dúfame však, že primeranú pozornosť bude nová Komisia venovať aj otázkam ďalšieho rozširovania EÚ, ktorý SR považuje za svoj záväzok voči stabilite a bezpečnosti v našom susedstve,” dodal na záver riaditeľ tlačového oddelenia rezortu zahraničia Juraj Tomaga.