Politika Zahraničné

Von der Leyenová očakáva viac ženských nominácií pre budúcu eurokomisiu

Von der Leyenová očakáva viac ženských nominácií pre budúcu eurokomisiu. Zdroj: SITA/AP

BRUSEL – Na zoznam budúcich možných členov budúcej Európskej komisie pribúdajú ďalšie mená, medzi nominantmi národných vlád je však stále málo žien, čo naznačuje, že budúca predsedníčka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová bude mať problém dodržať svoje slová a predstaviť rodovo vyváženú eurokomisiu.

 

Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že sa potvrdili predošlé fámy, že gréckym nominantom pre eurokomisiu sa stane jej doterajší hlavný hovorca Margaritis Schinas. Informáciu už potvrdil aj nový grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý v piatok prijme Schinasa v Aténach. Schinas je blízkym priateľom dosluhujúceho šéfa eurokomisie Jeana-Clauda Junckera, ktorému bol poradcom, a má takmer 30-ročné skúsenosti s politickou scénou v Bruseli.

Von der Leyenová predtým, než ju Európsky parlament potvrdil vo funkcii, europoslancom uviedla, že požiada členské krajiny, aby jej pri návrhoch na eurokomisárov predložili mužské aj ženské nominácie, aby mohla vytvoriť kolégium komisárov zo 14 žien a 14 mužov.

Grécka vláda to nedodržala a ani slovinská, keď Ľubľana navrhla svojho veľvyslanca pri EÚ v Bruseli Jana Lenarčiča, aby sa stal eurokomisárom. Profesionálny diplomat “so špičkovými referenciami v oblasti medzinárodných a európskych záležitostí”, ako uviedla slovinská vláda, je politicky nezaradený.

Zatiaľ je z 15 oficiálnych nominácií iba päť žien: Marija Gabrielová, Bulharsko; Margrethe Vestagerová, Dánsko; Kadri Simsonová, Estónsko, Jutta Urpilainenová, Fínsko, a Ursula von der Leyenová, Nemecko. To zvyšuje tlak na ostatné krajiny, ktoré ešte nenavrhli svojich nominantov, aby uvažovali o rodovej vyváženosti.

Ženskú komisárku by mala mať aj Česká republika, otázne je však jej meno, upozornil v piatok týždenník Politico s odkazom na slová premiéra Andreja Babiša, podľa ktorého Praha vymenuje svojho kandidáta do eurokomisie “až neskôr”.

V hre podľa všetkého zostáva  doterajšia eurokomisárka pre spravodlivosť, rodovú rovnosť a spotrebiteľov Věra Jourová, ktorá si urobila dobré meno v Bruseli, avšak jej “horúcou konkurentkou” je liberálna europoslankyňa Dita Charanzová, ktorá získala jedno z podpredsedníckych kresiel Európskeho parlamentu.

Z krajín Vyšheradskej štvorky (V4) by ženskú komisárku mohlo mať ešte Poľsko, lebo Slovensko a Maďarsko už navrhli mužských kandidátov (Maroš Šefčovič, László Trócsányi), avšak z doterajšícj troch poľských eurokomisárov dve boli ženy (Danuta Hübnerová a Elžbieta Bieňkowská), takže si môže nárokovať mužského nominanta.

Sekretariát Rady EÚ zaslal obežník vládam všetkých členských krajín, aby najneskôr do 26. augusta predložili návrhy na svojich komisárov. Podľa úradnej procedúry všetky vlády musia poslať listy s menami svojich kandidátov, vrátane ich životopisov, dezignovanej šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej.

Nová Európska komisia by sa mala ujať svojich právomocí 1. novembra 2019. Istou zaujímavosťou novej exekutívy bude, že slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič bude zastávať tento mandát po štvrté volebné obdobie, čo sa doteraz nikdy v histórii EÚ nestalo, a rakúsky komisár Johannes Hahn získal už tretí volebný mandát.