BRATISLAVA – Po piatich rokoch si volíme novú hlavu štátu. V súčasnosti pôjde o piatu priamu voľbu, v začiatkoch histórie Slovenska totiž prezidenta volil parlament. Počas modernej histórie Slovenska totiž nebola len rozmanitá škála prezidentských kandidátov, zaujímavá bola aj samotná účasť vo voľbách. Glob.sk vám prináša prehľad doterajších volieb ale aj názor politológa na to, ako môže vražda Jána Kuciaka ovplyvniť účasť v tohtoročných voľbách.
Po tom, ako sa Československo v roku 1993 rozdelilo na dve samostatné krajiny, sa na Slovensku volil prezident nepriamo – teda ho vyberal parlament. Prvým prezidentom samostatného Slovenska sa stal Michal Kováč. V tom čase bol na čele vlády Vladimír Mečiar a Slovensko žilo v búrlivom období. Vtedajší prezident s premiérom už po krátkom čase vo funkcii začal viesť otvorený konflikt, ktorý vyústil až do únosu jeho syna – Michala Kováča mladšieho. Vladimír Mečiar vtedy zrejme zneužil SIS, aby prezidentovi ublížil.
Po piatich rokoch si Slováci po prvýkrát volili prezidenta priamo. V roku 1999 sa do boja o prezidentský palác rozhodol vstúpiť Rudolf Schuster. Stavebný inžinier z Košíc , ktorý bol dovtedy predsedom strany SOP (Strana občianskeho porozumenia), porazil v druhom kole prezidentských volieb svojho protikandidáta Vladimíra Mečiara. Stal sa tak prezidentom Slovenskej republiky a z postu šéfa strany odstúpil. Kým prvý prezident Slovenskej republiky, ktorý sa volil priamo, mal 57,18 percent hlasov, bývalý premiér ich získal 42,81 percenta. Účast v prvých priamych voľbách vtedy bola veľmi vysoká – a to vyše 75 percent v druhom kole. Schuster sa stal prezidentom v období, keď sa menili aj pomery na Slovensku a k moci sa dostala koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP, pričom na jej čele stál Mikuláš Dzurinda.
Mečiar to skúsil aj druhý krát
Vtedajší prezident sa pokúsil priazeň voličov získať aj po druhýkrát – avšak neúspešne. Do druhého kola sa v roku 2004 prebojoval Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Gašparovič získal takmer 60 percent hlasov, kým Mečiar iba niečo viac ako 40 percent. V tom čase bol na čele vlády Mikuláš Dzurinda s koalíciou SDKÚ, SMK, KDH a ANO Pavla Ruska.
Nasledovali voľby v roku 2009. V prvom kole si mohli občania Slovenska vyberať zo siedmich kandidátov, medzi nimi sa nachádzal aj Ivan Gašparovič, či Iveta Radičová. Práve títo dvaja sa následne stretli aj v druhom kole. Kým Gašparovič, pre ktorého to bolo druhé (a teda posledné volebné obdobie) získal 55,53 percent hlasov, Radičovú volilo 44,46 percent zúčastnených voličov. Oproti predchádzajúcim voľbám účasť mierne stúpla na viac ako 51 percent oprávnených voličov. V tom čase pomaly dosluhovala vláda koalície Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.
Voľby 2014 dostali do prezidentského paláca súčasného prezidenta Andreja Kisku a zároveň znamenali pre Roberta Fica veľké sklamanie. Takmer mu to totiž vyšlo – dostal sa do druhého kola, kde si zmeral sily s vtedajším nováčikom – popradským podnikateľom Andrejom Kiskom. Ten nakoniec nad Ficom vyhral – svoj hlas mu dalo 59,38 percenta ľudí. Fica podporilo niečo málo nad 40 percent. V tom čase bol vo vláde ako samostatná bojová jednotka Smer.
Už o pár dní, 16. marca, sa budú konať ďalšie prezidentské voľby – tentokrát si voliči môžu vyberať z 13 kandidátov – Zuzany Čaputovej, Maroša Šefčoviča, Štefana Harabina, Milana Krajniaka, Bélu Bugára, Františka Mikloška, Mariana Kotlebu, Eduarda Chmelára, Bohumily Tauchmannovej, Róberta Šveca, Juraja Zábojníka, Martina Daňa a Ivana Zuzulu.
Ján Kuciak a mečiarizmus
Podľa politológa Michala Cirnera je vývoj účasti ľudí v prezidentských voľbách na Slovensku pochopiteľná. “Keďže dovtedy tá voľba priama nebola, vysoká účasť bola preto, že tá prvá priama voľba bola pre ľudí zaujímavá. Chceli to využiť a druhá vec je, že v závere 1998-1999 tu bolo vzopätie občianskej spoločnosti, bol tu spor o mečiarizmus a antimečiarizmus a preto bola veľmi vysoká účasť,” tvrdí Cirner.
Taká vysoká účasť sa už nikdy nezopakovala. Účasť okolo 50% je podľa neho u nás typická nielen pre prezidentské, ale aj parlamentné voľby.
Podľa politológa však úlohu zohráva aj fakt, že na Slovensku máme veľmi veľa volieb. “Na Slovensku máme päť druhov volieb. Mali sme aj supervolebné roky, kedy sme 3 či 4 krát krát museli ísť k volebným urnám, čiže unavovalo to elektorát,” hovorí. Zároveň však podotkol, že volebná účasť klesá vo všetkých vyspelých krajinách. Ľudia majú pocit, že demokratické inštitúcie fungujú a preto sa voliči neunúvajú k urnám. Druhá skupina sa volieb nezúčastňuje, pretože sú skeptickí a apatickí.
Podľa Cirnera je možné, že sa situácia z deväťdesiatych rokov zopakuje aj tentokrát. “Ak dosiahne volebná účasť úroveň 60%, respektíve 65%, znamená to, že sa spoločnosť po vražde Jána Kuciaka vzopäla,” tvrdí. Na volebnú účasť však má vplyv aj kontroverznosť niektorých kandidátov. Podľa Cirnera by šlo voliť oveľa viac ľudí, keby sa do druhého kola dostal napríklad Štefan Harabin, ako keď by sa tam nedostal. Spoločnosť by sa v prípade kontroverzných kandidátov zmobilizovala.
Ponuka kandidátov je podľa neho pestrá. “Každú zložku spoločnosti niekto reprezentuje, či sú to už protisystémoví kandidáti, antivládni politici, ale sú tam aj kandidáti konzervatívneho razenia aj liberálni. Každý segment je zastúpený, je si z čoho vyberať,” vysvetlil.
Extrémne vysokú účasť však neočakáva. “Účasť bude štandardná, medzi 50% a 60%. V druhom kole záleží zas od toho, či doň postúpia kontroverznejšie osobnosti,” hovorí.
Autor: Petra Hollá, Zuzana Janíková