BRATISLAVA – Slovensko si počas víkendu vyberalo novú hlavu štátu. Slováci mali v prvom kole na výber z rozmanitého názorového spektra. Do ďalších bojov posunuli Zuzanu Čaputovú a s výrazným odstupom za ňou aj Maroša Šefčoviča. Voľby boli však odrazom toho, ako na tom sú nielen jednotliví kandidáti či politické subjekty, ale aj celá naša spoločnosť.
Už o 12 dní, 30. marca si Slovensko vyberie novú hlavu štátu z dvojice Čaputová – Šefčovič. Volebné výsledky z prvého kola ukázali výrazný rozdiel medzi víťazkou donedávna relatívne neznámou advokátkou a rešpektovaným diplomatom v zahraničí. To však nie je všetko. Voľby vyniesli vysoko extrémistických kandidátov a sú ďalším dôkazom, že ani známe meno či výrazná kampaň k úspechu viesť nemusia.
Z Čaputovej môže ťažiť Progresívne Slovensko
Zuzana Čaputová už včera avizovala, že sa začiatkom tohto týždňa vzdá funkcie podpredsedníčky mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Pokiaľ uspeje aj v druhom kole, členstva v strane sa vzdá úplne. Politický analytik Ján Baránek tvrdí, že Progresívne Slovensko je nová strana a členstvo Zuzany Čaputovej v nej nie je v očiach voliča výrazný element. Jej úspech progresívcom podľa neho určite neuškodí, ale práve naopak, pomôže. “Určite je v týchto chvíľach viditelnejšia, ako predseda strany Ivan Štefunko,” tvrdí Baránek.
Aj keby v prezidentských voľbách napokon zvíťazila a z Progresívneho Slovenska odišla, strane podľa Baránka výrazne pomohla. “Vidieť to aj na prieskumoch, kde poskočili. Môžeme to brať tak, že Čaputová ich naštartovala,” tvrdí.
Baránek sa tiež domnieva, že v prípade, ak by Zuzana Čaputová v druhom kole prezidentských volieb úspešná nebola, progresívci by s ňou mali v budúcoročných parlamentných voľbách “určite rátať minimálne ako s líderkou kandidátky. “
Za Čaputovej úspechom Baránek vidí do veľkej miery to, že nemá politickú minulosť. “Pri kandidatúre vsadila na aktivizmus z minulosti, hlavne teda na tzv. kauzu Pezinskú skládku. Voliči možno aj v snahe mať tu niečo nové, neokukané jej hlasy dali. Treba ale povedať, že celé sa to dialo za obrovskej masáže médií a aj podpory prieskumných agentúr,” povedal.
Šefčovič doplatil na Smer-SD
To, že prvá Čaputová dostala dvakrát toľko hlasov ako druhý Maroš Šefčovič môže mať podľa Baránka vysvetlenie práve v spomínanej požiadavke voličov na zmenu. “Navyše Šefčovič je spájaný so Smerom, teda so stranou, ktorá je tu dlho, a ktorá má veľa káuz, možno až priveľa,” hovorí. To, že kandiduje “iba” s podporou strany Smer-SD a nie priamo za ňu je podľa Baránka tak jemný rozdiel, že ho bežný volič ani veľmi nevníma. “Skrátka bežný volič vníma, že Šefčovič rovná sa Smer-SD. A práve toto ho do veľkej miery limituje,” hovorí analytik.
Pre samotnú stranu Smer-SD Šefčovičov výsledok až tak zlý nie je. “Stále je ešte dominantnou stranou. Momentálne možno boli naznačené limity, ale dôležité bude sledovať druhé kolo. Môžeme povedať, že momentálne Šefčoviča volili hlavne voliči Smeru. Bude preto zaujímavé pozorovať, koľko hlasov dostane od voličov iných strán,” tvrdí Baránek.
Podľa jeho slov je pri Šefčovičovi tiež ešte priestor na to, aby mu podpora narástla. “Má väčšie šance u voličov Kotlebu či Harabina ako Čaputová. U ostatných je to ťažké predvídať,” hovorí Baránek.
K extrému sa prihlásila štvrtina voličov
Napriek tomu, že Zuzana Čaputová po vyhratom prvom kole hovorí o tom, že je rada, že jej súperom bude Maroš Šefčovič a ani jeden z nich tak nemusí čeliť extrémizmu, po sobote sa o jeho prehre rozhodne hovoriť nemôže.
Tretí v poradí Štefan Harabin (14,35%) a štvrtý Marian Kotleba (10,39%) získali dokopy takmer 25 percent všetkých odovzdaných hlasov. “Hypoteticky, ak by nekandidoval jeden z nich, tak ten druhý sa zrejme dostane do druhého kola. Majú veľmi podobný typ voliča. Tu mal Šefčovič veľké šťastie,” hovorí Baránek. Podľa jeho slov je to ukážka toho, ako sa spoločnosť aj pod vplyvom migračnej krízy mení, a to aj napriek tomu, že sa nás priamo nedotkla. “Ale veľa sa o nej hovorilo.” Analytik tiež upozorňuje na to, že deliaca čiara medzi voličmi sa posunula z roviny ľavica – pravica do roviny liberáli – konzervatívci, čoho dôkazom sú práve aj výsledky prvého kola volieb.
Podľa Baránka netreba hneď voličov či už Harabina alebo Kotlebu označovať za extrémistov, lebo veľká väčšina nimi v skutočnosti nie je. “Sú to nespokojní voliči, ktorí nemajú inú alternatívu, lebo ľavicu voliť nechcú, kresťanská demokracia je momentálne v takom stave, v akom je a Kotleba pomenováva problémy, ktoré tu sú, ako napríklad tie s Rómami. Títo voliči sú radi, že problémy, ktoré ich trápia, niekto pomenoval a nie je prísne politicky korektný. Kotleba toto využíva, lebo on nehovorí riešenia, on len hovorí, že tu taký problém je. A to tým voličom stačí,” upozornil Baránek.
Krajniakovi nepomohol ani Kollár
Iba 2,77 % voličov odovzdalo v sobotu svoj hlas kandidátovi opozičného hnutia Sme rodina Milanovi Krajniakovi. Výrazne ho predbehol ďalší konzervatívny kandidát František Mikloško (5,73%). Ten sa o post hlavy štátu uchádzal už tretíkrát a bol bezpochyby najdlhšie pôsobiacou osobnosťou zo sveta politiky v týchto voľbách. Ďalší kandidát Eduard Chmelár sa zasa na Krajniaka dotiahol, keď získal iba o niečo menej hlasov, 2,75 percenta. “Výsledok Krajniaka je slabý tak isto ako aj Chmelárov. Nepomôže ani im a v prípade Krajniaka ani strane Sme rodina,” tvrdí Baránek. Krajniak sa podľa neho snažil osloviť konzervatívnu a kresťanskú časť voličov. Chmelár zasa ľavicovo-liberálnu. “A dopadli rovnako. Takže to je posolstvo, že ani v jedno z politických spektier neboli úspešní, lebo ľudia si tam našli iných kandidátov.”
Bugár už robí kampaň – tú parlamentnú
Bugárov zisk 3,11 % hlasov je podľa Baránka dôkazom toho, že voliči SMK a ani maďarská menšina ho nepodporili. “Ak by ho podporili, ten výsledok je vyšší,” tvrdí Baránek. To, že šéf Mosta-Híd už po objavení sa prvých výsledkov počas volebnej noci avizoval, že chce hovoriť so Zuzanou Čaputovou “je predvolebná kampaň do parlamentných volieb, kde sa taktizuje.” Baránek pripomína, že Bugár je bývalý kresťanský demokrat z Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Iný ako politický dôvod Bugárovej prípadnej podpory pre liberálku Čaputovú preto nevidí.