BRATISLAVA – Ministri na svojom stredajšom rokovaní súhlasili s ratifikáciou Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky. Vláda zároveň odporučila vysloviť súhlas s dokumentom aj parlamentu. Následne ho môže prezident SR ratifikovať.
“Členstvo Severomacedónskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) umožní krajine integrovať sa do euroatlantického spoločenstva, čím sa posilní bezpečnosť susedstva spojencov v NATO, vrátane Slovenska a rozšíri priestor stability na západnom Balkáne,” argumentoval v prekladacej správe rezort diplomacie, ktorý materiál vláde predložil.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) podľa svojich slov verí, že s protokolom bude súhlasiť aj parlament. “Pokiaľ platí programové vyhlásenie vlády, tak to prejde, pretože je to materiál, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády aj dlhodobými prioritami našej zahraničnej politiky. Slovensko vždy podporovalo aj rozširovanie EÚ, aj politiku otvorených dverí NATO,” pripomenul.
Protokol nadobudne platnosť v deň, keď všetky zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy oznámia vláde USA svoj súhlas. Na základe nadobudnutia platnosti protokolu generálny tajomník NATO v mene všetkých zmluvných strán predloží vláde pristupujúcej krajiny pozvánku na pristúpenie. Krajina sa stane zmluvnou stranou dňom uloženia svojej listiny o prístupe u depozitára, ktorým je americká vláda.
Skopje a Atény v januári 2019 ratifikovali dohodu, na základe ktorej sa Macedónsko oficiálne premenovalo na Severomacedónsku republiku a ukončil sa tým takmer 30 rokov trvajúci spor medzi susediacimi krajinami. Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom jeho regiónu Makedonia.
Pri výbere kandidátov na európskeho prokurátora nebude vekové obmedzenie
Pri výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora by sa malo vypustiť vekové obmedzenie 40 rokov. Vyplýva to z návrhu zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, ktorý v stredu na rokovanie vlády predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Vláda tento návrh zákona schválila.
V záujme rozšírenia okruhu uchádzačov o pozíciu kandidáta na funkciu európskeho prokurátora sa navrhuje vypustiť vekové obmedzenie 40 rokov. “Jedným z dôvodov je skutočnosť, že Nariadenie Rady EÚ z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, vekový cenzus pre európskeho prokurátora nevymedzuje,” uvádza sa v predkladacej správe.
Ako postačujúca sa javí byť podmienka, že uchádzač najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. “Pri tejto skupine prokurátorov je navyše predpoklad dobrej jazykovej vybavenosti, keďže ide o mladšiu generáciu prokurátorov, ktorí študovali v období, v ktorom sa kvalitné štúdium jazykov, najmä angličtiny, stalo samozrejmou súčasťou vzdelávacieho procesu,” uvádza sa v materiáli.
Úprava sa navrhuje aj vzhľadom na neúspešné výberové konanie na kandidáta na funkciu európskeho prokurátora v januári 2019 z dôvodu, že do výberového konania sa neprihlásil žiadny uchádzač.
Boj proti šíreniu inváznych druhov dostane nové pravidlá
Boj so šírením inváznych nepôvodných druhov rastlín by sa mal zintenzívniť. Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila novú legislatívu z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorá napríklad umožní Štátnej ochrane prírody SR pri odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov vstupovať aj na cudzí pozemok.
“Invázne druhy sa šíria rýchlo a nekontrolovateľne, najmä v teplejších oblastiach Slovenska. Niektoré z nich produkujú veľké množstvo peľu, ktorý spôsobuje silné alergie. Je preto dôležité, že sme schválili zákon, ktorý komplexne rieši túto problematiku,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Odstraňovať invázne druhy rastlín zo svojho pozemku a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu, je povinný vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, prípadne užívateľ rybárskeho alebo poľovného revíru. Za nedodržanie tejto povinnosti hrozia sankcie, právnickej osobe až do výšky 9958,17 eura a fyzickej osobe až do výšky 3319,78 eura.
Zákon tiež zavádza do opatrení na elimináciu šírenia a zabezpečenie odstraňovania inváznych nepôvodných druhov systémové prvky – národnú stratégiu a akčné plány. Po novom sa tiež problematike inváznych nepôvodných druhov okrem MŽP SR, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a okresných úradov bude venovať aj Štátna veterinárna a potravinová správa, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a colné úrady.
Sólymos po rokovaní vlády upozornil, že zákon umožní Slovensku na boj proti šíreniu iváznych nepôvodných druhov čerpať aj peniaze z eurofondov. “Dovtedy, kým sme nemali zákon a nemohli sme urobiť tie akčné plány, tak sme nemohli ani čerpať,” vysvetlil.
Po schválení parlamentom a podpise prezidentom SR by nová legislatíva mala nadobudnúť účinnosť 1. augusta tohto roku. Problematiku inváznych druhov doteraz riešil zákon o ochrane prírody a krajiny.
Opatreniami rezort reaguje aj na formálne oznámenie, ktoré koncom januára Slovensku adresovala Európska komisia za nesplnenie jej požiadaviek. Podľa predkladacej správy envirorezort pripravil zákon už v roku 2016, na vládu ho však nepredložil z dôvodu nevyriešených rozporov s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V súčasnosti je už rozpor vyriešený. Rezort životného prostredia má ešte vydať vykonávací predpis, ktorý určí podmienky odstraňovania nepôvodných inváznych druhov.
