Politika Zahraničné

VIDEO Zatkli zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, policajti ho niesli na rukách

Na archívnej snímke z 19. mája 2017 zakladateľ organizácie WikiLeaks Julian Assange zdraví priaznivcov z ekvádorskeho veľvyslanectva v Londýne. Zdroj: TASR/AP

LONDÝN – Organizácia Wikileaks obvinila vo štvrtok Ekvádor, že “protizákonne” zrušil azyl pre jej zakladateľa Juliana Assangea. Uviedla, že ekvádorský veľvyslanec v Londýne pozval britskú políciu do budovy, aby ho zatkla.

 

“Ekvádor nelegálne ukončil Assangeov politický azyl, pričom porušil medzinárodné právo,” uviedla organizácia Wikileaks na Twitteri. Podľa agentúry AP dodala, že veľvyslanec “pozval britskú políciu na ambasádu” a Assange, ktorý tam strávil sedem rokov, bol “okamžite zatknutý”.

Rusko odsúdilo zatknutie zakladateľa Wikileaks ako krok proti demokratickým slobodám. “Ruka ‘demokracie’ škrtí slobodu,” uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa k prípadu nechcel vyjadrovať, ale vyjadril nádej, že “všetky Assangeove práva budú dodržiavané”.

Britská polícia uviedla, že zakladateľa Wikileaks zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo “pozvali”, keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Zatkli ho za to, že sa v roku 2012 nedostavil pred súd, píše agentúra AP.

Assangea vzali do “väzby na policajnej stanici v centrálnom Londýne, kde zostane, kým čo najskôr nepredstúpi pred Westministerský magistrátny súd”, uviedla polícia. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt poďakoval ekvádorskej vláde za spoluprácu pri jeho zatknutí.

Ekvádorský prezident Lenín Moreno konštatoval, že rozhodnutie o ukončení azylu pre Assangea bolo “zvrchovaným rozhodnutím”, a odôvodnil ho opakovanými porušeniami medzinárodných konvencií z jeho strany.

Obáva sa vydania do USA

Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak 47-ročný austrálsky zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.

Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.

Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu agentúry Reuters.

V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.

Assangea zatkli podľa právničky na základe žiadosti USA

Zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zatkli na základe žiadosti Spojených štátov o jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu. Vo štvrtok to uviedla Austrálčanova právnička Jennifer Robinsonová, píše agentúra AP.

Robinsonová napísala na Twitteri, že Assangea zatkli “nielen za porušenie podmienok kaucie, ale aj v súvislosti so žiadosťou o vydanie od USA.”

Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vlani nedopatrením informáciu o trestnom konaní voči Assangeovi. Z čoho je Assange obvinení, z neho jasné nebolo, doplnila AP.

Bývalú analytičku americkej armády Chelsea Manningovú, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály, v marci znova uväznili po tom, ako odmietla svedčiť pred veľkou porotou.

Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti Marc Raimondi zverejnil vo štvrtok reakciu: “O vzatí Juliana Assangea do väzby úradmi Spojeného kráľovstva vieme.”

Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak 47-ročný austrálsky zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.

Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.