BRATISLAVA – Väčšina uchádzačov to už má za sebou. Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov je v plnom prúde. Tretie kolo híringu beží bez problémov, svoj podiel má na tom aj limitovanie prezentácie uchádzačov, ktorí sa tak striedajú, ako na bežiacom páse. Slovo dnes dostali poslední kandidáti. Medzi nimi je aj nováčik – Patrik Palša.
Po 9-tej otvoril predseda ústavnoprávneho výboru zo Smer-SD Róbert Madej schôdzu výboru s jediným bodom programu – vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov. Na híringu sa zúčastnil okrem poslancov aj zástupca kancelárie prezidenta Stanislav Gaňa. Dnešnú štafetu zahájil ,,staronový” kandidát Štefan Kseňák. Volebné sťažnosti by presunul z Ústavného súdu na všeobecné súdy. Dôveryhodnosť Ústavného súdu závisí podľa neho aj od predvídateľnosti jeho rozhodovania. ,,Je dosť dôležité aj to, aby rozhodovanie v citlivých otázkach netrvalo príliš dlho,” skonštatoval Kseňák.
Tretíkrát sa o post ústavného sudcu uchádza aj Michal Matulník. ,,Účasť na tomto výbere je pre mňa veľkou cťou a aj kariérnym vrcholom,” vyjadril sa matulník a dodal, čo si myslí o voľbe uchádzačov na ústavných sudcov: ,,Výber získal mnohé prívlastky, väčšina boli kritické. Férovo ale treba povedať, že ani zďaleka nejde o prvý prípad voľby, ktorý by nebol bezproblémový.”
Ako tretí sa prišiel predstaviť kandidát Peter Melicher. Poslanca z SaS Alojza Baránik zaujímal názor Melichera na Štefana Harabina, ktorý sa ako sudca Najvyššieho súdu vyjadruje k politike, ako aj k ústavným činiteľom. ,,Sudcovia by sa mali tomu vyhýbať. Prechádzanie z jednej moci do druhej je problematické s ohľadom na to, akú to vzbudzuje dôveru, že je človek apolitický, čo sudca má byť. S jeho výrokmi nesúhlasím, vychádzam z toho, že to je súčasť jeho politického marketingu a politického boja,” povedal Melicher a počas svojho vypočúvania dodal: ,,Vždy som bol zdržanlivý, nikdy som sa nesnažil niekoho uraziť. Bolo by to pod moju úroveň”.
Soňa Mesiarkinová sa opätovne rozhodla prijať kandidatúru. Druhú voľbu vynechala. Počas prezentácie spomenula, čo ju presvedčilo zmeniť názor a uchádzať sa o post ústavnej sudkyne znova. ,,Naďalej si myslím a som o tom presvedčená, že na Ústavnom súde by mali pôsobiť aj sudcovia Najvyššieho súdu. Ďalšie, čo zmenilo moje presvedčenie, že som sa po tom rozhodnutí, že sa nezúčastním, stretávala s reakciami svojho okolia, ktorí ma prehovárali, aby som sa nevzdávala,” objasnila Mesiarkinová. Opätovne sa vyjadrovala aj k Štefanovi Harabinovi. Zdôraznila, že nie sú kamaráti a vykajú si.
Patrik Palša sa na úvod svojho vystúpenia predstavil a odprezentoval svoj profesijný život. ,,Moja motivácia vyplýva z mnohoročného výkonu povolania advokáta, ktorá vyplýva aj z toho, že ma predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory navrhlo na funkciu uchádzača na funkciu ústavného sudcu.” Poslanca z SaS Ondreja Dostála v jeho prípade zaujímalo, čím by uchádzač Palša presvedčil poslancov, aby mu dali svoj hlas. ,,Vzhľadom na svoje skúsenosti a morálne zásady, myslím, že som spôsobilý vykonávať a ovplyvňovať správnym smerom smerovanie Ústavného súdu,‘‘ zdôraznil Palša. V spojení s manželstvami homosexuálov uviedol, že otázku treba vnímať citlivo a podľa dopytu spoločnosti. Naznačil, že v niektorých prípadoch by nemal problém s adopciami detí pármi rovnakého pohlavia. Myslí si, že niekedy by bolo pre dieťa možno lepšie vyrastať aj u milujúceho homosexuálneho páru, než v ústave.
Po tretí raz sa prišla predstaviť aj Zuzana Pitoňáková. ,,Jediná moja motivácia je ochrana ľudských práv a ochrana ústavnosti,” povedala počas prejavu Pitoňáková.
Pred obednou prestávkou ešte pred ústavnoprávny výbor predstúpil kandidát Radoslav Procházka, ktorý tiež skúša šťastie po tretíkrát. Počas vystúpenia zdôraznil dôvody, prečo sa opätovne uchádza o talár ústavného sudcu. ,,Vnímam to celé ako jeden ešte nedokončený výber. Moje rozhovory s ľuďmi a podpora ľudí, ktorých názor mám dôvod si vážiť. Ak by som ten dôvod mal sústrediť na seba, tak je ním pocit zodpovednosti voči ochrane ústavnosti v Slovenskej republike,” vyjadril sa Procházka. Poslanci sa ho pýtali aj na názor “fake news” z hľadiska slobody prejavu. Uviedol, že to je jedna z tém, ktorou sa ako občan intenzívne zaoberá. Dodal, že ,,považujem to za veľkú hrozbu pre sociálny mier”.
Ideme ďalej
Po prestávke predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej opäť otvoril schôdzu výboru. Z posledných troch kandidátov sa ako prvý predstavil Peter Straka. ,,Táto voľba vojde do dejín,” povedal Straka na margo súčasnej voľby kandidátov. Dokonca zdôraznil, že už aj študenti práva o tejto voľbe diskutujú. Zástupca kancelárie prezidenta Stanislava Gaňu zaujímalo, koľko by podľa Straku mal parlament zvoliť kandidátov. ,,Moja odpoveď je desať. Prezident očakával 18, bolo predložených osem. Vychádza mi z toho, že treba mu predložiť desiatich kandidátov,” povedal Straka.
Dnes o svojich pracovných skúsenostiach prišiel už po tretí raz porozprávať aj kandidát Robert Šorl. Počas prezentácie sa vyjadril, že verí, že sa v tejto voľbe podarí navoliť dostatočný počet kandidátov. Zdôraznil, že záujem o voľbu je minimálny. ,,Po prvom vypočutí mi prišli desiatky správ, po mojom druhom vypočutí mi prišlo už len pár od najbližších. Záujem upadá.” Šorl skonštatoval, že ,,voľba sudcov je politický, no komplikovaný proces”.
Ako posledný sa predstavil uchádzač Martin Vernarský. Vyjadril sa k otázke motivácie. ,,Ja som napriek dvom formálnym neúspechom sa rozhodol kandidovať aj po tretíkrát, lebo to považujem za prehru z formálneho hľadiska, z materiálneho hľadiska som z výsledku spokojný. Pre mňa dosiahnuť viac ako tretinovú podporu v parlamente je pomerne veľký úspech.” Vernarský dodal, že práve táto podpora bola jedným z faktorov, prečo sa rozhodol kandidovať opätovne. Vyjadril sa aj na aktuálny stav na Ústavnom súde. ,,Tento stav je lepší, ale stále nie je dostatočný. Ústava ráta s 13 sudcami.” Podľa neho vymenovanie troch ústavných sudcov prispelo k zlepšeniu, ale aj tak je presvedčený, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie všetkých zúčastnených strán, aby bol súd plne funkčný.
Ústavnoprávny výbor na záver vypočúvania hlasoval o tom, že všetci uchádzači splnili zákonom stanovené podmienky. ,,Konštatujem, že sme uznesenie k tomuto bodu programu schválili,” uzavrel predseda výboru Róbert Madej.
Bez Fica – bez záujmu
Od včera vypočúva ústavnoprávny výbor kandidátov na ústavných sudcov. Uchádzači sa na úvod predstavia, povedia o svojich pracovných skúsenostiach, či publikačných činnostiach. Po úvodnom vystúpení môžu odpovedať poslancom a zástupcovi kancelárie prezidenta na ich otázky v rozsahu desať minút a to vždy na troch predrečníkov. Pred výborom sa vo štvrtok predstavilo dvanásť kandidátov, okrem Evy Fulcovej, ktorá svoju kandidatúru stiahla. Dnes dopoludnia boli vypočutí siedmi uchádzači: Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Patrik Palša, Zuzana Pitoňáková a Radoslav Procházka. Popoludní sa predstavia zvyšní traja: Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský. Edita Pfundtner a Marek Tomašovič sa ospravedlnili z neúčasti na verejnom híringu.
Májové vypočúvanie uchádzačov už nepúta takú pozornosť novinárov a verejnosti, ako to februárové. Prvý verejný híring bol doslova ošiaľ. Expremiér a šéf Smer-SD Robert Fico spôsobil, že stará budova Národnej rady doslova praskala vo švikoch. Každý sa o voľbu zaujímal. Keďže Fico svoju kandidatúru ešte v prvej voľbe stiahol a do druhej už ani nekandidoval, záujem o výber sudcov Ústavného súdu opadol.
Kandidáti na ústavných sudcov
Bez sudcov to nejde
Vo februári skončil mandát 9 z 13 sudcov Ústavného súdu. Do dnešného dňa však neboli voľné miesta, ktoré ich odchodom vznikli, obsadené. Vo februárovej voľbe nebol zvolený nik z kandidátov. V tej marcovej parlament vybral ôsmich, z ktorých prezident Andrej Kiska poslal do Košíc troch. Parlament bude voliť zvyšných desiatich kandidátov 21.mája. Z nich by mal prezident Andrej Kiska vymenovať šiestich za ústavných sudcov. V súčasnosti je na Ústavnom súde sedem sudcov z 13. S novými členmi, predsedom Ústavného súdu Ivanom Fiačanom, podpredsedom Ľubošom Szigetim a sudcom Petrom Molnárom, môže súd prijímať už aj plenárne rozhodnutia. Stále je to však iba minimálna potrebná hranica. ,,Plénum Ústavného súdu bude len tesne uznášaniaschopné. Stačí, aby jeden sudca alebo sudkyňa ochoreli a plénum opäť nemôže rozhodovať,‘‘ povedal pred časom Kiska.
